Kapitola 4.
-Čo to robíte?
Vykrikoval Murray po policajtoch ktorý mu vtrhli do domu. Prehrabávali mu všetko. Jeho osobne veci, lekárske knihy, rozbili mu par sklenených veci a rozhádzali zdravotne záznamy.
-Docerta!
Rozkrikoval sa a chytal sa za hlavu.
-Prepáčte , ale je to nutne.
Poznamenal šéf tejto akcie.
--A načo je to dobre?
-Na otázku čí je smrť pána Jackson zabitie alebo vražda.
-Prosím?
Opýtal sa šokované.
Mal pocit že to nedopadne tak ako si to naplanoval.
-Tak pán doktor, pôjdete s nami.
-Kam? Zhrozil sa.
-Na políciu.
-Čože? Ja som nevinný. Zaklamal Murray ale vedel že mu to nepomôže.
-Poďte prosím.
Povedal jeden chlap a odviedol ho na stanicu.
Bola tam cela jeho rodina. A aj Grace. Murray sa jej nedokázal pozrieť do oči. Každý na neho zízal a Katherine pri pohľade na neho skolabovala.
Ostali tam potom len Jeremain a Tito.
-Tak pán Murray. Cítite sa vinný?
Opýtal sa ho sheriff.
-Nie . nie som vinný.
Povedal presvedčivo.
Jeremain vyprskol.
-Klud pán Jackson.
-Sud rozhodne. Povedal sudca.
-Odkladám pojednávanie ne júl.
-Čože? Vstala La Toya.
-Zavrite to monštrum. Vzal deťom otca! Povedala s plačom.
Murray len ťažko udržal slzy. Ale Michael mu povedal aby zostal silný a on chcel aspoň toto pre neho urobiť. Svoje činy oľutoval skôr ako ich vykonal ale vedel že to , čo spravil bolo neľudské.
Po sude za nim prišiel Jeremain.
Murray sa ho doslova zľakol.
-Čo tu chcete?
-Pustili ma k vám. Chcem vedieť ako to bolo. Chcem presne vedieť o čo tu ide.
-Ale ja nemôžem. Povedal Conrad.
-Ale môžete. Tento list mi nechal Michael v dome keď zomrel. Vedel že umrie.
-Ako je to možné?
Murray si zakryl tvar a stekali mu slzy.
-Kto je za tým?
-Ja ja... koktal.
-No tak. Precitajte si ten list a potom povedzte či mi to poviete alebo nie.
Milý Jeremain.
Ak toto budeš čítať, ja už som mŕtvy. Vtipne čo? Ale nie. Nie je to vtipne. Vieš mam ta rad. Chcem ti len povedať že to bola vražda. A Murray neobviňuj pretože on bol len skladačka celého veľkého lega. Postarajte sa o moje deti. Chod za conradom, nech ti povie ako to cele bolo. Ja viem ako to bolo. Ale on to musí povedať. Ak mu sud neuverí. Predlož tento list.
Milujem vás. Michael.
Conrad bol šokovaný.
-Takže mi to poviete? Opýtal sa jeremain.
-No nemám na vyber.
-To teda nemáte.
-Tak, ale to je veľmi dlhé. Posťažoval sa Conrad.
-Nevadí. Ja mam čas. A neodídem kým sa to nedozviem do detailu.
Povedal povýšenecky.
-No dobre. Povedal Murray a usadil sa.
-Takže............
-Michael! No tak! Prestaň! Kričala na neho Janet.
Michael ju zase oblial vodou, ako to bolo na turné zvykom.
Katherine vošla do izby a obracala ocami.
-Michael! No tak. Nemáme tu toľko oblečenia. Za chvíľu bude vaša show a janet tam chce isť. Ako tam pôjde? Ak nachladne tak s ňou ostaneš doma ty.
Pohrozila mu ale on sa len neustále smial a šúľal sa na pastely od smiechu pretože janet bola veľmi mokra, zdutá a triasla sa.
Katherine jej skúsila celo a zhrozeným výrazom sa pozrela na Michaela.
Ten stíchol.
-Čo sa deje?
Opýtal sa. Bol dosť vydesený.
-Janet ma horúčku! Zakričala.
Za par sekúnd vošiel do izby Joseph.
Pozrel sa na Michaela vražedným pohľadom a povedal.
-Michael. Prepáč ale ty nie si normálny. Dnes vystupujete v Las Vegas. Bude tu Elvis s rodinou a ty si to pohnojil. Keby si nebol taký slávny tak......
-Tak čo? Hádzal by si ma o stenu a bil šnúrou od žehličky?
Opýtal sa ho zhnusený Michael.
-Michael prestaň! Upokojovala ho Katherine. Nechcela aby to Janet počula. Ale bolo neskoro.
-Mama! Rozplakala sa.
-Je mi zima. Poďme preč!
-Dobre zlatko pod.
Michael ostal s Josephom v izbe sám. Ale už sa ho nebál.
Joseph si sadol na stoličku a povedal.
-Michael máš sedemnásť rokov. Janet len deväť. Nemôžeš sa chvíľu tváriť že si už skoro dospelý?
-Uhádol si. Nemohol. Vyprskol Michael a obliekol si sako.
-Prečo? Máš byt pre ňu vzorom a nie takto.
-Ale otec. Teda Joseph. Zvýraznil to Michael.
-Janet nikdy nemusela tak rýchlo dospieť ako ja. Nemôžeš mi toto brat. Musím jej ukázať, nech si to užije, kým je čas. Potom už bude neskoro. Vlastne čo to trepem? Nikdy neni neskoro! Zvolal Michael a upravil sa.
-No Michael niekedy pochybujem či si zdravý. Poznamenal Joseph a vstal.
-Tak sa priprav. Neurob nám hanbu aspoň pred Elvisom.
Michael prikývol a vyšiel s izby.
Šiel dlhou chodbou, až prišiel ku koncu chodby. Stal tam Elvis. Michael mal veľkú chuť sa s nim porozprávať , ale vedel že vtierať sa je neslušné. Preto sa vybral dole schodmi.
-Hej! Zakričal na neho nejaký chlap.
Michael vyšiel naspäť hore.
-Nie ste vy náhodou jeden z Jackson Five?
Opýtal sa ho mohutný hlas. Michael sa nestačil ani čudovať a pred nim stal samotný elvis. Nebol veľmi vysoký, ale Michael sa aj tak pri ňom cítil veľmi malý. Rešpekt ktorý teraz cítil pred týmto človekom cítil už len k Jamesovi Brownovi, ale jeho poznal osobne.
Zakoktal sa a povedal.
-Aano. Pane. Som Michael. Ale naša skupina sa už nevolá Jackson Five. Povedal a zapchal si ústa.
Čo to kecam? Opýtal sa sám seba. Mam mu hovoriť niečo iné a nie takéto hlúposti.
Elvis sa len uškrnul a povedal.
-Áno viem. Pardon. Zabudol som. Moja vina. Tak dobre a ako sa voláš? Môžem ti hovoriť menom?
-Áno pane. Volám sa Michael. Michael Jackson. Zase sa zakoktal a zase si zapchal ústa.
Elvis sa zasmial.
-Pochopiteľné Michael. Nie som síce múdry , ale to mi došlo.
-Prepáčte. Ospravedlnil sa Michael.
-To je v pohode Michael. Tak musím povedať, že máš obrovsky talent. Budeš veľká hviezda. Ak sa budeš snažiť.
-Áno pane budem. Prikývol Michael.
-Elvis? Miláčik môžeme isť? Opýtal sa ho Priscila.
Čakali už len na ňu a na ich dcéru.
-Vieš, ženám to vždy trvá dlhšie. Povedal potichu a Michael sa zasmial.
-Tak kde je moja mala princezná? Opýtal sa a hľadal ju.
Za dverami sa ozval jasný a prenikavý detsky smiech. Vyšlo z nich dievčatko.
Malo blondate vlasy, v krásnom účese. Na nohách mala lodičky a jej šaty boli červené.
-Jaaaj. Ty moja mala princezná. Povedal Elvis a vzal si ju na ruky.
-aa. ty si ale ťažká. Už si veľká. Zavtipkoval.
-Však vyzerá ako princezná? Opýtal sa.
Všetci odpovedali. Ale Michael bol radšej ticho.
Dievča na neho uprene hľadelo. Nevedel či ma niečo povedať.
-Zoznámte sa. Povedal a polozil ju.
-Toto je moja manželka Priscila Presley.
-Teší ma pani Presleyova. Povedal zdvorilo Michael.
-Aj mňa pán Jackson.
-A toto je moja dcéra.
-Lisa Marie. Povedal hrdo Elvis.
Lisa sa schovávala za otcove nohy a bola veľmi hanblivá.
Michaela to veľmi tešilo. Bola milá.
-Teší ma lisa. Povedal Michael a podal jej ruku.
Ona mu ju dala a on ju akože pobozkal. Lisa očervenela a Michael sa robil že to nevidí, ale v skutočnosti sa išiel dopučiť od smiechu.
-Tak pán Jackson ma teraz veľké poslanie. Povedal Elvis, potom ako si precital iste papiere.
-Aké? Opýtal sa Michael.
-Odprevadiť moju dcéru na miesto. Musím niečo vybaviť a moja žena musí isť so mnou. Budete taký láskavý?
-Áno jasne. Povedal Michael. Spadol mu kameň zo srdca pretože si myslel že to bude niečo väznejšie.
-Tak pod. pokynol jej a dal jej ruku.
Lisa sa nesmelo chytila a kráčali dolu schodmi. Za nimi išlo par bodyguardov.
Ako tak kráčali Michael povedal.
-Máš veľmi pekne šaty.
Lisa sa zase začervenala. Michael sa otočil bokom a potichu zasmial.
-Ďakujem. Povedala chabo.
Išli ďalej. Boli tam novinári.
-O nie. Oni ta poznajú však? Opýtal sa jej.
Ona len prikývla a priblížila sa k nemu bližšie.
-Tak pod. obídeme to.
Bodyguardi sli stale za nimi až kým sa nedostali na určené miesto.
-Tak slečna Presley. Nech sa vám Pači. Povedal jej a pomohol jej sadnúť si.
-Musím vás opustiť pretože idem spievať.
Lisa sa zasmiala. Už vôbec nebola taká nesmela.
-Ďakujem vám. Jej detsky hlások bol taký očarujúci že Michael na chvíľu onemel.
Ona mu dala pusu na lico sa zakryla si tvar.
Michael sa snažil niečo povedať , aby sa robil že si to nevšimol ale našťastie ho zachránil Joseph.
-Michael! Kde si toľko? Pod už!
-Tak ja musím. Maj sa. Povedal jej rýchlo. Ona sa za nim ešte stále pozerala. On sa tiež párkrát obrátil.
-Nechápem ako Lisa Márie Presley súvisí s Michaelovou vraždou. Poznamenal Jeremain. Conrad hovoril už vyše hodiny a bol unavený.
-Dobre. Ja prídem zase zajtra dobre?
-Áno. Dobru noc.
Murray previezli do jeho domu ale jeremain ho chcel počúvať na polici a tak musel ráno vstať a vrátiť sa.
Jeremain stále uvažoval ako to súvisí ale rozhodol sa tomu veriť, pretože mu nič iné neostávalo. Doma to porozprával a Janet sa smiala.
-To bol cely Michael.
-Áno. Zajtra pôjdem zasa.
-Dobre robíš. Povedala mu katherine.