Ernest Hemingway
Na zobrazovanie individuálneho hrdinu sa v epických žánroch sústreďoval najmä americký prozaik Ernest Hemingway (1898-1961). Jeho dielo je umelecky svojrázne. Rozprávačskými a fabulačnými postupmi nadväzuje na J. Londona. E. Hemingway prežil záverečné obdobie prvej svetovej vojny ako americký dobrovoľník v Taliansku, kde utrpel ťažké zranenie. Neskoršie sa venoval novinárstvu, čo ho hnalo za príťažlivými a vzrušujúcimi námetmi. Prežil i druhú svetovú vojnu ako frontový spravodajca na mnohých bojiskách. Od roku 1945 do predčasnej, dobrovoľnej smrti žil v Spojených štátoch, ale hlavne na Kube. Už prvé Hemingwayové prózy (Tri poviedky a desať básní, Jarné bystriny, Aj slnko vychádza) potvrdili, že ide o talentovaného spisovateľa. Ešte presvedčivejšie to však vyplynulo z románu Zbohom zbraniam (1929)V tomto diele zobrazil autor individuálneho hrdinu Frederika Henryho a jeho márny zápas o zakotvenie v živote. Po romantických obrazoch z africkej prírody (Zelené vrchy africké) a pokusoch stvárňovať i sociálne otázky (Mať a nemať) vytvoril Hemingway pozoruhodný román Komu zvonia do hrobu (1940) zo španielskej občianskej vojny. Charakteristická je preň opätovne hlavná postava Roberta Jordana, ktorý chápe boj proti fašizmu ako možnosť uplatniť v ňom osobnú odvahu a zmysel pre mužský heroizmus. Hemingway sa často vracal k tematike druhej svetovej vojny (Piata kolóna, Muži vo vojne), ale nové umelecké hodnoty dosiahol hlavne novelou Starec a more (1952). Tému k tomuto konkrétnemu literárnemu dielu mu dali rybárske predmestia Havany a húževnatý boj tamojších ľudí o chlieb. Hemingway bol autorom jednoduchého rozprávačského štýlu. Vedel vykresliť plastické a živé postavy.