História a súčastnosť hasičského zboru
vo Svätom Antone.
Podľa výpovede bývalého veliteľa hasičského zboru p. Antona Koreňa už pred I. svetovou vojnou existovala v obci organizovaná požiarna ochrana, ktorá bola organizovaná asi po roku 1896, keď v obci vypukol veľký požiar, pri ktorom vyhorela polovička obce. V tom čase bol spor medzi členmi o tom, aký má byť veliaci jazyk, buď slovenský alebo maďarský. Nezachovali sa však žiadne písomné doklady o jej počiatkoch, ani o jej činnosti. Počas I. svetovej vojny jej akákoľvek činnosť úplne zanikla.
Dňa 01. mája 1921 na pokyn vyšších orgánov založil vtedajší notár obce Svätý Antol Longaver Dobrovoľný hasičský sbor a zároveň sa stal jeho prvým veliteľom. Zakladajúcich členov bolo 40 a veliacim jazykom bol jazyk slovenský. Hasiaca technika pozostávala z jednej poťahovej ručnej striekačky, niekoľkých hadíc, rebríkov, hákov a iného drobného výstroja, ktorá bola uložená v drevenej požiarnej zbrojnici. Hlavným zdrojom získavania finančných prostriedkov, okrem súkromných finančných darov, bolo usporiadanie hasičských plesov ako i propagácia hasiacich postupov cestou ukážkových cvičení. Nakoľko notár Longaver zastával funkciu veliteľa len dočasne, zloženie vedenia hasičského sboru sa vyriešilo 05. júna 1922, kedy do sboru pristúpili ďalší dvaja členovia a na niekoľko dlhých rokov zastávali vedúce funkcie v sbore. Predsedom Dobrovoľného hasičského sboru sa stal Lázar Pállya a veliteľom sboru sa stal vtedajší starosta obce Július Štrkula.
Vznikom nového štátu Česko – Slovenskej republiky bola nastolená nová otázka, otázka zdravotnej starostlivosti v oveľa širšej súvislosti, kde pri hasičských sboroch vznikalo tvz. „samaritánske hnutie“, ktorého prvými priekopníkmi v práve vzniknutom Dobrovoľnom hasičskom sbore boli Rozália Binderová a po roku 1922 aj Ján Pretáč.
Udelenie vyznamenania „Bronzový kríž za usilovnosť“ veliteľovi sboru Júliusovi Štrkulovi vyburcovalo členskú základňu k ešte väčšej aktivite, na konci ktorej bolo usporiadanie finančnej zbierky na vyhotovenie prvej hasičskej zástavy, ktorá bola svätou omšou slávnostne pokrstená na nádvorí kaštieľa, dňa 15. augusta 1927 a kde sa krstnou matkou zástavy stala manželka predsedu sboru Etela Pállyová.
Dobrovoľný hasičský sbor po prvýkrát od svojho založenia zasiahol aj pri hasení požiaru, ktorý vznikol na konci obce pri cigánskej osade, kde deti podpálili veľký farský stoh slamy. Úspešná činnosť a úsilie členov hasičského sboru pri ochrane životov ako i obydlia a majetku svojich spoluobčanov neostávala bez povšimnutia ani u predstaviteľov Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku, ktorý vyznamenali členov Jána Koreňa a Michala Kašiara medailou „Za mimoriadne zásluhy – strieborným záslužným krížom“. Aj v ďalších rokoch sa členovia hasičského sboru zúčastňovali všetkých spoločných cvičení, ktoré boli organizované v okrese Banská Štiavnica a svojimi výkonmi sa zaraďovali medzi popredné sbory.
Rok 1938 priniesol zmeny vo vedení sboru, keď veliteľom sa stal Anton Koreň a predsedom sboru sa stal začiatkom roku 1939 vtedajší farár Viliam Ries. Zakúpením prevoznej motorovej striekačky v roku 1939 sa akcieschopnosť hasičského sboru výrazne zvýšila, ale cez II. svetovú vojnu mnohí členovia prestali byť aktívny, počet členov sa podstatne znížil a aktivita sboru ochabla. Pri ústupe nemeckej armády na konci vojny bol podmínovaný most pri kaplnke, kde pri výbuchu míny bol zdemolovaný celý drevený hasičský sklad a technika bola presťahovaná dočasne do slepačiarne pri kaštieli a neskôr do budovy vedľa sídla richtára obce.
Návštevou okresného hasičského veliteľa Michala Majerského a zmenami po roku 1948 boli vytvorené aj pre požiarnu ochranu podmienky jej širšieho uplatnenia, kedy sa veliteľom stal Jozef Palášthy , do požiarnej ochrany sa prihlásilo veľa mladých členov, činnosť sa nezaoberala len represívnou činnosťou, ale predovšetkým sa začala rozvíjať práca s mládežou. Dobrovoľný požiarny zbor (DPZ) bol činný aj na poli kultúrnom, kedy pred II. sv. vojnou a po jej ukončení odohral s úspechom viacero divadelných predstavení a estrádnych programov.
V roku 1952 bola postavená kolkáreň, ktorá mala byť zdrojom finančných prostriedkov, v roku 1953 bola postavená nová Požiarna zbrojnica a riaditeľom školy Gejzom Grausom bola založená dychová hudba, ktorá účinkovala pri rôznych príležitostiach v obci i mimo nej. Druhá polovica roku 1953 priniesla v DPZ veľký útlm, ktorý spôsobil rozpor medzi vedúcimi funkcionármi zboru a tajomníkom Miestneho národného výboru Michalom Kašiarom práve pre kolkáreň, čo malo za následok neúčasť zboru na súťažiach.
Obrat v činnosti nastal až začiatkom roku 1960, kedy prišlo k ustanoveniu Zväzu požiarnej ochrany ČSSR a k zmene vo funkcii predsedu, ktorým sa stal Anton Kružlic. DPZ bol postupne vyzbrojovaný modernejšou technikou, ktorou bola motorová striekačka PPS – 8 a v roku 1965 aj cisternový automobil PRAGA RN –16.
Činnosť požiarneho zboru naberala stále väčšie a širšie uplatnenie za čo mu bolo 17. apríla 1971 udelené “Čestné uznanie“ od Ústredného výboru Slovenského zväzu požiarnej ochrany. Požiarne družstvá sa pravidelne zúčastňovali okrskových a okresných súťaží so striedavými výsledkami, kedy sa výraznejšie začali presadzovať začiatkom 80-tich rokov. Ustanovenie nového veliteľa v roku 1987, ktorým sa stal Ján Kružlic prinieslo zmenu v príprave požiarnych družstiev čo sa odrazilo v roku 1990, kedy Zbor požiarnej ochrany Antol sa v súťaži o najlepšiu základnú organizáciu v okrese Žiar nad Hronom umiestnil na 4. mieste z osemdesiatich siedmich základných organizácií. V roku 1991 ocenil prácu Základnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ZO DPO) aj Ústredný výbor DPO SR udelením „Ďakovného listu“ za pomoc pri dostavbe Domu protipožiarnej výchovy a prevencie v Bratislave a Ústrednej školy DPO SR v Martine. Ocenenie zaktivizovalo členskú základňu k ešte väčšej aktivite, ktorá sa prejavila pravidelnými umiestneniami súťažných družstiev na stupňoch víťazov, ale i prácami na skrášľovaní požiarnej zbrojnice, ktorá bola za veľkého prispenia starostu obce Jána Skarbu prestavaná a v roku 1994 aj doplnená o zásahové motorové vozidlo Škoda 706 RTHP CAS 25, kde pri tejto realizácii bolo odpracované viac ako 2.500 brigádnických hodín. Po prvýkrát bola v obci usporiadaná pohárová súťaž o putovný pohár Starostu obce, ktorá však po troch rokoch zanikla. Činnosť požiarneho zboru sa zamerala aj na mládež, ktorá tiež vo svojej kategórii dosahovala a dosahuje výborné výsledky, zamerala sa aj na poriadanie kultúrnych akcií, športových činností za čo 01. júna 1996 Dobrovoľná požiarna ochrana SR udelila DPZ Antol „Ďakovný list“. Vďaka osobnej aktivite starostu obce Jána Skarbu a finančnej zbierke členov DPO bola vyhotovená nová hasičská zástava, ktorá bola 06. júla 1997 svätou omšou pokrstená pánom dekanom Emilom Šútorom v rímsko-katolíckom kostole vo Svätom Antone (Antole).
Posledné roky dvadsiateho storočia priniesli nepozornosťou občanov množstvo požiarov, pri ktorých úspešne zasahovali členovia Dobrovoľného požiarneho zboru, čím nielen v tomto období, ale počas celej existencie požiarneho zboru boli zachránené nevyčísliteľné hodnoty na životoch ako i na majetku spoluobčanov.
Začiatok dvadsiateho prvého storočia priniesol veľké zmeny, jednak v štátnej legislatíve prijatím nových zákonov o požiarnej ochrane, ale aj v zložení vedenia požiarneho zboru, kedy predsedom sa stal Anton Jusko a veliteľom zboru po prvý krát žena Mária Drozdová. Do zboru vstúpilo veľké množstvo mladých ľudí, ktorý utvorili nové kolektívy dorasteniek a dorastencov. Hneď v roku 2001 sa družstvá dorastencov a žien prebojovali na Krajské kolo požiarnej pripravenosti DPZ v Rimavskej Sobote. Dobrovoľný hasičský zbor oslávil 80. výročie založenia, kde mu pri tejto príležitosti bolo udelené vyznamenanie „Za mimoriadne zásluhy DPO SR“. V roku 2002 vznikol nový kolektív mužov nad 35 rokov, ktorý na okresnej previerke spolu s dorastenkami a dorastencami obsadil 1. miesto. Bola obnovená aj pohárová súťaž „O putovný pohár Antona Kružlica“, ktorá si postupom rokov získava vážnosť u hasičských zborov.
Zub času nahlodal aj hasičskú zbrojnicu, na ktorej bola potrebná výmena strechy, ktorá sa vďaka starostovi obce Milanovi Jaďuďovi podarila zrealizovať v mesiacoch apríl a máj 2003. Okresné kolo požiarnej pripravenosti, ktoré sa uskutočnilo pri príležitosti 130. výročia založenia DHZ v Banskej Štiavnici, zbor dosiahol najväčší kolektívny úspech, keď štyri zúčastnené družstvá dorastenky, dorastenci, ženy a muži nad 35 rokov vo svojich kategóriách zvíťazili. Postúpili na krajskú súťaž do Revúcej, kde družstvo dorastencov obsadilo 2. miesto, čím dosiahlo najlepší výsledok v histórii hasičského zboru.
Aj rok 2004 priniesol na previerkach pripravenosti, konaných pri príležitosti 100. výročia založenia DHZ v Štefultove, pre súťažné družstvá tri 1. a jedno 3. miesto, ale priniesol aj doplnenie výzbroja hasičského zboru o dve pojazdné striekačky PPS – 8 a PPS - 12 aj s prívesnými vozíkmi. Môže nás len tešiť, že aj mladí hasiči – Plameniaci chcú a dokážu nadväzovať na tradície zboru, keď v požiarnom útoku s vodou na súťaži Plameň 2005 zvíťazili a obsadili 1. miesto. Tento rok bol významným pre hasičský zbor z viacerých stránok, práve v ňom sa dožil dlhoročný predseda Anton Kružlic významného životného jubilea – 80. narodenín a bol mu Prezídiom DPO SR v Bratislave udelený titul „Zaslúžilý člen DPO SR“. Súťažné družstvá zvíťazili v štyroch kategóriách na okrskovom kole a v jednej kategórii na okresnom kole požiarnej pripravenosti DHZ, zúčastnili sa veľkého počtu pohárových súťaží, zorganizovali kultúrne a športové podujatia.
Záver roka priniesol aj zmenu vo vedení zboru, podpredsedom – veliteľom sa stal bývalí starosta obce Ján Skarba, ktorý sa stal aj držiteľom vyznamenania „Za zásluhy“ udelenému ho pri príležitosti životného jubilea.