20.Kapitola-Tri dievčatá
Rukou mi jemne prechádzal po chrbte a druhou sa mi hral s vlasmi.Bolo to také krásne ako ten najtajnejší sen .. len tak sme vedla seba sedeli a objímali sa.Celé to bolo úprimné a precítené ako samotný Michael.V jednej chvíli som ucítila ako sa z hlboka nadýchol a vydýchol ..akoby mi niečo chcel povedat no vždy to vzdal.Nechcela som nanho naliehat .. vedela som aký je hamblivý a citlivý.Len sme sa dalej objímali a nechávali sa unášat citmi.
Obaja sme sa od seba odtiahli na zvláštny krik troch dievčat.Nevedela som o čo ide no Michael mal na tvári zvláštny výraz.Výraz štastia ale aj strachu.
Pootvorila som ústa aby som sa ho opýtala čo sa to deje no ked som zbadala ako tie dievčatá bežia k našej lavičke rýchlostou blesku pochopila som.
"Michael .. ?"Opýtala som sa s obavami no on sa len spokojne usmial čím ma ukludnil.
Ked tie tri dievčatá dobehli k lavičke jedna druhej skákali do reči.
"Ty si ..M ..Mich?"
"Si to vážne ty?"
"Niesi len imitátor?"
Všetky tri si skákali do reči a dychčali .. bol to velký zmatok aj napriek tomu že boli len tri.Michaela to neznepokojovalo .. naopak,bol velmi štastný.Usmieval sa a trocha nadvihol obočie.
"Ta kapucna asi nezabrala"
Jedná z dievčat cela zbledla a neveriacky hladela na Michaela so slovami.
"Si taky krásny .." Ked sa moj a Michaelov pohlad spojil kútiky úst sa nám nadvihli a Michael sa nahlas pozasmial.Vyžarovala z neho radost a nadšenie ..tešil sa ako malé dieta pri pohlade na dievčatá ktoré ho milovali .. pri srdci som cítila teplo a radost pri pohladne na jeho rozsvietené očká.
MICHAEL
Každú z nich som pohladil po hlave a podpísal sa im na kusok papiera čo držali v ruke.Neveriacky namna klipkali očami a len zriedkavo dýchali.
Pri takýchto momentoch si vždy hovorim "Pre tieto chvíle žijem" .. je to premna viac ako len rozdávanie autogramov a objímanie fanúšikov.V takýchto chvílach mi dáva život pocítit jeho pravý význam .. Som a vždy budem vdačný za tieto chvíle.
Každá z nich ma objala a ja som im daroval bozk na čelo.Predtým ako odyšli sa mi jedna z nich zdoverila. "Už mám kúpený lístok na tvoj koncert ..velmi sa teším"
Od radosti si podskočila a ukázala mi ten lístok no pri pohlade na jej nadšenie som sa neovládol a povedal.
"Ukážeš mi ho?" S ochotou mi ho podala a ja som nanho napísal "Prepustka do zákulisia"
Hned po tom ako to zbadala sa s piskotom rozbehli všetky tri niekde do zadnej časti parku .. pravdepodobne za rodičmi.
Jessica sa namna usmiala a nižším,trocha smutným tonom hlasu povedala.
"Ako dlho bude trvat to turné?"
"Rok"Povedal som s obavami .. videl som na nej sklamanie a smútok.Len pri predstave že rok neuvidím jej úprimný úsmev a krásny smiech mi bolo na nič.Konečne som si našiel niekoho ským sa cítim byt NIEKYM ..a nemyslím na samotu.Úprimne povedané nevedel som čo spravit .. chcel som ju chytit za ruku no zastal som ked začala hovorit.
"Prečo tie krásne veci trvajú tak krátko?"
Táto veta mi vyvolala zvláštny pocit pri srdci ..zrazu som tam ucítil neopísatelne prázdno.Zahladel som sa do jej úprimných oči ktoré zomna priam vytiahli túto vetu.
"Pod tam somnou"
Komentáre
Prehľad komentárov
pekna kapitola rada citam tvoj pribeh :)
:):)::):)
(karinqa, 1. 6. 2010 14:38)super:) brutáálne ...más dobre napady...len tak dalej..prosim si dalej
RYCHLUčKO DALEJ :d
(kikušš, 30. 5. 2010 20:27)čAWKO :) KRáááSA :) NA TO ZE PISES PRVY PRIBEH TO JE BOMBA :) SUPER,CHVALIM..A PROSIM SI POKRACOVANIE,CO NAJSKOR :)
i love mj very much
(lywya, 30. 5. 2010 17:58)krásne, vzrušujúce, úžasné...rýchlo ďalšia kapitola...vieš niekto je tu na tom závislý:DD
majka
(majka, 30. 5. 2010 13:19)je to veľmi pekné... veď nech už to dajú dokopy nie?! ďalej ďalej...pls
odlucenie
(Adulienka303, 25. 12. 2010 18:27)