Ragnarok
30. 7. 2010
Rovnako ako vo všetkých kultúrách, i dávni severania verili, že svet nebude existovať večne a raz skrátka príde koniec. Koniec v podaní severských mýtov je ale zároveň začiatkom čohosi nového. Posúďte sami, budem sa Vám snažiť podať stručný načrtn udalostí. Kurzívou sú písané pasáže z diela Gylfaginnyng (Gylfiho oblouzení).
Najprv, ako predzvesť budúceho nešťastia, príjde zima. Nie hocijaká zima, ale zima fimbulská, príšerná. Také budú tri zimy po sobe a medzi nimi nebude leto.
Zle je s ľuďmi,
smilstvo bujnie,
meče pukajú,
vlk vyje s víchrami,
vniveč sa prepadá svet.
Podľa mythológie, slnce i mesiac sa pohybujú po nebi a sú neustále prenásledování vlkmi, ktorí ich chcú prehltnúť...
Vlk prehltne slnko a to bude pre ľudí ťažké nešťastie. Iný vlk pohltí mesiac, čo spôsobí tiež mnoho strastí. Hviezdy zmiznú z neba Potom sa začnú zem a všetky hory chvieť tak, až sa vyvrátia stromy, skaly sa zrútia a šetky okovy a putá prasknú a pretrhnú sa. Vtedy sa oslobodí vlk Fenrir...
Hlavny útok na svet bude vedený z troch smerov. Z mora sa vyplazí had Jormungandr. Jeho pohyb rozbúri more tak, že vypláva loď stvorená z nechtov, Naglfar. Na tejto lodi plnej bojovníkov bude Loki kormidelníkom. Od juhu pritiahne démon ohňa Surtr a synovia Muspellu. Zo všetkého najstrašnejšiu podívanou poskytne asi rozzúrený vlk Fenrir, ktorý sa poženie naprieč svetom s tlamou roztvorenou od zeme až k oblohe. V tu chvíľu Heimdallr povstane a zatrúbi na svoj roh a bitva začíná. Freyr se neubráni Surtrovi a je zabytý. or zasadí smrtiaci úder hadovi Jormungandrovi, ale je postriekaný jedom, ktorý umierajúci had vychŕlil a umierá. Vlk Fenrir zabíja Ođina, ale jeho smrť krátko nato pomstí Ođinov syn Víđarr. Obludný pes Garmr a Týr sa stretnú v súboji, v ktorom sa vzájomne zabijú. rovnaký osud postihne i Lokiho a Heimdallra. Nakoniec démon Surtr vrhne na celú zem oheň a všetko spáli. Je tu však otázka:
Čo teda ostane, až celý svet zhorí a všedci bohovia budú mŕtvi a rovnako tak všedci einherjovia a celé ľudstvo? Veď ste predtým hovorili, že všedci budú žiť v tom či onom svete na veky vekov.
Odpoveď nám prináša iná báseň, Voluspá - Vědmina pieseň:
Znovu však vidím zdvíhať sa z mora
zelenú zem ako v začiatku vekov.
Nad prúdmi vôd orol poletuje,
ktorý zo skál rád po rybách sliedi.
Ásovia se schádzajú na Idskej pláni,
hovoria spolu o hroznej sani,
spomínajú veľkých vecí,
starých rún vládca sveta.
Tteraz sa nájdu na travnatej pláni
zas zlaté kocky, ktoré k zábave boli
v počiatku vekov vládnucim rodom.