28.Kapitola-Lúčenie
Prebudila som sa na zvláštny buchot prichadzajúci z dola.Mojá prvá reakcia bola tá že som energicky vzala do ruky mobil,pozrela som sa na čas a s úlavou som si vydýchla "Pol 4 .." Povedala som si sama pre seba "Ešte si pospím .." Uložila som sa teda pohodlne do postele a prikrývku som si vytiahla snád až po uši.No moje snaženie zaspať
bolo márne,rastúci buchot a pridávajúci sa do toho hluk neustupoval .. zrejme to šlo z obývačky.Jasné otec zasa pozerá futbal a nedbá na to že skoro ráno vstávam.
Vzhladom na to že som vstala asi pred dvoma minútami sa mi vstávať z postele ani trocha nechcelo,tak som len rozhorčene a dúfajúc že otec zaregistruje môj hlas zakričala "Oci .." Dala som si menšiu pauzu aby som zistila či vôbec niečo začul,no ked sa stíšil televízor pochopila som že predsa len niečo zaregistroval.. "Práve dnes musíš sledovať televíziu až do rána?" Začula som niečo ako odpoved no do súvyslej vety som si to spojiť nedokázala .. kto by už len dokázal spojiť vetu zo slov.. "Jessi .. hokej .. majstrovstvá ..štyri "
Unavene a nevyspato som sa posadila na okraj postele.Priklopila som oči aby som zbystrila zrak kedže v tme som nevedela nájsť ani moju lampičku .. ked som ju napokon našla hmatom a zapálila ju zamierila som do kúpelne.."Práve dnes som sa nevyspala "..Mrmlala som si popod nos "Dúfam že nebudem v zlej nálade"
Popri miernom rozrušení z nevydareného rána som si prečesala vlasy,umyla zuby a celkom jemne som sa nalíčila .. 2 kufre aj ked nie najmenšie som si položila k dverám ktoré viedli z izby , na postel som si pripravila oblečenie do ktorého som sa hned aj nahodila a zišla som dole k otcovi ..
"Ledva ledva Jessi,je 5 hodín " Začal sa obhajovať otec "A Michael tu má byť o 6,nakoniec mi budeš vdačná.." Povedal otec s mierným úsmevom aj ked nervozita v jeho hlase sa nedala prehliadnúť no ja som neprotestovala,namiesto výmeny slov ako nám už bolo zvykom som ho objala so slovami "Budeš mi chýbať .."
Dlanami ma k sebe pevne pritísol "Aj ty mne dcérka.." Odsunul sa odomna a príkro ma napomenul "Pamataj na to čo som ti povedal vy .."
"Vyhýbaj sa Michaelovmu otcovi,ano viem .." Dokončila som zanho vetu a on dalej pokračoval .."Nech ti vraví čo chce nepočúvaj ho .."
"Vieš že som tu neprišla preto aby si ma poučoval,prišla som sa rozlúčit .." Otec chápavo prikivol a pomaly zasa klesol na pohovku,prisadla som si a on mi začal hovorit tie bežné otcovské veci ked sa lúčia s dcérami.Vravel mi aká som bola v mojom detstve nevinná a poslušná,potom prešiel k tomu ako som prežívala moju pubertu až mi napokon pripomenul ako som bola prijatá na tu najlepšiu strednú školu v okrese.Pri spomínani plynie čas tak rýchlo,ani sme sa nenazdali a bolo trištvrte na šesť .. otec ukončil svoju reč slovami pri ktorých sa mu zlomil hlas "Dievčatko moje .. bol som pri všetkých etapách tvojho života.No pri tej ktorá je pre teba najvýznamnejšia nebudem,čo ma trocha bolí .. no mám nesmierne dobrý pocit z tvojho štastia .." Nachvílku privrel oči aby odbil slzy tlačiace sa do nich .."A takmer som zabudol.Mám ti niečo odkázať od človeka ktorému na tebe záleží skoro tak ako mne, ..vraví že aj ked k nej cítiš hnev máš načúvať svojmu srdcu a nájdeš si k nej cestu,Jessica ver mi, velmi ta miluje .."
"Samantha však ? ..aj tak nepochopím ako ma dokáže milovať aj napriek tomu že ma ani trocha nepozná .." Vyhrkla som no otec mi len necielene naznačil že aj to sa časom dozviem,nechcela som zasa rozoberať Samanthu a ani nič čo sa týka jej osoby.Jednoducho som len mávla rukou .. aj ked mi to všetko nebolo tak celkom jedno.Nejaká neznáma časť vo mne bola dojatá a obmakčená Samanthou.
Po chvíli ticha a uvažovanie som ho poprosila o pomoc s kuframi,ktoré sme spoločnými silami vyniesli až pred bráničku .. Ked sme sa tam s vecami postavili do šiestej chýbalo už len pár minút,v žalúdku som cítila motýle a ruky sa mi v pestiach chveli.Nevedela som definovať príčinu toho neznesitelného strachu, ale vedela som že jeden pohlad do Michaelovích očí a jediný jeho dotyk ma ukludní ..
Je to tu,pred naším domom presne o 6:59 Zastavila limuzína.Čierna limuzína velkých rozmerov,vlastne nadmerných rozmerov.Takúto som ešte v živote nevidela,myšlienka že v nej budem sedieť bola pre mna akási neuveritelná a smiešná..no z týchto mojích fantazíjnych snov ma už prebral Michaelov tenký hlas.
"Ahoj Jessica .." Pohlad presmeroval na otca "Dobrý den Pán Loghárt.."
"Dobrý .." Odvetil otec a posledný krát ma pohladil po hlave .. "Opatruj sa a volaj mi na mobil každý den" Chvílku som zaváhala,chcela som mu povedať že každý den mu volať nebudem,aby zistil aký je to pocit ked je človek v nevedomosti no radšej som si zakusla do pery a objala som ho .."Mám ťa rada" Darovala som mu posledný úsmev a Michael už otváral dvere na limuzíne "Nech sa páči slečna " Povedal s úsmevom na perách a mierne sa poklonil.
Ja som samozrejme s ešte vačším úsmevom ako bol ten Michaelov nastúpila do auta,no nastúpením sa to nazvať nedalo kedže sa mi špička topánky zasekla o zvláštny otvor na mieste kde sa vchádzalo do auta.Nešikovne som spadla na zem s nohou ešte stále zaseknutou v aute a s kufrom napoli rozsipaným na zemi "Ops .."
Vyletelo zomna no Michael s otcom sa namne celkom dobre zabávali,otec sa od smiechu chytal za brucho a Michael ma s mierným chichotaním vyslobodzoval z auta.Ked sa mi moja noha konečne uvolnila a ja som sa postavila na rovne nohy,Michael poznamenal "Myslím že nasledujúci rok máme o zábavu postarané .."
Pravdaže moja prirodzene pleťová farba sa v zlomku sekundy zmenila na bordovú ktorú vdaka tme vidno nebolo "Prečo zasa ja ?" Vyhrkla som a s bolesťou v kolene som začala zbierať rozsypané veci do kufra.Michael si kumne ihned pričupol a začal mi pomáhať so slovami "Si v poriadku ?"
"Myslím že áno,ale chodiť na verejnosť somnou je totálna samovražda .." Dodala som s mierným úsmevom no zárovej aj s hnevom na samú seba.
"Ehm ehm .." Otec nám odkašlaním pripomenul že sa medzi nami ešte stále nachádza,obaja sme vstali a Michael naložil do auta obe moje kufre ..Ešte raz som otcovi zamávala a trocha krívajúco som nastúpila do limuzíny.Michael nastúpil hned zamnou a vzápeti sa rozosmial .. "Prepáč ..ja len že,si zábavná"
Komentáre
Prehľad komentárov
pekna kapitola zabavna a uzasna :D
vynikajúco :)
(kikušš, 15. 6. 2010 16:12)kráásne :) chválim mojáá :D poprosím dalsie kapitolky :) Dakujem
dokoanel:)
(Romana, 14. 6. 2010 15:44)že bude dnes ešte jednáá??:D aspon tri estee :-* ♥
pad
(adulienka303, 26. 12. 2010 16:32)