Kapitola 1.
V kalifornskom Encine bolo skoro celý rok teplo. Preto sa tamojší ľudia obliekali len veľmi jednoducho. Obchody tam neboli veľmi veľké a rozhodne výberom nepútali návštevníkov. Ich pozornosť pútalo čo si iné. Neboli to obchodné domy, parky, kúpaliska. Nič z čoho by mali obyčajný a prostý ľudia nejaký úžitok alebo potešenie. Bolo to prosté. Obdiv a láska ktorá sršala z každého návštevníka tejto komunity, patrila len jednému človeku. On bol stredobodom pozornosti a nikto sa už nemusel turistu , či návštevníka pýtať čí bude spať v hotely alebo v penzióne. Každý chcel spať pred bránou obrovskej vili svojho hrdinu. Preto sa tunajší zarmútené prizerali ako honosná limuzína preváža tohto človeka do nového luxusného sídla v Los Angeles. Kai Chase prichádza spolu so svojimi kolegami do nového sídla v Carolwood Drive a ani netuší že stál jej šéfa niekoľko miliónov dolárov. A netuší ani toľko, že nasledujúci mesiac bude posledný čo dostane od neho svoju dosť tučnú výplatnú pásku. Proste dlhy. Kai sa usadí v novej kuchyni, prezrie si hrnce a skontroluje, či je všetko tak ako má byť. Je spokojná. Nasledujúce minúty prichádzajú bodyguardi, ktorý podrobia obrovskú vilu dôkladnému prevereniu a skúške kamier. Zrejme je všetko v poriadku. Potom sa cez kuchyňu , do izby preženie Grace Rwaramba, opatrovateľka. V náručí nosí už 7 ročné dieťa a ponáhľa sa s nim do postele. Za ňou sa ženú rýchlim krokom ďalšie deti. 12 a 11 ročné. Chlapec a dievča, znamenajúce pre ich otca všetko. A naopak je to rovnako. A ani sedemročný chrobáčik , spiaci v posteli nezaostáva. Kai zrazu začuje obrovsky výkrik a nastáva chaos. Bodyguardi vybehnú z domu a náhlia sa zachrániť svojho šéfa. Je tu. Fanúšikovia sledovali jeho cestu cely čas a neunúvali sa prejsť niekoľko kilometrov, len aby zahliadli čo i len kúsok jeho tváre alebo vlasov. Príjazdovú cestu zaplnili davy a čierny strážcovia vytasia obrovské slnečníky a postavajú. Netrpezlivo čakajú na to kým z auta vide Orol. To bolo ich heslo v prípade nepokoja. Limuzína zastane pred bránou. Najprv vystúpi vedúci ochranky, potom Frank Dileo a potom sa otvoria zadne dvere. Z nich vystúpi muž, v čiernom obleku lemovanom zlatými a striebornými nitkami a v čiernych nohaviciach, ktoré obrubovali jeho desivo chudé nohy. Na očiach sa blýskali jeho tradičné čierne okuliare ktoré mu zakrývali asi tri štvrtiny tváre. V rukách drží časopisy, na titulnej strane Liz Taylor. Ako náhle zbadá svojich dobrých a spoľahlivých ochrankárov, jeho strach ako keby celkom zmizne a na tvári sa mu zjaví široký úsmev. Rukami si prejde po svojich kučeravých čiernych vlasoch a za okamih zmizne vo vlne slnečníkov. Zdá sa že je to všetko preč. Fanúšikovia sklamane sklonia hlavy a posadia sa pred bránu domu. Muž vojde do domu a pozdraví personál.
„Vítam vás v mojom novom dome. Cíťte sa tu príjemne.“
Potom namieri do kuchyne.
„Kai rád vás vidím.“ Oznámi svojej kuchárke.
„Aj ja vás pán Jackson. Čo si želáte na večeru?“ opýta sa ho.
„niečo slávnostné, samozrejme bez mäsa.“ Poznamenal a znovu sa usmial.
Jeho krásny úsmev dokázal zlomiť srdce nejednej žene , ktorá ho zahliadla. Nedokázal mu odolať nikto. Ani jeho vlastné deti.
„Ocko!“ zakričali a hodili sa mu okolo krku. Ich otec to rad opätoval.
Grace vyjde z izby a povie.
„Tichšie. Blanket spí.“ Upozornila ich a pomohla mu vyzliecť sako.
„Ďakujem Grace“, povie a pobozká ju. Deti sa začervenajú a zachichocú. Sadnú si za stôl a počúvajú , ako prebehol presun ich otca. Nič nové. Zdalo sa , že to vždy bude vyzerať úplne rovnako. Deti napokon pustia ocka ľahnúť si. Čaká ho dnes ešte stretnutie s Kennym Ortegom a o pár dní, odlet do Londýna.
Tu sa začína tragický príbeh Kráľa Popu, Michaela Jacksona.
Deň pred odletom do Londýna sa Michael balí a je veľmi nervózny. Jeho lekár už mešká pol hodinu, aby mu dal jeho dennú dávku liekov na spanie. Navyše jeho 12 ročný syn Prince sa neuveriteľne nudí. Grace sa totiž vybrala s Paris a Blanketom na nákupy do mesta, čo Princa vyslovene nudilo. Ale nudilo ho aj sedieť doma a pozerať sa do blba. Ale jeho otec naňho v poslednej dobe nemá vôbec čas. Prince mal dosť veľa rozumu na to aby pochopil, že Michael znamená pre svet viac ako pre neho. Doma je jeho otec prostý a osamelý človiečik, hľadajúci oporu u zvierat a ľudí okolo seba a vonku je to Kráľ. Kto by si už len pomyslel že tento vyrovnaný a silný človek, skúšaný osudom zo všetkých strán, môže mat doma taký nádherný pokoj, keď toho v živote zažil toľko, že takým obrovským množstvom sa nemôžu pýšiť ani ľudia ktorý prežili studenú vojnu v koncentračných táboroch. Jeho tragicky život a trápenie s nim zdieľali milióny ľudí na celom svete a nečudo, že sa malý potomok rodu Jacksonovcov zdráha čo i len pomyslieť na niektorý z jeho klipov alebo pohovorov. Všade je dusno. Rodinná atmosféra sa pri pohľade na kričiace davy rozpadá a Princovi neostáva nič iné, len poprosiť svojho otca aspoň o par minút pozornosti. Vojde teda do izby kde sa jeho otec už pol hodinu balí. Chaos pri balení nebol nikdy väčší. Michael nemal absolútne žiadnu predstavu o tom , čo si má vziať. Prince nemal nikdy rad, keď sa jeho otec balil.
„Prince nevieš kedy sa vráti Grace?“, opýtal sa ho Michael keď ho zbadal vo dverách.
„ Nie neviem“, povedal podráždený Prince a ďalej sa prizeral na chaos ktorý robili všade rozhádzané veci v izbe.
„ Stalo sa niečo?“, opýtal sa Michael a ďalej hútal čo si zbaliť.
„Ako môžeš byť taký ignorant?“, opýtal sa ho Prince a Michael sa na neho uprene zadíval.
„ Chýba ti niečo? Niečo o čom neviem?“
„Áno, nudím sa.“
„Tak s tým ti ja nepomôžem.“ Povedal Michael a zahrabal sa v skrini.
„ Vyčkaj kým príde Paris.“
Prince nahnevane zabuchol dvere a išiel do obývačky. Michael sa vybral za ním.
„Ale Prince , ja sa musím pobaliť. Nemám čas.“ Poznamenal Michael keď videl ako Prince postáva pri okne.
Prince sa odul a sadol si na zem.
Chvíľu bolo ticho a potom Michael podišiel k Princovi.
„No dobre , ale len chvíľu. Čo si zahráme?“ opýtal sa.
„No predsa žolíka.“ Povedal nadšene Prince. „Ak chceš, potom ti pomôžem s balením.“ Povedal Prince. Vedel že nič nie je zadarmo a mal ocka rád.
„Ďakujem. Budem rád.“
„ Tak oco! Priprav sa na porážku.“ Zvolal Prince a Michael sa rozosmial.
„ Tak to teda nie!“ oponoval mu Michael.
Michael a Prince sa začali hrať. Bolo to pre Michaela celkom zábavne , i keď mal už 50 rokov.
Ale žolík ho nikdy neomrzel.
„ Kai?“, zakričal Michael na svoju kuchárku.
„Áno pán Jackson?“ Opýtala sa a pribehla k Michaelovi.
„ Dnes môžete začať variť skôr, pôjdem si po obede ľahnúť, aby som bol v lietadle čulý.“
„Iste. Ako si želáte.“ Povedala Kai a išla pripravovať obed.
„Bože , kedy už konečne príde tá Paris?“ Opýtal sa nahnevaný Prince a rozdal žolíkové karty.
Michael sa zasmial, ale v jeho hlase bolo cítiť strach. Nedalo sa to prehliadnuť.
„Michael si v poriadku?“ Opýtala sa ho Grace.
„Á Grace, ty si už tu? A kde je Paris?“ Opýtal sa Prince a vyskočil z podlahy.
Michael sa len začudoval, lebo ju nepočul prichádzať a šiel do svojej izby , aby sa pobalil.
Grace zatiaľ vyložila tašku s nákupom.
„Ale mami!“ Kričal na Grace Prince. Dostal od Grace po paprči.
„Prince. Pred obedom sa nevyjedá!“ Povedala a zasmiala sa.
„Keď si taký silný, tak mi pomôž.“ Navrhla mu.
„Ale mne sa nechce.“ Sadol si na stoličku Prince a pozeral sa do zeme.
„A to si mi chcel ešte pomôcť s balením“, poznamenal Michael keď vošiel do kuchyne.
„ Načo? Veď Grace je už tu!“ povedal Prince.
„Áno idem.“ Povedala so smiechom Grace. Jej trvalo balenie len 5 minút.
„Tak hotovo!“
„Ďakujem.“ Povedal jej Michael a objal ju.
Prince sa uškrnul a povedal.
„No radšej idem za Paris. Je vonku?“
„Áno je.“ Povedala Grace.
Michael si sadol na stoličku a sklonil hlavu.
„Si v poriadku?“ Opýtala sa ho.
Michael len pokrútil hlavou a povedal.
„Nie nie som.“
„Čo ti je?“ Opýtala sa a bolo v jej hlase cítiť nervozitu.
„Bojím sa. Mám pocit, že sa stane niečo zle.“
Myslíš na turné? Prosím ťa. Fanúšikovia ta milujú. Čo by sa len mohlo stať?
„Ale ja myslím všeobecné. Nie len na turné.“
„Ako to myslíš?“
„Bojím sa, že sa toho turné ani nedočkám.“ Skonštatoval Michael.
„Ach jaj Michael, čo ti to behá hlavou? Okamžite s tým prestaň.“
Povedala Grace a šla von do záhrady polievať kvety.
„Ahoj Michael.“Zaznej známy hlas.
„Conrad. No konečne. Som rád že ta vidím.“
Aj ja ťa rád vidím, ideme na to? Opýtal sa ho a na tvári sa mu vyčaril tajomný úsmev.
Michaela to vydesilo , ale prikývol. Pobrali sa do izby a Michael si ľahol do postele.
„Á Conrad, zase ideš robiť Michalovi tie odporne veci?“ Opýtala sa ho Grace pobaveným tónom, i keď Conrada veľmi nemusela. Stále ho podozrievala ale samej sebe sa to zdalo absolútne.
„Grace , on je šéf.“ Povedal Conrad.
„No dobre. Ja nejdem rušiť. Len som si prišla zobrať Michaelov kufor, aby som ho mohla dať do auta. Aj keď odchádzame až zajtra.“
Conrad sa záhadne pozrel bokom , čo ju znepokojilo ale napriek tomu išla preč.
Grace! Zvolal Michael.
Grace sa otočila a Michael povedal.
„Milujem ťa. A povedz to aj deťom. Že ich ľúbim.“
Grace sa začala obávať. Nevedela prečo , ale ,mala vážne zlý pocit.
„Aj ja teba Michael. Odkážem.“ Odpovedala a zavrela dvere.
Michael sa smutne obzrel a pozoroval Conrada. Podozrivo sa mu triasli ruky. Vybral z tašky väčšiu krabičku , ako zvyčajne. Pri jeho pohľade na ňu sa mu ešte viac začali triasť ruky. Pomaly ju otváral. Michael ho uprene sledoval. Zrazu sa čosi stalo. Chcel ju odložiť a vybrať predsa len menšiu , ale Michael ho zastavil. Conrad sa zľakol.
„Čo je Michael?“ opýtal sa.
Vyhýbal sa očnému kontaktu s ním a jeho telo sa triaslo.
Michael sa len usmial a povedal.
„Odhalil som ťa. Pred par týždňami. Viem prečo to robíš. Urob to čo máš. Inak ta zabijú.“
Conrad sa rozplakal. Jeho slzy mu stekali po ruke a Michael sa zasmial.
„Prestaň, lebo sa ti to nikdy nepodarí. Rob čo musíš.“
„Ale ja nemôžem. To nejde. Vždy si bol ku mne taký láskavý. Ja to nemôžem urobiť.“
Michael len podotkol.
„Urob to. Nikdy nebudú mať pokoj , kým budem nažive. A mám pocit , že prišiel môj čas. Býval som slávny však? Teraz som nikto. Moja tvár sa nedá porovnať s tou predtým. Pokašľal som to. Nemá zmysel to ďalej naťahovať. Len prosím odkáž deťom, že ich ľúbim, budú ta nenávidieť. Ale ty ostaň silný. Vyrozprávaj všetkým svoj príbeh, nech si ten človek zaslúži to čo mu patri. A kontaktuj Lisu. Povedz jej , nech mi prepáči. Tak isto Debbie. A povedz jemu, že nikdy nenájde pokoj.“ Povedal Michael a s očí mu tiekli slzy.
Conrad napustil striekačku liekmi a pichol ju Michalovi.
Michael ešte povedal.
„Prisahaj že to oľutuješ. Prisahaj. Pri..........................“
Michael stíchol. Ostal nehybne ležať na posteli.
Conrad pravé pochopil, čo urobil.
Oddal sa neľútostnému človeku a zlomil krídla anjelovi.
Čo som to urobil? Opýtal sa a okamžite bežal do kuchyne.
„Kai zavolaj doktora! Michaelovi je zle! A zavolaj Princa!“
Conrad sa vrátil naspäť a snažil sa oživiť Michaela. Zrazu dobehol Prince a za nim Paris. Stali tam ako paralyzovaní a Paris plakala.
„Blanket!“ Kričala Grace. Nechcela aby to videl a odviedla ho preč.
„John! Zavolaj záchranku.“ Kričal Conrad na šéfa ochranky.
Ten hneď pribehol k telefónu.
Volajúci: Áno, pane, potrebujem, potrebujem záchranku tak rýchlo, ako je to možné.
Operátor: Ok, pane, aká je vaša adresa?
Volajúci: Los Angeles, California 90077.
Operátor: Je to v Carolwoode?
Volajúci: Carolwood Drive, áno.
Operátor: Ok. A je pri vedomí?
Volajúci: Nie, nie je pri vedomí, pane.
Operátor: Ok, dobre. Je na podlahe? Kde je práve teraz?
Volajúci: Je na posteli, pane, je na posteli.
Operátor: Ok, dajte ho na podlahu.
Volajúci: Ok.
Operátor: Ok, dajte ho dole na podlahu. Možno vám pomôžem cez telefón, ok?
Volajúci: Potrebujeme, potrebujeme...
Operátor: Ok, sme na ceste. Sme na ceste. Pomôžem vám, ako len budem môcť cez telefón. Už sme na ceste. Videl ho niekto?
Volajúci: Áno, máme osobného lekára, pane.
Operátor: Máte tam doktora?
Volajúci: Áno, ale on neodpovedá na nič, na nič...Ani na resuscitáciu.
Operátor: Ok. Už sme na ceste. Ak váš človek resuscituje a je inštruovaný doktorom, má väčšiu autoritu ako ja, a je na mieste. Vie niekto, čo sa stalo?
Volajúci: Nie, len doktor, pane. Doktor je jediný.
Operátor: Ok, tak videl doktor, čo sa stalo?
Volajúci: (hovorí k doktorovi) Doktor, videli ste, čo sa stalo? (hovorí operátorovi) Prepáčte, počkajte chvíľku, prosím...
Operátor: Už sme na ceste, už sme na ceste. Práve posielam tieto otázky našim zdravotníkom, ktorí sú na ceste k vám.
Volajúci: Ďakujem, pane. Masíruje mu srdce, ale na nič neodpovedá, Prosím...
Operátor: Ok, ok, už sme na ceste. Už len posledná míľa, bude tam o chvíľu.
Volajúci: Ďakujem, pane, ďakujem.
Ako náhle dorazila záchranka, deti šli do nemocnice s nim a Conrad ostal doma. Sedel v obývačke na stoličke a plakal.
Grace prišla k nemu. Bola nahnevaná a uplakaná.
„Je mŕtvy však?“
Conrad prikývol.
Grace ho chytila za sako a začala vrieskať.
„Ako si to mohol urobiť? Ako si ho mohol zabiť? Ako môžeš byt taký bezcitný? Čo budeme bez neho robiť? Uvedomuješ si čo si vykonal?“