Tina sa zase raz zobudila v dome na pláži. Ako v to ráno, keď sa prvý krát strela s Johnom. Ale dnes sa neponáhľala odísť. Asi by sa jej to so sadrou na nohe asi nepodarilo. Dvere sa zrazu otvorili a dnu vbehla R.... “Čauko, ako si sa vyspala?” “Hrozne, s týmto na nohe sa vôbec nedá spať.” posťažovala sa Tina. “No to ti verím. Čo ty vlastne budeš tých pár dní čo tu ešte budeme robiť? Nemôžeš sa ani kúpať, ... veď ty vlastne nemôžeš ani chodiť” uzavrela R.... “Ale myslím že Kee sa o teba bude rád starať” zachichotala sa. “To nie je vtipné” povedala znechutene Tina. “Veď ty si sa s ním vybrala včera na výlet, tak máš čo si chcela. A koniec koncov predtým ako prišiel John ste si skvelo rozumeli, takže to možno nebude až také zlé”. V tom prišiel do izby Joey. “Poď už, čakám na teba už večnosť” súril. “Už idem” povedala mu a potom sa otočila k Tine “ideme sa potápať. Tak pekný deň s Keeom” povedala vybehla za Joeym. Tina zostala v izbe sama ale nie nadlho. O chvíľku sa tam zjavil Kee. “Dobré ráno, ako sa ti spalo?” spýtal sa aj on. “Ahoj” pokúsila sa usmiať “spalo sa mi hrozne”. “Som si aj myslel” prikývol Kee. “Máš nejaký nápad čo by si dnes chcela robiť?” “Nie, nemám” vzdychla si. “Ak by si mala chuť, môžeme vybehnúť na východnú pláž. Alebo čo keby sme si prenajali nejaký čln a pôjdeme sa previezť po okolo ostrovov.” Navrhol jej Kee. Tina najprv chcela jeho návrhy odmietnuť ale keď si predstavila že strávi celý deň sama tak si to premyslela. “Ja by som išla radšej na pláž” “Dobre, tak sa obleč, počkám ťa dole” povedal radostne Kee. Ani nečakal že bude tak rýchlo súhlasiť. Tina bola o chvíľu hotová, väčší problém bol zísť dole. Kee úplne zabudol na sadru, taký bol vysmiaty že s ňou strávi deň. Pomaly schodík po schodíku skákala dolu. Keď už bola asi na piatom schode, zjavil sa pri nej John L ktorý vyšiel zo svojej izby a počul ju ako skáče po schodoch. “Schody a zlomená noha to nejde veľmi dokopy že? opýtal sa žartovne a potom zakričal na Keea. “Hej Kee, čo si ty za gentlemana keď ju tu necháš poskakovať?” O dve sekundy bol Kee pri nej a ospravedlňoval sa. Potom ju zase vzal do náručia a zniesol po schodoch akoby bola ľahučká ako pierko. Na pláž sa viezli autom. Za iných okolností by išli pešo, lebo cesta tam viedla cez iné krásne pláže, popri pobreží. Ale teraz keď Tina nemohla chodiť, išli autom. Keď dorazili na miesto, Kee našiel pekné miesto pod palmami kde sa rozložili. Táto časť pláže bola prázdna. V diaľke bolo vidieť dovolenkárov z neďalekého hotela, ale sem chodil málokto, lebo to bolo od hotela ďaleko a neboli tu žiadne lehátka a slnečníky, tak to sem dovolenkárov neťahalo. Kee odbehol pre niečo do auta. O chvíľku sa vrátil aj s gitarou. Tina sa potešila. Mala rada keď hral na gitare. John N jej ani raz nezahral. Možno nebola ani príležitosť. “Zahrám niečo?” opýtal sa jej Kee. Tina prikývla. “Talk to me” “Dobre, ale musíš mi pomôcť spievať” zasmial sa Kee. “Skúsim” usmiala sa “tak začni” Potom spolu spievali rôzne piesne, nielen od Europe ale aj iných skupín a spevákov, a náramne sa na tom bavili. Čas im plynul rýchlo ani nezbadali a boli tri hodiny poobede. “Mali by sme sa ísť niekam najesť, čo ty na to?” opýtal sa Kee. “Máš pravdu, už som riadne hladná” odpovedala mu Tina. Pobalili sa a išli do mesta. Keď sa vrátili do domu na pláži bolo už skoro 5 hodín. Joey a R... už boli tiež späť z ich výletu a sedeli spolu pri vode. “Čo máš teraz na pláne? Rád ti s tým pomôžem.” ponúkol sa Kee. “Chcem sa ísť umyť” povedala Tina a Kee je pomohol hore do izby. Akosi automaticky sa vrátila sem, namiesto aby trvala na tom aby ju Kee odviezol radšej do hotela. Nevedela si to tam predstaviť sama. Predtým tam bola na začiatku s R... a potom s Johnom. Keď už bola hotová prišla za ňou R... “To je super že si tu, že si nešla do hotela” povedala jej. “Ako bolo na mori? Potápala si sa?” “Jasné, bolo to úžasné, najprv som sa bála ale potom to už bolo super. A čo vy dvaja s Keeom?” “Nič. Strávili sme príjemné chvíle na pláži, spievali sme si a Kee hral na gitare” usmiala sa Tina keď si na to spomenula. “Ejha, takže čistá romantika” zasmiala sa R... “Prestaň” odvrkla jej Tina. “Čo plánujete na večer?” opýtala sa R... Tiny “Zatiaľ nemáme plán, ale som rozmýšľala, že v našom hoteli by dnes mal byť nejaký program, že by sme tam skočili. Mohli by sme ísť všetci štyria, čo ty na to?” “Ty, to je super nápad, konečne si môžem obliecť tie šaty čo si plánujem obliecť už celý čas, čo sme na ostrove, len som na to ešte nemala príležitosť.” Potešila sa R... “A ja si čo mám obliecť?” opýtala sa sklamane Tina “v šatách budem vyzerať ako trúba s tou sadrou na nohe” posťažovala sa. “Hmmm, to asi ano, tak ale čo si chceš obliecť. Šaty budú najlepšie, požičiam ti tie moje dlhé, sadru ti nebude vidno.” “Tak dobre” súhlasila Tina “Počkaj, donesiem ti tie šaty a ja to zbehnem dole povedať Joeymu a Keeovi.” O pol hodinu už boli na ceste k hotelu. Keď dorazili na miesto, všade sa to hmýrilo ľuďmi. “Čo to má byť za program?” opýtal sa Joey “je tu hrozne veľa ľudí”. “Neviem, nejaký svetoznámy kúzelník” odpovedala mu Tina. “Čože?? To nemyslíš vážne, že sa tu budeme pozerať na kúzelníka! Už nemáme päť rokov!” vydesil sa Joey a R... sa na ňom rozosmiala. “Nesmieš sa brať tak vážne. Občas je pekné vrátiť sa do detských čias” uťahovala si z neho. “Možno si ťa vyberie ako dobrovoľníka z obecenstva” pridal sa aj Kee. To už sa smiali všetci, dokonca aj Joey. “Tak fain, pozrieme si kúzelníka”. Ale kúzelník bol naozaj svetoznámy. Bol to Roger Taylor slávny iluzionista. Práve bol na svojom turné po svete a jedna z jeho zastávok bola aj Turks and Cacois, kde si plánoval stráviť pár dní a oddýchnuť si. Show bola skvelá, nakoniec nikto neľutoval že prišli, ani Joey nie. Po skončení programu nasledovala párty v záhradách hotela. Tina a R... sedeli pri stole neďaleko bazéna. Bol tu pokoj, všetci ľudia sa sústreďovali na terase, pri občerstvení a nápojoch. “Čo vám donesieme?” opýtal sa Kee “Ja si dám Mojito” povedala Tina “Ja asi tiež, alebo nie dám si gin s tonicom” pridala sa R.... Chalani odišli pre drinky a baby zostali samé. “Ten Taylor bol celkom dobrý že?” “Bol super, je to fešák, má také uhrančivé oči” odpovedala R.... Tine. Tina sa zasmiala. “Nejaká si z neho unesená”. “To som, ale len trošku” pridala sa aj R.... Ako sa tak rozprávali a smiali, ani nezbadali že pri bazéne stojí nejaká mužská postava. Po chvíli podišiel bližšie a vtedy už ho zaregistrovali aj oni. “Pozri, niekto sem ide” šepla Tina “poďme preč”. “No tak to asi nepôjde aj keby sme chceli rýchlo zdrhnúť” povedala jej R... ukázala na Tininu nohu. “Fakt máš pravdu, neviem si na to zvyknúť” To už bol ale náš neznámy tak blízko že sa dala rozoznať jeho tvár. Bol to Roger Taylor. Bol vysoký a štíhly, mal tmavé dlhé vlasy, ktoré sa mu na pleciach jemne vlnili a krásne tmavé oči. Bol to naozaj krásny muž. “Dobrý večer dámy, neruším vás?” opýtal sa zdvorilo. “Nie” povedali obe naraz. “Smiem si k vám prisadnúť?” opýtal sa znova gentlemansky. Prikývli a on si sadol. “Čo tu robia také krásne dievčatá samé?” nasledovala ďalšia otázka a pritom sa zadíval svojimi tmavými očami priamo na R.... Tá úplne stratila reč a tak za ňu odpovedala Tina. “Čakáme na drinky. Sme tu s priateľmi, asi sa tam trochu zdržali”. “Ja by som vás nenechal tak dlho čakať” povedal Roger a usmial sa na R.... “bývate tu v hoteli?” “Áno.... vlastne nie. Sme tu ubytované, ale nebývame tu” “Bývate so svojimi priateľmi?” zase sa pýtal. “Áno”. “Šťastný muži” skonštatoval s úsmevom. V tom už konečne dorazili Kee s Joeym. Už z diaľky videli že pri babách niekto sedí. “Kto to tam je?” opýtal sa Kee “Neviem, poďme tam rýchlo” odpovedal Joey. Keď prišli celkom blízko videli že to je “kúzelník”. Prekvapene sa na seba pozreli. “Čo tu ten robí?” Kee pokrčil plecami akože nemá potuchy. Joey a Kee zastali pri stole. Roger zdvihol hlavu, usmial sa a postavil sa aby im podal ruku pozdravil ich. Bol naozaj veľmi galantný. “Som Roger Taylor, veľmi ma teší, dovolil som si na chvíľu prisadnúť si k vaším dámam” povedal a potom sa otočil k babám “tešilo ma dámy, strávil som s vami príjemné chvíle. Dúfam že sa ešte uvidíme”. A odišiel. Joey a Kee sa na seba len pobavene pozreli. “Ty brďo, to je riadny šašo, to o čo sa tu snažil” povedal prekvapene Joey. “Náhodou bol veľmi príjemný” ozvala sa R... “No to určite, kto už v dnešnej dobe takto rozpráva” nedal sa Joey. “Gentleman” odpovedala mu R... “Počúvaj, ty si z neho nejaká hotová” povedal Joey s náznakom žiarlivosti v hlase. R... nechcela vyvolávať zbytočné konflikty tak len mávla rukou. Keď zmenili tému a konečne sa začali baviť o niečom inom, Tina štuchla R... lakťom. “Počúvaj ten Taylor po tebe fakt vyštartoval” šepla jej so smiechom. R... sa len spokojne usmiala a prikývla. Medzitým sa na terase hotela začalo niečo diať. Hrala hudba a potom sa ozval spev, dosť nejasného pôvodu, trošku viac ako falošný. “No zbohom, oni tam vari robia karaoke” zvolal Joey pobavene. “Nejdeme bližšie, bude sranda” navrhol Kee. “Poďme” súhlasili R....aj Tina. Tak sa presunuli až na terasu. Našli si celkom vzadu voľný stôl a objednali si ďalšie drinky. “Preboha, tak toto bolo naozaj hrozné” skonštatoval Kee keď dospieval ďalší dobrovoľník. Joey sa len smial. “Ja inak nechápem či tí ľudia nemajú súdnosť. Veď predsa keď raz neviem spievať tak sa nejdem predvádzať pred toľkými ľuďmi a drásať im s tým nervy” čudoval sa. “Prečo im nejdeš ukázať ako sa spieva” podpichla ho Tina. “Fakt, to je dobrý nápad” zasmiala sa R... “choďte obaja veď ste predsa profesionály” “Ani náhodou” odmietol Kee. “Podobne” pridal sa aj Joey. “S vami dnes vôbec nie je zábava” povedala R... “s tým Taylorom som sa lepšie bavila ako teraz s vami”. Joey sa na ňu pozrel a prižmúril oči ako puma čo sa chystá zaútočiť. “Čože?! No dobre, pôjdem ale ty pôjdeš so mnou” povedal a hneď vstal, chytil R... za ruku a ťahal ju dopredu k pódiu. “Joey, Joey počkaj, pusti ma, ja nejdem” snažila sa mu vytrhnúť R... ale on ju nepustil a ďalej si razil cestu pomedzi stoly. Keď tam prišli, privítal ich natešený moderátor, že sa konečne odhodlal ktosi ďalší. “Tak čo nám zaspievate?” opýtal sa “predpokladám že nejaké dueto alebo love song” dodal. “Keep on loving you od Reo Speedwagon” povedal Joey pohotovo. Vedel že R... ju pozná lebo sa o nej raz rozprávali. Usmial sa keď videl v jej očiach výraz akože “no počkaj toto si odskáčeš”. Hudba začala hrať. Chytil ju za ruku, do druhej si vzal mikrofón. Joey začal spievať a potom sa k nemu pridala aj R... a nakoniec im to išlo výborne. Zožali veľký potlesk. Potom sa vrátili ku stolu. “Teraz ste na rade vy” povedala R... “Nie ja nejdem” odmietla Tina. Medzitým sa na pódiu objavili ďalší dobrovoľníci. Ale po nejakom čase a niekoľkých ďalších drinkoch sa Tina nechala prehovoriť a zaspievali si s Keeom Summer of 69 a potom ešte Everything you need od Kipa Wingera a It´s not over od Daughtryho. Perfektne sa zabávali neskoro do noci. Keď už tam zostalo len pár vytrvalcov Joey sa rozhodol že ešte raz si pôjde zaspievať. Postavil sa pred mikrofón a spustil The last time od Rolling stones. Kee sa k nemu hneď pridal a nakoniec skončili na pódiu všetci štyria spievajúc Stoneov. Do domu na pláži dorazili tesne pred štvrtou ráno, bolo už skoro vidno, na východe bola obloha už oranžová, jasné znamenie toho že o chvíľku vykukne slnko. “Bol to krásny deň” zhodnotila R... keď si ľahli s Joeym do postele. “Aj večer a aj noc bola super” dodal Joey s úsmevom. “Až na toho kúzelníka” povedal ešte, pritúlil sa k R.... a zaspal. ++++ Keď sa R... zobudila, bolo už poludnie. Joey ešte spal. Tak potichu vstala obliekla si plavky a vyšla potichu z izby aby ho nezobudila. V kuchyni stretla Iana a Johna L.
„Dobre ránko“ pozdravila ich.
„Skôr dobré popoludnie“ opravil ju John L „ako bolo večer?“
„Super“ odpovedala im a vybrala si z chladničky vodu.
„To je všetko čo nám o tom povieš? Boli ste tam až do rána, tak hovor“ nedal sa odradiť Ian.
„Ja neviem čo by si chcel počuť. Bol tam kúzelník, karaoke, niekoľko mojit a zrazu bolo ráno“ zasmiala sa R...
„Idem si zaplávať, keby ma Joey hľadal“ povedala a už jej nebolo.
„Kúzelník?“ zopakoval Ian so šibalským úsmevom a obaja sa na seba pozreli „tak to tam muselo byť fakt super“ a rozosmiali sa.
Joey sa zobudil pol hodinku po R... Podvedome ju hľadal rukou ale nenašiel tak otvoril oči. Nebola tam. Väčšinou sa budili spolu, nikdy sa nestávalo že by ju ráno pri sebe nenašiel. Kam mohla ísť, rozmýšľal. Možno je dole. Vstal, hodil a seba trenky a zišiel dole do kuchyne. Nikto tam nebol, len neporiadok na stole po raňajkách. Bolo jasné že chalani už vstali a aj odišli. Joey vyšiel na terasu. Bol nádherný deň ako vlastne zatiaľ skoro všetky. Slnko svietilo na úplne jasnej bezoblačnej oblohe a pofukoval voňavý letný vánok.
Kde len môže byť, pomyslel si zase. Nikdy si neuvedomil že mu tak chýba, keď nie je s ním. A za pár dní odíde.
Povzdychol si a rýchlo zahnal túto predstavu. Nechcelo sa mu rozmýšľať nad tým, čo bude keď odíde. Zatiaľ bola tu a to bolo dôležité. Idem ju pohľadať, rozhodol sa.
Joey kráčal po piesku bosý a snažil sa nájsť R... Pláže boli v tomto čase poloprázdne, lebo bol čas obeda. Pár ľudí čo už mali obed za sebou alebo im nevadilo ostré poludňajšie slnko, sa kúpalo alebo len tak polihovalo na lehátkach pod slnečníkmi. Zastal a rozhliadol sa. V tom ju zbadal ako vychádza z mora. Zakýval jej ale neodkývala mu, očividne si ho nevšimla. Pohol sa za ňou. Zrazu ale zbadal ako sa k nej blíži akýsi dlhovlasý chlap a podáva jej uterák. Bol to Roger Taylor, kúzelník zo včerajšieho programu. No to snáď nie, pomyslel si nahnevane Joey a zrýchlil chôdzu. Keď prišiel k nim ani si ho nevšimli, neuveriteľne dobre sa spolu bavili.
„Kde si? Hľadám ťa už pol hodinu“ vyprskol na nich Joey. Obaja sa otočili k nemu. R... sa síce nepáčil tón jeho hlasu ale povedala si že si nebude kaziť náladu.
„Ahoj, ešte si spal tak som sa rozhodla že si pôjdem zaplávať. A potom som stretla Rogera, pamätáš si ho zo včera?“ spýtala sa s úsmevom.
Joey sa na neho krátko pozrel a chytil R... za ruku.
„Poďme, čakajú nás Tina a Kee“ povedal a ťahal ju preč. Ešte sa stihla nenápadne otočiť a zamávať Rogerovi. Joey si to našťastie nevšimol.
„To čo bolo? Keď sa zobudím nie si pri mne a potom ťa nájdem na pláži s tým šašom?“ rozčuľoval sa Joey.
„Ale veď sa nič nestalo, ja nechápem prečo tu robíš takéto scény“ ohradila sa R...
„Nerobím scény len mi vadí keď sa s ním stretávaš, aj keď sa s ním rozprávaš a vadí mi keď ťa ráno vedľa seba nenájdem! Máme tak málo času a chcem ho celý stráviť s tebou! Čo na tom nechápeš?“
R... tam len stála a nezmohla sa na slovo. Potom ho objala a pritúlila sa k nemu.
„Prepáč“ zašepkala „sľubujem že už budem s tebou každú sekundu každého dňa čo nám ešte zostávajú“ dokončila a pobozkala ho.
Potom sa vrátili držiac sa za ruky do domu. Kee a Tina už boli hore a sedeli vonku na terase.
„Kde ste boli?“ zakričal na ich Kee, keď ich videl prichádzať „nikto tu už nie je, mysleli sme že ste nám zdrhli a spravili si program sami“.
„Bola som si zaplávať a Joey prišiel za mnou“ odpovedala R...
„Prečo nešiel s tebou hneď?“ opýtala sa nechápajúc Tina.
„Lebo ešte spal keď som odišla, a koniec debaty“ uzavrela R...
„Aha“. Tina nebola o nič múdrejšia, ale R... sa o tom očividne nechcela baviť, tak to nechala tak.
„Čo dnes budeme robiť?“ opýtal sa Kee
„Ja by som si išla do hotela pre nejaké veci“ povedala Tina „pôjdeš so mnou?“ otočila sa k R...
„Jasné, kedy chceš ísť?“
„Najlepšie bude keď pôjdeme hneď teraz“ povedala Tina.
„Dobre tak poďme“ súhlasila R...
„A my čo?“ spýtal sa Joey.
„No mohli by sme to urobiť tak, že my zbehneme do hotela na aute, zoberieme nejaké veci a vy nás zatiaľ počkáte v tej reštaurácii čo sme boli minule a potom sa spolu naobedujeme. Čo vy na to?“ navrhla Tina
„Ako pôjdeš s tou sádrou?“ spýtal sa Kee.
„R... mi pomôže a potom sa vyvezieme výťahom, neboj sa zvládnem to“ odpovedala mu Tina pohotovo. Odkedy mala zlomenú nohu, Kee ju nenechal nič robiť samú, čo jej lichotilo ale niekedy už toho bolo priveľa. A Kee bol inteligentný tak to pochopil a viac nenaliehal.
„Tak dobre, ale ponáhľajte sa“ súhlasil nakoniec aj Joey.
Keď prišli do hotela stretli aj pár ľudí z partie s ktorou sem prišli.
„Čaute baby, žijete ešte? Už sme vás nestretli celú večnosť“ povedal jeden z nich. „Nezbehneme na kávu?“
„Radi by sme ale teraz nemáme veľa času. Čo tak zajtra o desiatej?“ navrhla Tina.
„Jasné, tak zajtra. Čaute“
„Čaute“ odzdravili baby.
„To čo pred chvíľou medzi tebou a Joeym? Prišiel nejaký namosúrený. A tiež nechápem že si sa išla kúpať bez neho?“ vypytovala sa Tina keď sa viezli vo výťahu.
„Nič v tom nehľadaj, proste som sa zobudila a Joey ešte spal tak som sa rozhodla že si zabehnem zaplávať. No ale na pláži som náhodou stretla Rogera Taylora a Joey prišiel akurát keď sme sa spolu rozprávali. Mám pocit že ho nemá veľmi rád“ vysvetľovala jej R....
„Fíha“ zhíkla Tina „tak preto bol taký ofučaný, žiarli na neho“ dodala.
„Žiarli na Rogera? Preboha prečo? Však spolu nič nemáme, dva krát sme sa rozprávali.“ krútila hlavou R..
„Čo si si to nevšimla už včera? Nič dobré o ňom nepovedal. Najlepšie bude keď sa s ním nebudeš rozprávať, predídeš konfliktom“ poradila jej Tina.
„Môžem sa rozprávať s kým chcem“ povedala tvrdohlavo R.... „nie sme manželia“.
„Ako myslíš, len som ti chcela poradiť, ale máš pravdu, môžeš si robiť čo chceš“ uzavrela rozhovor Tina a vystúpila skákajúc z výťahu.
Keď si pobalila potrebné veci zišli dole a zastavili sa na recepcii vrátiť kľúče.
„Zdravím vás dámy“ ozvalo sa za nimi. Otočili sa. Bol to Roger.
„Ahoj“ odpovedali mu.
„Neprijmete pozvanie na drink od muža čo je očarený vašou krásou?“ opýtal sa ich.
„No my by sme radi ale nemôžme...“ začala Tina „ale chvíľka nás nezabije“ dokončila R...
Roger sa usmial.
„To som rád, nech sa páči“ povedal a ukázal smerom a terasu.
Tina si dala mojito a R... len chladený džús, lebo bola šofér. Čas s Rogerom bežal rýchlo ani nezbadali že už s ním sedia pol hodinu. Prvá sa spamätala Tina.
„Poď preboha, chalani na nás čakajú“ vyskočila od stola.
„To je fakt, úplne som mi to vyfučalo z hlavy. Musíme ísť“ obrátila sa k Rogerovi „ale ďakujeme za pozvanie“ stačila ešte dodať keď uháňala za skákajúcou Tinou.
Kee a Joey sedeli v reštaurácii na pláži a čakali na baby.
„No dosť že idete“ privítal ich Joey ktorý už bol netrpezlivý.
„Vieš so zlomenou nohou to ide pomalšie“ povedala mu Tina s úsmevom.
„Jasné prepáč“ ospravedlnil sa Joey „objednali sme vám pitie, už to bude asi aj teplé“ dodal.
„To nevadí ja som už hrozne smädná“ povedala R... a napila sa zo svojho pohára.
„Čo budeme robiť keď sa najeme?“ opýtal sa Kee. Dúfal že bude môcť nasledujúce hodiny stráviť s Tinou. Vlastne dúfal že s ňou bude môcť stráviť všetok čas čo im ešte zostáva.
„Mohli by sme si prenajať čln a previezť sa okolo ostrova“ navrhol Kee.
„Dobrý nápad“ povedala R... „zvládneš to?“ otočila sa k Tine.
„Dúfam že áno“ odpovedala a pustila sa do jedenia.
Po dobrom obede odišli na pláž a prenajali si tam čln. Tina dostala nafukovaciu záchrannú vestu – pre istotu.
Plavba okolo pobrežia bola super. Z člna bolo vidieť všetky krásne pláže a hotely na ostrove. Našli dokonca aj jedno veľmi krásne zákutie na západnej časti ostrova medzi skalnatými výbežkami. Stála tam chatka z palmových listov. Na chvíľu sa tam rozhodli zastaviť. Vystúpili z člna, Kee vzal Tinu do náručia a tak ju preniesol a breh.
„Mohli ste si zobrať aj gitary“ povedala Tina
„Mohli ale sme nevedeli že zakotvíme na takomto osamelom romantickom mieste“ zažartoval Joey a chytil R... za ruku.
Sadli si do tieňa pod palmu.
„Ja sa idem okúpať“ povedala R... „nejdeš so mnou?“ opýtala sa Joeyho.
Potom keď obaja vystrájali vo vode zostali Kee a Tina na brehu sami.
„Je tu pekne“ začal Kee.
Tina prikývla.
„Môžem sa na niečo spýtať? Nemusíš odpovedať ak nechceš“
„Spýtaj“ súhlasila Tina ale trochu sa obávala čo chce.
„Keby si nestretla Johna.... mohlo by medzi nami niečo .. byť?“ vysúkal zo seba Kee „len teoreticky, myslíš že by si sa mohla do mňa zamilovať?“
Tina na neho zarazene pozerala. Presne takejto otázky sa bála.
„Ja neviem Kee, možno.... za iných okolností, naozaj neviem“ povedala.
Kee ju chytil za ruku a pozrel sa jej do očí.
„Ďakujem“ zašepkal a po chvíli dodal „ja som ťa miloval od prvej chvíle čo som ťa uvidel, vtedy na pláži, keď si tam bola s priateľmi.“
Tina cítila ako jej začína byť hrozne teplo. Nemala rada takéto vyznania, pretože ich nemohla opätovať, nevedela čo na to Keeovi povedať.
„Nie, nemusíš mi na to nič hovoriť, ja viem že ty to ku mne necítiš“ povedal jej pokojne „len som ti to chcel povedať“.
Nasledovalo dlhé ticho. Potom sa Kee zase spýtal.
„Čo ste vlastne robili tak dlho v tom hoteli? Čakali sme na vás celú večnosť.“
Tina zase nevedela čo povedať. Má sa priznať alebo si má niečo vymyslieť?
„No vieš my sme tam stretli Rogera Taylora tak sme sa s ním trochu zakecali“.
„Trochu?“ opýtal sa Kee so smiechom „Joey bol z toho čakania taký nervózny že chcel ísť za vami. Teda za R... A hlavne po tom čo sa stalo ráno, teda už skoro a obed.“
„Ty vieš čo sa stalo?“ opýtala sa Tina
„Joey mi to vyrozprával kým sme čakali, je na toho Rogera poriadne nabrúsený. Dúfam že sa nedozvie že ste sa zdržali s ním, lebo bude zle“ povedal Kee.
„Zle?“ opýtala sa ironicky Tina „čo to znamená?“
„Joey žiarli, a žiarlivý chlap je schopný hocičoho, ale to asi vieš“ povedal previnilo a zadíval sa do diaľky na more.
Z vody práve vychádzali Joey s R...
„Ako to bude keď odídeme? Myslím s Joeym a R...“ opýtala sa Tina „máva často ´letné lásky´?“
Kee vedel čo myslí.
„Joey sa nedávno rozišiel so svojou priateľkou. Nepamätám sa že by si niekedy s začal s niekým iným pokiaľ spolu chodili. Neviem ti na to odpovedať“ odvetil Kee „ale viem že mu na R... záleží, trávi s ňou všetok čas“.
Tina prikývla. To ale ešte nič neznamená, pomyslela si. Je viac ako pravdepodobné že to skončí keď nastúpia o pár dní do lietadla.
Joey a R... pribehli k nim.
„Škoda že sa nemôžeš kúpať, voda je fantastická“ skonštatovala R... a sadla si k Tine.
„Čo ste tu vy dvaja robili celý ten čas?“ opýtal sa Joey
„Nič, len sme sa rozprávali“ odpovedal Kee
„A o čom ak to nie je tajomstvo?“ potmehúdsky sa usmial Joey.
„O bežných veciach, aj o tom že o pár dní musíme odísť“ povedala mu Tina.
Joeymu zmizol úsmev z tváre. Chvíľu sa na Tinu pozeral úplne vykoľajený a potom sa pozrel na R....
„Možno by si nemusela odísť“ povedal potichu.
R... si vzdychla, naklonila sa k nemu a pobozkala ho.
„Musím láska“ odpovedala.
„Veď ja by som sa o teba postaral“ pokračoval Joey.
„Joey.... za prvé sa poznáme hrozne krátko aby som nechala všetko tak a zostala tu s tebou. Čo ak nám to nevyjde? Čo ak po čase zistíme že v normálnom živote nevieme spolu fungovať? Nechceš predsa zostať do konca života na tomto ostrove?“
„Nie to nechcem, ale nejaký čas tu určite budem musieť zostať. Tak čo budeme robiť? Odídeš a budeme sa tváriť že je to za nami a žiť si každý svoj život?“
„Presne tak“ odpovedala R... „a už sa o tom nebavme. Mali by sme už ísť“.
Vstala a išla pomaly k člnu. Kee a Tina sa na seba pozreli.
„Dobre poďme“ povedal Kee a pomohol Tine vstať a tiež sa pohli smerom k člnu.
Joey ešte chvíľku sedel na piesku pod palmou a neprítomne hľadel do diaľky. Potom aj on vstal a išiel za nimi.
Joey a R... celou cestou späť mlčali. Tina a Kee sa snažili trochu odľahčiť tú atmosféru rozhovorom o všetkom možnom ale veľmi to nezaberalo. Až keď vystúpili z člna R... dobehla Joeyho a chytila ho za ruku. Nič nepovedal, ale ruku si neodtiahol. Pri aute zastali.
„Choďte sami, my sa prejdeme pešo“ povedala R...
„Dobre“ prikývol Kee, pomohol Tine nastúpiť a odišli.
„Hneváš sa?“ opýtala sa R.... Joey pokrútil zamyslene hlavou.
„Nie, len som dúfal že to čo je medzi nami niečo pre teba znamená“ povedal smutne.
„Joey znamená to pre mňa veľa, naozaj. Ale ja sa musím vrátiť domov.“
„Keď sa musíš vrátiť, znamená to že ti nezáleží a tom aby si bola so mnou, lebo keby áno, neodišla by si.“
„Všetko to zľahčuješ, nie je to také ľahké urobiť takéto rozhodnutie“.
„Prečo je to pre teba ťažké, ja by som neváhal“
„Dobre, vidím že to nikam nevedie. Čo keby sme spravili dohodu. Ja sa vrátim domov, ale zostaneme v kontakte, budeme si volať alebo písať. A ak nám to vydrží, stretneme sa na Vianoce napríklad v Londýne alebo v Paríži. Súhlasíš?“ navrhla R....
Joey zastal a zadíval sa na R.... snažiac sa všetko si to v hlave usporiadať. Vôbec sa mu to nepáčilo ale bolo to vždy lepšie akoby uzavreli ich vzťah odchodom a tvárili sa že nič nebolo.
„Dobre, súhlasím“ povedal a pobozkal ju a potom tam chvíľu stáli a objímali sa. Keby sa zastavil čas a nemusela som odísť, prebehlo R... mysľou. Ale čas sa nezastavil a ďalej si ukrajoval sekundu po sekunde z času čo im ešte zostával.
„Konečne ste tu“ privítal ich Kee „už sme sa o vás začali báť“.
„Sme v pohode“ povedal Joey.
„Už sme začali bez vás“ ozval sa Ian „hráme karty“
„Nalej im ten tvoj drink“ zakričal Kee na Mica „Mic namiešal nejaký svoj nový drink. Je to riadna sila“
O chvíľku už sedeli s ostatnými za stolom s kartami v rukách a popíjali Micov nový drink. Pomaly sa zotmelo a oni sa stále mali o čom baviť, drink mal veľký úspech, šťastie v hre si stále sadalo na Johna L Nikto ani nezbadal že Joey a R... a tíško vytratili do svojej izby.....
Pred polnocou sa pobrali spať aj poslední vytrvalci. Kee vyniesol Tinu po schodoch. Pred dverami ju postavil na zem, chytil jej tvár do dlaní a dal jej pusu na čelo.
„Dobrú noc Tina“ povedal a odišiel do svojej izby. „Dobrú noc Kee“ šepla už len sama pre seba a zavrela za sebou dvere.
++++++
Kee otvoril oči. Zobudil sa na čudný zvuk a netrvalo dlho kým pochopil čo ho spôsobuje. Bol to dážď. Teplý letný a výdatný dážď. Vonku bolo takmer prítmie z ťažkých tmavých mrakov čo viseli nad ostrovom. Kvapky bubnovali na strechu a na drevenú podlahu balkóna. Kee vstal a zavrel balkónové dvere. Na chvíľu zastal pri okne a pozeral sa von. Pláž vyzerala úplne inak keď na ňu nesvietilo slnko a more bolo pochmúrne a tmavé, krásna tyrkysová farba sa niekam stratila. Obliekol sa a zišiel dole. V obývačke sedel Mic a brnkal si na gitare. “Už si hore?” opýtal sa Keea keď ho zbadal. “Hej, zobudil ma ten dážď” odpovedal Kee. “Mňa tiež” prikývol Mic. Kee si vzal gitaru a prisadol si k nemu. Chvíľu len tak hrali rôzne pesničky, skôr pre potešenie až nakoniec dostali zopár nápadov na nové pesničky na nový album. Po nejakom čase prišiel do obývačky Joey. “Čaute chalani, čo tak skoro? Je totálne spacie počasie. Ani sa mi nechcelo vstávať” “Tak prečo si potom vstal?” opýtal sa Mic so žartom. “Prišiel som si len pre niečo na pitie” povedal ale to už sa za ním zjavila R... “Dobré ránko” pozdravila. “Myslel som že ešte spíš” povedal Joey a pobozkal ju. “Aj som spala, ale keď si odchádzal robil si hrozný rámus” usmiala sa R... “idem si spraviť kávu, dá si niekto?” “Všetci” zakričal jej Joey do kuchyne po tom čo videl zdvihnuté ruky Mica aj Keea, ktorý sa hlásili ako v škole. “Čo dnes budeme robiť?” vzdychol si Kee “nikam sa nedá ísť, keď tak leje” “Musíš stále niekam chodiť?” opýtal sa ho Mic “jeden deň môžeš zostať sedieť aj tu”. “Alebo aj viac dní, ktovie koľko bude tento lejak trvať” skonštatoval Joey. O chvíľu prišla R... aj s kávou. “Na stole sú raňajky, takže kto je hladný môže sa ísť najesť” povedala keď im podávala šálky s kávou. “Super” potešil sa Mic a odišiel aj so svojou kávou do kuchyne. Kee a Joey zostali sedieť v obývačke s R... “Zdá sa mi že dnes strávime celý deň tu.” skonštatovala nešťastne. “Veď to nie je taká tragédia, si tu s Joeym čo viac môžeš chcieť” povedal Kee. “To je pravda” usmiala sa a pritúlila sa Joeymu “ale mohlo to počasie ešte tie tri dni vydržať”. Joey ju podvedome silnejšie objal. Už to boli len tri dni čo im ešte zostávali. “Čo keby sme sa naraňajkovali a zaliezli do postele, v tomto počasí sa aj tak nič nedá robiť” navrhol jej. “Dobre” súhlasila s úsmevom. Kee len prevrátil nenápadne očami. No jasné, pomyslel si. Potom ho napadlo že vybehne hore, pozrieť sa či Tina už vstala. Po ceste na schodišti stretol Johna L len v trenkách a so zubnou kefkou v ústach. “Ty čo tu robíš” spýtal sa so smiechom Kee. John L mu niečo zamumlal a vošiel späť do svojej izby. Dvere nechal otvorené. Vlastne nikto z nich si dvere na izbe nezatváral, teda len vo výnimočných prípadoch. Keby tam prišiel niekto nezainteresovaný na návštevu, videl by naozaj všeličo. Pootvárané izby a v nich totálny neporiadok, oblečenie rozhádzané po zemi, pár ešte nevybalených otvorených kufrov .... a nehovoriac o obývačke a kuchyni, ale tam sa aspoň občas snažili trochu upratať, predsa len boli to spoločné priestory, ktoré využívali všetci. A hlavne teraz keď tam s nimi boli R... a Tina. Kee zaklopal Tine na dvere. “Poď ďalej” ozvalo sa spoza dverí. Kee vošiel dnu. Tina ležala v posteli a čítala si nejakú knihu. “Ahoj” pozravil ju Kee. “Ahoj” usmiala sa na neho a zavrela knihu “to je dnes za počasie” dodala “čo dnes budeme robiť?” To bola v toto ráno asi najpoužívanejšia otázka. “Neviem” odpovedal a sadol si k nej na posteľ. “Môžeš mi trebárs zahrať niečo na gitare” navrhla mu Tina. Usmial sa na ňu a prikývol. O chvíľku sa vrátil s gitarou. “Zahrám ti čo sme dnes ráno zložili s Micom” “Už sa teším” odpovedala. Kee bol vynikajúci gitarista. Nesnažil sa predvádzať aké rýchle sú jeho prsty, keď hral išlo to od srdca. Tina ho chvíľu pozorovala, potom si zavrela oči a započúvala sa. Keď Kee dohral pozrel sa na Tinu. Mala zatvorené oči a bola veľmi pekná. Potom ich otvorila. “Pokračuj” povedala s úsmevom “je to krásne”. Kee jej ešte zahral niekoľko piesní. “Ja som predtým vôbec netušila že si taký dobrý” povedala mu s uznaním. Usmial sa. “Ďakujem, to bolo to najkrajšie ocenenie mojej práce aké mi kedy niekto povedal” zasmial sa nakoniec. “Nie si hladná? Pôjdeme dole a niečo zjeme” navrhol jej. “Dobre” súhlasila Tina. Vstala z postele a vyskákala na chodbu. Tam ju Kee bez slova zdvihol na ruky a zniesol dole. Tina mu chcela niečo milé povedať ale potom sa rozhodla že to radšej neurobí. “Ďakujem” povedala len. “Za málo” odpovedal Kee “robím to rád”. V kuchyni nebol nikto, všetci sedeli v obývačke a hrali karty. Vlastne tam boli len Kee, Ian a John L “Kde sú R... a Joey?” opýtala sa Tina keď ich nikde nevidela. “Vo svojej izbe predpokladám” zasmial sa Kee. “Aha” povedala Tina “kde inde by boli, mohlo ma to napadnúť” zachichotala sa. “Čo si dáš?” opýtal sa Kee a hľadel do preplnenej chladničky. “Neviem, to je asi jedno” povedala a prišla k nemu “dám si jogurt a musli alebo čokoládové lupienky s mliekom”. “To vážne?” opýtal sa Kee s obavou “to vážne nebudeš jesť nič poriadne?” Tinu to rozosmialo? “A čo je podľa teba poriadne jedlo?” “No napríklad šunka, vajíčka, klobása .... a tak“ odpovedal. “Dobre tak ty si daj niečo poriadne a ja zjem toto” povedala a zamiešala si musli do jogurtu. “Hej vy dvaja, pridáte sa k nám?” zjavil sa zrazu v kuchyni Ian a vybral si z chladničky pivo. Kee sa pozrel na Tinu. Prikývla. “Jasné, dojeme a prídeme” povedal Kee. “Čo si dáte? Mic zase vymyslel nový drink.” oznámil im Ian “alebo si dáte radšej pivo?” uškrnul sa. “No ja neviem či na Micove drinky nie je ešte priskoro” vyslovila obavu Tina. “Ani nie, veď keď ťa zmôžu tak si pôjdeš ľahnúť” zasmial sa Ian. “Tak dobre, vyskúšam Micov drink” súhlasila nakoniec. Pri kartách strávili nakoniec celé dopoludnie. Bola to celkom zábava, hlavne preto že John L bol jediný čo bral hru vážne. Ostatní si z toho viac či menej robili srandu a jeho to hrozne rozčuľovalo. “Tak hráte alebo čo?” hneval sa John a hodil karty na stôl. “Počúvajte dajme si pauzu a poďme sa do mesta najesť” navrhol Ian. “Fain nápad” pochválil ho John. “Nezavoláme aj Joeyho a R...?” ozvala sa Tina. “Nie som si istý či o to stoja” zachechtal sa Mic “ale ak chceš môžeš sa ich spýtať”. “Radšej nie” “Tak dobre, za 5 minút pri aute” povedal John a všetci sa roztratili do izieb prezliecť sa. “Čo sa to tu deje?” opýtal sa Joey keď vyšiel na chodbu a pozrel sa cez zábradlie dolu. “Ideme do mesta na obed” zakričal mu z prvého poschodia Ian. “Dúfam, že nás ste z toho nechceli vynechať” “Chceli. Nenašiel sa nikto kto by vám to išiel oznámiť” zasmial sa. “No super, dobre že som vybehol. Tak nás počkajte, za chvíľu sme vonku” O pol hodinku už sedeli v reštaurácii. Po prvý krát vnútri. Vonku bolo všetko premočené a podľa toho ako zafúkal vietor tam šľahal dážď, takže tam sa sedieť nedalo. Reštaurácia bola plná, očividne si všetci krátili čas v meste, keď sa nedalo byť na pláži. “Ja si dám nejakú rybu, asi toho lososa na bylinkovom masle” povedala R... “Ja si dám niečo poriadne” zahlásil Kee a začítal sa do jedálneho lístka. Tina sa len usmiala lebo si spomenula na ráno, a bolo jej už jasné čo znamená ´niečo poriadne´.” Keď už mali všetci vybraté a čašník odišiel s plne popísaným papierikom od ich stola, začali sa baviť o rôznych veciach, popíjali svoje drinky a čakali na jedlo. Zrazu pri ich stole niekto zastal. Joey zdvihol hlavu. Bol to ten dotieravý kúzelník Roger Taylor. “Zdravím vás dámy” povedal a urobil maličký úklon smerom k babám “páni” potom sa otočil k chalanom. “Nazdar” zakričal mu Ian “smiem vedieť s kým máme tú česť” snažil sa napodobniť jeho správanie. “Prepáčte že som sa nepredstavil. Som Roger Taylor, iluzionista. Momentálne som tu na krátkej dovolenke” Ianovi aj ostatným to hneď došlo. “Ahááá, ten kúzelník!” Roger sa usmial. “Áno” “Tak si k nám prisadni” ponúkol ho Mic a Roger dlho nezaváhal a sadol si k nim. Chalani sa mu začali postupne predstavovať až prišiel rad na R... a Tinu. “S dámami sa už poznáme” povedal a zahľadel sa R.... dlho do očí. Keď to Joey videl vošla do neho hrozná zlosť, mal chuť Rogerovi jednu vypáliť. “Upokoj sa, nestojí ti za to, ver mi” povedal mu nenápadne cez zuby Kee. Joey sa zhlboka nadýchol. “Ok, ale ak jej ešte raz niečo povie tak sa už neovládnem”. Aj chalani si všimli to napätie medzi Rogerom a Joeym ale nikto nič nepovedal a obed pokračoval ďalej. Všetci nenútene konverzovali, Roger rozprával zaujímavé príbehy zo svojich ciest, každých bol samozrejme zvedavý na jeho kúzla, chalani sa snažili ho prehovoriť aby im prezradil ako to robí. Roger sa len smial a bolo nad slnko jasné že nič neprezradí. “Tajomstvo úspechu kúziel je v tom tajomstve, keby som to niekomu prezradil, už by sa nikto neprišiel na moje kúzla pozrieť, lebo by každý vedel ako fungujú” povedal. Obed sa pretiahol do popoludnia, nikomu sa nechcelo odísť a nikto sa nikde neponáhľal, keďže vonku stále pršalo. Len Joeymu to tam šlo maximálne na nervy kôli Rogerovi. Najradšej by bol odišiel ale v tom prípade by tam R... zostala sama a kúzelník by určite využil situáciu. Tak sa radšej rozhodol zostať. Keď sa konečne rozhodli odísť, zaplatili účet, chalani si podali ruky s Rogerom, pristúpil k Tine a R... “Tešilo ma dámy” povedal a pobozkal im ruku. “bolo to veľmi príjemné popoludnie”. Potom podal ruku Joeymu ale ten mu ju samozrejme nepodal. Len sa na neho zase pozrel s pohľadom pumy pripravenej vyskočiť. Roger bol dosť inteligentný na to že pochopil. Ešte posledný krát zamával a odišiel. R... na tento incident nič nepovedala. Lepšie bolo zdržať sa komentára hlavne keď videla Joeyho aký je naštvaný. Keď sa vrátili do domu na pláži, každý si našiel nejakú zábavku ako si skrátiť čas alebo zahnať nudu. Kee s Tinou a Johnom L sa vrátili ku kartám, Mic a Ian testovali v kuchyni Micove nové drinky a Joey a R... si sadli do obývačky, chvíľu sa rozprávali a potom Joey vzal gitaru a začal hrať. Postupne sa k nemu pridal Kee a Mic a nakoniec aj John L. Ian a baby len sedeli a počúvali. Ani si nevšimli, že prestalo pršať, mraky sa rozplynuli a na západe sa objavilo slniečko. Zasvietilo im rovno do okien obývačky. “Jeeej, pozrite prestalo pršať” zakričal Ian a vybehol na terasu. Zo strechy ešte kvapkala voda a všetko bolo premočené ale obloha bola krásne modrá a vzduch voňal po letmom daždi. Slnko už bolo tesne nad obzorom, chystalo sa pomaly zapadnúť. Všetci stáli na terase a ticho si vychutnávali jeho prvé aj posledné lúče v tento deň. Potom zmizlo za obzorom. “Kto si dá môj nový drink?” prerušil to ticho veselo Mic. Ozval sa smiech. “Ja ho určite vyskúšam” ozval sa John L a vošiel za Micom do domu. Ostatní ich nasledovali. Drinkovalo sa neskoro do noci a dom úplne stíchol až niekedy nad ránom. Bol to príjemný deň, pomyslela si Tina keď zaspávala. Niečo podobné si myslel aj Kee. Len Joey ešte dlho ležal s otvorenými očami a nemohol zaspať. Pozeral sa na spiacu R... a želal si aby nikdy nemusela odísť ..... +++++ Nasledujúce dva dni prešli hrozne rýchlo. Počasie bolo krásne, slnko svietilo a R... Tina Kee a Joey trávili všetok čas spolu na pláži alebo v dome. Pár krát sa stretli s Rogerom, čo Joeyho vždy priviedlo do bojovej nálady ale nikdy sa nič závažného nestalo. Medzi Tinou a Keeom sa zrodilo pevné priateľstvo aj keď Kee samozrejme túžil po niečom viac. Nastal deň odchodu. Joey sa zobudil skoro ráno a už nemohol zaspať. Pri dverách stáli pobalené kufre. Vstal a odišiel do kúpeľne. Keď po chvíľke vyšiel, R... sedela na posteli a pozerala sa priamo na neho. “Dobré ráno láska” povedala ale neusmievala sa. Obaja niesli rozlúčku ťažko. Už od včerajšieho večera to slovo viselo vo vzduchu ako ťažké bremeno. “Nerozmyslíš si to?” opýtal sa Joey. R... bola v tej chvíli vážne na pochybách či by nemala predsa len zostať. “Nie, dohodli sme sa predsa” povedala mu nežne. Mlčky prikývol. “Neviem ako to tu bez teba vydržím” vzdychol si Joey. “Poď sem” R... k nemu natiahla ruky a on sa jej stúlil do náručia. Chvíľku sa objímali a v tom sa ozvalo klopanie na dvere. Bola to Tina. “Nechcem vás rušiť ale pohnite si máme málo času” povedala. “Jasné, za chvíľu sme dole” odpovedala R.. “Idem sa obliecť” povedala R... a odbehla do kúpeľne. O chvíľu zišli dole. V obývačke sedeli všetci chalani. Privstali si aby sa mohli rozlúčiť. “Tak sa teda majte” povedal Ian prvý “a dúfam že sa ešte niekedy stretneme”. Všetci prikývli a postupne sa objímali a podávali si ruky. Po tejto rozlúčke nahádzali kufre do auta a nastúpili. Tina a R... sa ešte posledný raz obzreli a zamávali chalanom čo stáli pred domom. Cesta na letisko bola smutná. Všetci mlčali, nikomu sa v tejto situácii nechcelo rozprávať. Veď všetky slová by boli aj tak zbytočné. Na letisku už bola kopa ľudí, dovolenkárov čo sa vracali domov. Chalani vyložili z auta batožinu a pomohli babam odniesť ju do letiskovej haly. “My ideme na check in za chvíľku sme pri vás” povedala Tina a do jednej ruky vzala svoj kufor na kolieskach a druhou ťahala za sebou R.. ktorá sa nemohla odtrhnúť od Joeyho. Keď už bola batožina odovzdaná, vrátili sa k chalanom. Kee chytil Tinu za ruku a odviedol ju trošku nabok. Stisol jej obe ruky vo svojich a nadýchol sa. “Chcem ti len povedať” začal “ako veľmi mi budeš chýbať Tina. Chcem sa ti poďakovať za všetky tie úžasné chvíle čo sme spolu strávili. Aj keď sa to možno nezdá ale tento posledný týždeň bol pre mňa ten najkrajší....” Keeovi sa zlomil hlas. Už nemohol ďalej pokračovať, hoci mal toho ešte toľko na srdci. Tine sa tiež tisli slzy do očí. “To ja ti ďakujem Kee. Za všetko, za to ako si sa o mňa celý čas staral, za to že si bol ku mne taký milý aj po tom incidente s Johnom. Budeš mi chýbať, aj to ako si mi hrával na gitare. Nemôžem zabudnúť ako som ťa počula prvý krát hrať Talk to me vtedy na pláži. Ďakujem” povedala posledný krát a dala mu pusu na ústa. Potom si pomaly vytiahla ruky z jeho rúk, otočila sa a vyšla von z letiskovej haly k lietadlu. Joey a R... stáli neďaleko. Objímali sa. “Nechoď prosím, čo tu budem bez teba robiť?” “Joey prosím, robíš mi to ťažšie. Už sme sa dohodli, budeme si stále volať, a potom sa stretneme.....” Už to nedopovedala lebo sa rozplakala. Joey ju pevnejšie objal a tiež sa mu tisli slzy do očí. Ozvala sa posledná výzva na odlet. “Musím už ísť” vzlykla a vymanila sa z jeho náručia. Ešte ho posledný krát pobozkala a bežala do lietadla. O chvíľku lietadlo vzlietlo a stratilo sa z dohľadu. Kee a Joey sa mlčky otočili a vrátili sa k autu. Cesta späť bola ešte smutnejšia ako cesta na letisko. Kee šoféroval lebo Joey nebol ničoho schopný, oči mal zaslzené ale maskoval sa slnečnými okuliarmi. “Poďme na nejaký drink” navrhol mu Kee “nechce sa mi vrátiť do domu.” Joey prikývol. Ani jemu sa nechcelo vrátiť do prázdnej izby. Našli si tiché zastrčené miesto v bare a tam presedeli takmer celý deň, spomínajúc na všetky krásne chvíľky čo s babami zažili. “Ako budete pokračovať?” opýtal sa Kee. “Dohodli sme sa že si budeme volať a písať a keď nám to vydrží stretneme sa.” odpovedal mu Joey a vyprázdnil svoj pohár. “A potom?” pýtal sa ďalej Kee “potom keď sa stretnete, ako to bude ďalej, zostanete spolu?” “Ja neviem” vzdychol si zúfalo Joey “ja už vôbec nič neviem. Na zdravie” Prevrátil do seba ďalšiu whiskey. Baby sedeli v lietadle. Bolo tam veselo, celá ich partia tam bola tiež a tým veru smutno nebolo. Mali za sebou vydarenú dovolenku a tešili sa z toho. R... celý čas vzlykala a Tina ju neutešovala. Vedela že to jej aj tak nepomôže. Približne o hodinu pristáli na Floride, kde prestupovali do lietadla smerujúceho do Londýna. R... postupne prestala smokliť. Keď už zase sedeli v lietadle, tento krát oveľa väčšom, podávala zrazu R... niečo Tine. Bol to nejaký list. “Čo to je?” opýtala sa so záujmom. “Prišlo to tento týždeň, je to pre teba. Nechcela som ti to dávať, kým sme boli na ostrove. Bola si už so všetkým zmierená a spokojná s Keeom. Nechcela som aby si sa znova trápila.” povedala jej R... Tina začínala tušiť s čím môže mať tento list niečo spoločné. S roztrasenými rukami ho otočila. Bola na nej adresa hotela Azalea place a jej meno. Písmo nepoznala ale tušila komu patrí. Otvorila ho a začala čítať. Ahoj Tina, John Tina dočítala list a zadívala sa z okienka. John jej poslal list. Plný krásnych slov, možno by sa mala z neho tešiť. Ale netešila sa. Boli to len slová, vyznanie lásky, ktorá sa nikdy nenaplnila. “Čo ti píše?” opýtala sa R... opatrne. Tina si zotrela z tváre slzu. “Takmer nič” povedala a podala list R... Tá si ho prečítala a vrátila ho Tine. Bolo jej jasné prečo ju list nepotešil. Boli tam vyznania lásky a všetky tie krásne slová ale nebola tam ani zmienka o budúcnosti. Nebolo tam nič čo by jej mohlo dať nádej, že sa s Johnom ešte stretnú. A to bolelo hádam viac ako keď v to piatkové ráno opúšťal ostrov. –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Všetky udalosti a prostredie v škole sú len predstavou autora, keďže nemá ani potuchy ako to na takej vysokej škole chodí. prostredie internátu je opísané z vlastných skúseností autora a prispôsobené tomuto príbehu. ak sa niečo nehodí alebo sa nezhoduje s realitou, pripomienky očakávam večer na skype. DOMA V izbe zazvonil telefón. Tina ešte spala. Včerajší večer sa trochu pretiahol, mali návštevu, jej spolubývajúca Veronika si priviedla nejakých priateľov. Zvonenie stále neprestávalo. Tina sa mrzuto vyhrabala spod prikrývok a začala ešte so zatvorenými očami hľadať telefón. Keď ho konečne našla, prestal zvoniť. No super, pomyslela si, prehodila cez seba perinu a zavrela oči. O chvíľu, keď už takmer zaspávala, zazvonil znova. “Rob prosím ťa niečo s tým telefónom” ozvala sa mrzuto Veronika. Tina vstala, vzala telefón a odišla s ním do kúpeľne. Kto môže vyvolávať tak zavčasu, pomyslela si. Zdvihla to, ani sa nepozrela na display kto volá. “No konečne” ozvalo sa v telefóne “tebe sa dovolať to je katastrofa!” Bola to R.... “Ahoj” povedala ospalo Tina. “Ty ešte spíš? Veď je už skoro 12 hodín!” opýtala sa prekvapene R... “volám ti či spolu neskočíme na obed do tej novej reštaurácie v Starom meste.” Tine sa vôbec nechcelo nikam chodiť a už vôbec nie sa rýchlo obliekať a bežať kamsi do mesta. “Čo keby sme to odložili na zajtra?” opýtala sa. “No dobre, čo mám s tebou robiť” vzdychla si R... “tak teda zajtra o 12stej v meste. Čau” Tina sa zadívala do zrkadla. Mala tmavé kruhy pod očami, čo bolo zrejme následkom včerajšieho ponocovania. Vitaj späť v realite, povedala si v duchu. Toto bolo vždy prvé s čím sa zobúdzala už druhý týždeň. Už to boli dva týždne čo sa vrátili z dovolenky na krásnom karibskom ostrove. Čím dlhšie bola doma, tým viac sa jej zdalo akoby to všetko bol len sen. Akoby sa to nikdy v skutočnosti nestalo. Akoby neexistoval žiadny John Norum a ani Kee. Oprela sa o stenu a cítila ako jej po lícach stekajú slzy. Bolo také ťažké sa s tým vyrovnať, tváriť sa že je všetko v poriadku. Ale nič nebolo v poriadku. Mala zlomené srdce a nemala chuť na nič. Nebavilo ju chodiť do školy, nebavilo ju chodiť von s priateľmi a ani večierky na internátnej izbe už neboli čo kedysi. Tina si skúsila spomenúť čo ju dnes čaká. Mala by ísť do knižnice nájsť si nejakú literatúru k bakalárke čo práve písala. Teda mala by písať. Ešte nemala ani len nadpis. Ale čo, času dosť, pomyslela si. “Čo robíš toľko v tej kúpeľni” ozvalo sa spoza dverí. “Už idem!” zakričala Tina spolubývajúcej a vyšla z kúpeľne. Veronika si ju premerala od hlavy po päty. “Čo si tam robila keď vyzeráš ako strašidlo do maku?” opýtala sa. “Tak to ti ďakujem” povedala jej Tina “ty vieš človeka potešiť”. “Ja len že si tam bola celú večnosť a vyzeráš ešte horšie ako keď si tam šla. Zase si smoklila?” opýtala sa Veronika hľadiac do jej červených uplakaných očí. Tina len mávla rukou že sa o tom nechce baviť a začala sa obliekať. Rozhodla sa že skočí do knižnice a potom zavolá R... a stretnú sa niekde v meste na káve. Ak bude môcť, samozrejme. R... bola v poslednej dobe príliš zaneprázdnená svojou prácou. Ale ona aspoň nebola nešťastná. Joey jej volal každý deň. Takže R... Tinu zakaždým keď sa stretli zahrnula novinkami z ostrova. Bolo príjemné to počúvať, ale zdalo sa to už tak vzdialené akoby sa to stalo pred pár rokmi a nie pred pár dňami. Tina vzala svoj telefón a vytočila R... číslo. “Prosím” ozvala sa R... “To som ja. Čo keby sme sa stretli na káve, čo ja viem za dve hodiny? Teda ak budeš môcť” “Môžem až o štvrtej. Vyhovuje ti to?” opýtala sa R.... “Dobre tak o štvrtej v kaviarni na Obchodnej” “Dohodnuté” povedala R.. a zložila. Tina práve odchádzala z knižnice. Nič poriadne nenašla, hlavne že tam strávila minimálne dve hodiny. Ale aspoň jej nejako ubehol čas. Odkedy sa vrátila z dovolenky, všetko čo robila jej niečím pripomínalo chvíle na ostrove. Keď ráno raňajkovala musli, vždy si spomenula na raňajky s Keem v to ráno keď tak pršalo. Alebo včera večer keď popíjali na izbe s Veronikinými priateľmi tequilu, pripomenulo jej to ako popíjali s Johnom takmer každý večer v hotelovom bare, vonku za spevu cikád a šumenia mora. Všetko jej tak hrozne chýbalo. Len keď bola s R... bolo jej trošku lepšie. Lebo ona ju chápala, bola tam s ňou a vedela o všetkom čo sa stalo. Jedine s ňou sa o tom mohla rozprávať. Tina sa pozrela na hodinky. Mám ešte skoro hodinu, pomyslela si a potom sa rozhodla že zbehne do neďalekého nákupného centra a trochu sa tam rozptýli behaním po obchodoch. “Ahoj” privítala ju R.... ktorá už sedela v kaviarni keď tam Tina dorazila. “Ahoj” odzdravila jej “čakáš dlho?” “Nie, pár minút. Tak ako sa máš? Vyzeráš hrozne. Mala by si začať so sebou čosi robiť” oznámila jej R.... “Ja viem, ale čo mám so sebou robiť” povzdychla si zúfalo Tina. “Možno by si mala niekam vypadnúť” “No to určite, pred nedávnom som niekam vypadla a nedopadlo to dobre” ohradila sa a obe vedeli na čo myslí. “Som nemyslela na pár dní ale na dlhšie. Mala by si zmeniť prostredie, niečím sa zamestnať. Škola ti očividne neprospieva.” Tina zase len mávla rukou. Toto boli zbytočné debaty, mala pocit že jej už nepomôže nič dostať sa z týchto depresívnych stavov. Prišiel čašník. “Dva krát kapučíno a pomarančový džús a červenú vineu” vychŕlila na neho R... Prikývol a odišiel. “Volal ti dnes Joey?” opýtala sa Tina. “Ešte nie, bude volať večer. Ale volal mi včera. Chceš počuť novinky?” “Jasné” usmiala sa Tina. “Ian vraj skúšal vodné lyžovanie. Mal nejakú exotickú miestnu inštruktorku a dohodol si s ňou rande. Nikto ju nevidel ale vraj je hrozne krásna, teda Ian to hovorí. Chalani vymysleli taký plán že keď budú mať to rande v meste, tak nenápadne tam pôjdu tiež aby si ju mohli obzrieť. Ian o tom samozrejme nevie. A pozdravuje ťa Kee, že mu chýbaš, nemá sa o koho starať, ani komu hrať na gitare. A Mic vraj vymyslel nový drink, ale na druhý deň každého bolela hlava. Ktovie čo tam namiešal” zasmiala sa R.... “A čo Joey?” spýtala sa Tina. “Stále mi opakuje ako mu je smutno. Mne je tiež smutno, niekedy mám pocit že to nevydržím. Asi som urobila chybu že som s ním nezostala. Ale na druhej strane, keď sa na to pozriem racionálne tak je to nezmysel. Zanechať všetko po dvoch týždňoch známosti by bol riadny risk. Možno by to vyšlo a možno už po pár týždňoch alebo mesiacoch by sme zistili že sa k sebe vôbec nehodíme a nefunguje to.” Vzdychla si. “Čo tvoja noha?” opýtala sa R.... “Dá sa” odpovedala jej krátko Tina. Stále mala na nohe sadru, ale už tu nebol nik kto by jej pomáhal, tak používala barlu. Išlo jej to poriadne na nervy a vždy keď sa pokúšala zísť dole alebo vyjsť hore schodmi spomenula si na Keea. Zlatý Kee, vzdychla si zakaždým. Už sa nevedela dočkať kedy jej dajú dole tú hlúpu sadru. “Ako dlho to ešte budeš mať?” “Ešte tri týždne:” “Hmmm, no nejako to už musíš vydržať. Ako škola?” “V pohode. A čo práca?” “Ok, ako vždy”. Obe sa rozosmiali. “Nevybehneme niekam večer?” opýtala sa R... “Nemám chuť nikam ísť” odpovedala Tina. “Aha tak radšej budeš sedieť na intráku a ľutovať sa?” “Nie, budem sa učiť” odpovedala Tina nahnevane. “To určite” “Musím už ísť” zdvihla sa Tina na odchod. R.... ju ešte stihla chytiť za ruku. “Chápem že toto obdobie je pre teba ťažké, ale nesmieš sa tomu poddávať, musíš chodiť medzi ľudí, a hľadať nejaký nový zmysel.” Tina si vytrhla ruku a odišla. Bola trochu nahnevaná. R... sa to povie. Ona si telefonuje s Joeym každý deň. Keď sa vrátila na internát do svojej izby nikto tam nebol. Našla si odkaz od Veroniky že je niekde u susedov. Sadla si na posteľ a rozhliadla sa po prázdnej izbe. Radšej som asi fakt mala ísť s R... niekam von, pomyslela si. Potom odskákala do kúpeľne, prezliekla sa do pyžama a ľahla si do postele. Bola unavená, ešte nedospala včerajšiu noc. Len čo zavrela oči, videla pre sebou Johna , ich prvé stretnutie a potom aj to ďalšie na pláži, keď sa prvý krát milovali. Pamätala si každý jeho dotyk a každý bozk, každé slovo čo jej povedal. Každý večer sa jej premietali v hlave všetky tie chvíle čo spolu strávili v hoteli Azalea place. Aj výlet na plachetnici a čarovná noc na ostrove..... A potom Kee, taký starostlivý a milý. Aj keď mu zo začiatku dávala za vinu Johnov odchod, teraz už vedela že Kee nebol na vine. Možno mu dal len príčinu odísť. Keby chcel zostať, zostal by aj po tej bitke. John jej zlomil srdce, milovala ho a hoci vedela že keď odídu všetko to skončí, nečakala že ju takto opustí uprostred dovolenky, keď mohli ešte spolu prežiť nádherný týždeň. A Kee nielenže jej pomohol prežiť zostávajúce dni tým že jej robil spoločnosť a pomáhal jej, ešte sa z nich stali aj skutoční priatelia. Obaja jej chýbali ale každý iným spôsobom. Myšlienky sa jej pomaly začali zlievať jedna do druhej až sa úplne stratili a potom zaspala. “Ponáhľaj sa, lebo to nestihneme” zakričala za ňou Veronika. Práve sa chystali opustiť internátnu izbu a čo najskôr sa dostať na zástavku električky. Ale s Tininou zlomenou nohou to až tak rýchlo nešlo. Vždy museli vyraziť minimálne o 10 minút skôr ako predtým. “Veď už idem” odpovedala jej Tina. Veronika už čakala pri výťahu. “Ešte že dnes funguje výťah, lebo vo štvrtok to bola katastrofa koľko ti to trvalo kým sme zišli dole” skonštatovala. Zástavka bola kúsok od internátu. “Vieš všetko na tú písomku?” opýtala Tina. “Práveže neviem nič, síce som si to dnes ráno prečítala ale nič si nepamätám. Asi som nemala ísť včera na tú párty. Ty si kedy išla spať? Keď som sa vrátila už si bola tvrdá ako medveď. Čo si neprišla?” “Nemala som chuť” povedala Tina sucho. “No veď nič nové, v poslednej dobe nemáš na nič chuť”. Prišla električka. Počas cesty len ticho sedeli, Veronika sa ešte snažila niečo sa naučiť na písomku a Tina sa len pozerala von z okna a myslela na Johna. V škole sa to len ta hmýrilo ľuďmi. Tina zaregistrovala zopár známych tvárí, čo sa pred ňou mihli. “Zbehnem za konzultantom a potom prídem” oznámila Veronike. “Dobre, ponáhľaj sa” zakričala jej a bežala za ostatnými. Tina zaklopala na dvere konzultantovej kancelárie a vošla dnu. Bola tam len sekretárka ktorá jej oznámila, že tam teraz dotyčný nie je a ani nevie kedy tu bude. No super, pomyslela si a vyšla von. Ponáhľala sa do triedy za Veronikou. “Kovaľová” ozvalo sa za ňou. Otočila sa a videla ako sa k nej blíži profesorka ekonómie. “Už to viete?” opýtala sa jej “A čo?” nechápala otázku Tina. “Že vás vybrali predsa” odpovedala jej netrpezlivo profesorka. Tina ešte stále nevedela o čom je reč. V poslednej dobe sa jej to stávalo dosť často, lebo jediné na čo dokázala myslieť bol John a ostrov a ostatné veci jej potom uchádzali. “Kam ma vybrali?” opýtala sa opatrne, lebo videla že profesorka už stráca trpezlivosť. “Vy mi v poslednej dobe pripadáte ako by ste sa vrátili z vesmíru” skonštatovala profesorka krútiac na Tinou hlavou “vybrali vás ešte s ďalšími tromi na ten výmenný pobyt do zahraničia. Na rok” oznámila jej a odišla s výrazom akože škoda vynaloženého času. Tina si snažila usporiadať myšlienky v hlave. Výmenný pobyt do zahraničia na rok? Také niečo počula prvý krát. A vybrali ju? A ďalších troch. Prečo? Pomaly sa pohla smerom k triede. Hodina už začala tak pridala do kroku aby stihla písomku. Po písomke sa celý ich ročník zhromaždil v aule. “Prečo sme tu?” opýtala sa Tina Veroniky, lebo mala pocit že jej zase niečo ušlo. Tá sa na ňu pozrela dlhým skúmavým pohľadom. “Idú predsa vyhlásiť kto pôjde na ten výmenný pobyt.” “Výmenný pobyt?” zopakovala Tina s otázkou a zrazu sa jej začali spájať súvislosti. “Bože, nehovor mi že nevieš o čo ide. Najlepší z ročníka pôjdu na rok do New Yorku. Na Harvard, chápeš?” Tina nechápavo pokrútila hlavou. Nie že by nechápala čo Veronika hovorí. Len si spomenula na profesorku čo ju zastavila ráno na chodbe. Že by ona bola medzi tými štyrmi čo pôjdu do New Yorku? Ale o chvíľku sa všetko potvrdilo. V aule sa zjavilo niekoľko profesorov a jeden neznámy človek, čo bol ako neskôr vysvitlo keď sa predstavil profesor z Harvardu. Ten vyhlásil mená študentov ktorí boli vybraní. Keď sa ozvalo jej meno, Veronika sa na ňu prekvapene otočila a potom ju s hlasnými prejavmi radosti objala. Ostatní spolužiaci jej tiež gratulovali, ale Tina to vnímala ako cez hmlu. Stále jej to poriadne nedochádzalo. Ja mám ísť do ameriky na rok? “Čo je s tebou ty sa netešíš?” opýtala sa jej Veronika keď už sedeli spolu v kaviarni na Obchodnej. “Neviem” odpovedala Tina. “Hmm, už si začínam zvykať na tento tvoj neprítomný pohľad” skonštatovala. “Prepáč, ja len neviem čo mám robiť” povedala Tina. “Nevieš čo máš robiť?” nechápala Veronika “akože nevieš. Proste sa zbalíš a pôjdeš, podľa mňa ti to len prospeje. Aj keď.... bude mi tu smutno bez teba, ale rok to nejako vydržím”. Tina sa usmiala. Aj tak ešte stále nebola rozhodnutá, čo má urobiť. New York bol hrozne ďaleko a predstava že bude sama v takom obrovskom meste, medzi samými neznámymi ľuďmi ju desila. “Ahojte baby” ozvalo sa zrazu pri ich stole. Bola to R... Celá zadychčaná sa usadila za stolom a kývla na čašníka. “Doneste mi nesýtenú minerálku”. “Tak čo máte nového?” opýtala sa R... “dnes vyzeráš ešte horšie ako včera” ohodnotila hneď na to Tinin výzor”. “Počúvaj, keď ti toto poviem tak neuveríš” ozvala sa Veronika. “Fakt? Tak hovor” “Tinu dnes vybrali na výmenný pobyt na rok do New Yorku” povedala s tónom víťaza. R.... bola chvíľu ticho, nevediac čo si má o tejto super novinke myslieť. “To naozaj?” opýtala sa opatrne. “Úplne vážne” prikývla Veronika “To je super” vykríkla R... “gratulujem” tešila sa R... “konečne si budeš môcť dať dokopy svoj život, myšlienky aj pocity. Tak toto nemohlo byť lepšie načasované”. Keď Tina videla že tie dve majú z toho viac radosti ako ona sama, rozhodla sa že o tom vážne porozmýšľa. Asi by tam fakt mala ísť. Možo jej to naozaj pomôže zabudnúť a nájsť stratenú rovnováhu. Nasledujúce dni si stále opakovala pre a proti, rozoberala to s Veronikou aj R... až sa nakoniec rozhodla. Zmení svoj život a pôjde do New Yorku. NEW YORK Tina sedela v aule a pozorne počúvala profesorku. Musela sa poriadne sústrediť, pretože sledovať jej výklad v angličtine nebolo zrovna jednoduché. Kopa odborných výrazov a strašne rýchle rozprávanie newyorčanov jej robilo ešte trochu problémy, hoci bola v New Yorku už skoro mesiac. Po tom čo sa dozvedela že ju vybrali na ročné štúdium do New Yorku sa to zbehlo všetko veľmi rýchlo. Ani sa nestačila spamätať a bol koniec septembra, konečne sa zbavila sadry a v polovici októbra odletela do USA. Prvé dni boli hrozné, vôbec sa tu nevyznala, univerzita bola obrovská, všetko síce bolo po kope internáty aj škola ale bolo to veľké ako hociktoré priemerné slovenské mesto, boli tam parky, cesty, obchody, bary, domy rôznych študentských spolkov a to všetko v jednom areály. Vlastne meste. Bol to Harvard. Tina bola ubytovaná na internáte. Dúfala že bude bývať s niekým z ďalších troch Slovákov čo s ňou cestovali do New Yorku, ale keď konečne našla svoju izbu, zistila že býva s s nejakým dievčaťom z Colorada. Bola celkom milá a nekonfliktná, a zo začiatku ju všade brávala so sebou a ukazovala jej ako to tam chodí. Kelly ju zoznámila s kopou ľudí a Tina jej bola za to vďačná. Teraz po mesiaci sa tam už celkom dobre vyznala, jazyk už mala v ušiach takže ani s tým už nemala problém okrem prípadov keď rozprávali hrozne rýchlo alebo americkou “broken” Angličtinou Čím dlhšie tu bola, tým viac sa jej tu páčilo a pomaly začala zabúdať na svoje trápenie a na lásku k Johnovi. Bolo to už hrozne vzdialené a život išiel ďalej. Niekedy večer keď zaspávala, ešte sa jej premietli scény z ostrova ale stávalo sa to čoraz menej a menej. Bola tu kopa nových výziev a možností a to jej úplne zapĺňalo čas a už tu nebolo miesto na sebaľútosť a myšlienky na Johna. Takmer každý večer vyrážali so spolubývajúcou na rôzne večierky v domoch študentských spolkov, ktorých tu bolo neúrekom. Tina pochybovala o tom že sa jej niekedy podarí navštíviť všetky, toľko ich tam bolo. Aj dnes večer sa zase chystali na takýto večierok Delty fí. Boli to to roztlieskávačky univerzitného tímu basketbalistov. Tina poznala jednu z nich, chodili spolu na prednášky obchodného práva a niekoľko krát sa stretli aj na aerobiku. Takže sa na večierok tešila. Zo zamyslenia ju prebralo buchnutie dverí. Bol to nejaký oneskorenec. Rýchlo zbehol dole schodmi a hľadal si miesto. Pri Tine hneď na kraji bolo jedno voľné tak si k nej prisadol. Profesorka pokračovala v prerušenej prednáške. “Hi” pozdravil ju neznámy. “Hi” odzdravila sa mu Tina. “Nepoznáme sa odniekiaľ?” opýtal sa jej. Bol to celkom pohľadný chalan a Tine sa tiež zdal známy. “Je to možné, ale nespomínam si odkiaľ” odpovedala mu. “Nebola si náhodou na party v Kapa zeta gama minulý piatok?” “Jasné, bola” prikývla Tina a usmiala sa na neho. “Ja som David Marsden” predstavil sa. “Ja som Tina” “Ahoj Tina, prezradíš mi odkiaľ si? Máš zvláštny prízvuk.” vypytoval sa David. Vôbec ho netrápilo že sú na prednáške. “Som zo Slovenska, je to malá krajina v strednej Európe” “To je zaujímavé” odpovedal “starý rodičia môjho otca pochádzajú z Čiech. Minulé leto sme sa boli pozrieť v Prahe.” “Naozaj? Čechy sú hneď vedľa Slovenska” povedala mu Tina s nadšením že tu niekto aspoň trošku pozná Európu. “Ja viem” usmial sa na ňu. “Hej vy tam na pravo, viete že ste na prednáške?” ozvalo sa aulou. Profesorku zrejme rušili svojím rozhovorom vo výklade. Obaja prikývli a stíchli. “Pôjdeme spolu na obed?” opýtal sa ešte v rýchlosti pošepky David. Tina prikývla. “Povedz mi niečo o sebe” povedal David keď dojedli. “Čo by si chcel vedieť?” opýtala sa Tina “Všetko” “Odkiaľ som už vieš. Som tu len na rok. Výmenný pobyt. A čo ty? Koľký rok tu už študuješ? Si z New Yorku?” “Som z Jersey. Študujem tu už tretí rok právo.” odpovedal jej. “Právo? Prečo potom chodíš na ekonomické prednášky?” zaujímala sa Tina. “Lebo ma to baví a chodia tam pekné dievčatá” zasmial sa. “Takže nie som prvá, ktorú si takto pozval na obed?” opýtala sa Tina s úsmevom. Sľúbila si že sa nebude zaoberať s chlapmi a to na poriadne dlhý čas. Nemala chuť sa znova zamilovať. Chcela mať pokoj. “To nie si, ale si prvá s ktorou sa nenudím” usmial sa na ňu “nešla by si so mnou na ten večierok Delty fí dnes večer?” “Dobre” súhlasila Tina “už ale musím ísť, mám ešte hodinu.” “Super, tak večer prídem po teba. Kde bývaš?” Keď sa dohodli, Tina odišla späť do školy ale už teraz sa nevedela dočkať večera. David prišiel na čas. Keď ho zbadala jej spolubývajúca, celkom stratila reč. Keď sa trošku spamätala potiahla si Tinu na bok. “Ty si mi nepovedala že ideš na ten večierok s kapitánom futbalového tímu!” zašepkala jej nenápadne. Tina na ňu prekvapene pozrela. “On je kapitán futbalového tímu?” neveriaco sa opýtala. “Nehovor mi že si to nevedela” vyčítavo odpovedala Kelly. “Fakt nevedela” povedala rýchlo Tina a usmiala sa na Davida. Opätoval jej úsmev a natiahol k nej ruku. “Ideme?” opýtal sa. Tina prikývla a odišli. Kelly zostala v izbe a len nechápavo krútila hlavou. Polovica z dievčat na škole sa márne snažila o rande s Davidom Marsdenom a potom sa tu zrazu objaví vo dverách a berie Tinu na večierok. To sú ale veci. Párty v dome Delta fí už bola v plnom prúde. Hudbu bolo počuť už z diaľky. Keď vošli s Davidom dnu, všetky oči sa pozerali len na nich. On bol na univerzite hviezdou s ktorou chcelo ísť na rande každé dievča. “Čo si dáte?” prišla k nim predsedkyňa spoločenstva Delta fí. “Ja si dám colu” povedala Tina. “Mne nalej tequilu” povedal David a Tinu premkol akýsi boľavý pocit. Tequila a ostrov. Tieto dve krátke predstavy jej prebehli mysľou. David si to asi všimol. “Si ok?” opýtal sa. “Jasné” odpovedala krátko lebo nechcela aby sa jej vypytoval viac. “Poď pôjdeme na chvíľu von” povedal a vyviedol ju do záhrady. Bol tam bazén v ktorom bolo plno farebného lístia. Tak isto aj na tráve sa povaľovalo kopu opadnutých listov. Sadli si na lavičku a chvíľu sa rozprávali. David bol príjemný spoločník. Dalo sa s ním baviť o čomkoľvek. “Poznáš Jacka? Toho chalana čo sa tam hrá na DJja?” opýtal sa David “Nie, ale už som ho videla niekoľko krát na večierkoch” povedala Tina. “Je to môj najlepší kamoš, hrá aj v kapele Deef Gepard, môžeme sa na nich ísť niekedy pozrieť” navrhol. “Dobre” prikývla Tina, ale veľmi ju to nenadchlo. Zase nejaký muzikant, dúfam že nehrá na gitare, pomyslela si. “Na akom nástroji hrá?” opýtala sa pre istotu. “Spieva” usmial sa David “ale občas aj hrá na gitare”. A je to tu, zhrozila sa v duchu. “Je fakt dobrý. A pozná všetky rockové skupiny a spevákov na svete. Je ako chodiaca encyklopédia hudby” zasmial sa David. Odrazu sa z domu ozvali tóny nejakej pomalej piesne. “Smiem prosiť?” opýtal sa David. Tina kývla hlavou a obaja vošli do domu kde už tancovalo niekoľko párov. David ju objal a začali tancovať. Bol to zvláštny pocit, naposledy ju takto objímal John. Ale čo, pomyslela si, už je to preč. A nechala sa unášať tou pomalou krásnou melódiou. Nikdy predtým túto pieseň nepočula ale hneď od prvého tónu mala pri nej čudný pocit, totálne zimomriavky po celom tele. Pieseň skočila. David chcel ďalej tancovať ale Tina sa ospravedlnila. Poprosila ho či by si radšej nešli sadnúť. “Čo bo bola za pieseň?” opýtala sa ho vonku. “To netuším, ale bola fain, že?” odpovedal David. “Áno, je krásna” šepla Tina. “Ak chceš spýtame sa Jacka, určite bude vedieť kto to spieva” navrhol Dave. “Jasné že chcem” potešila sa. “Tak poďme” zdvihol sa Dave z lavičky. Jack sa práve prehŕňal medzi Cdčkami a kazetami. “Nazdar Jack” pozdravil priateľa Dave. “Ahoj kamoš” ozdravil mu Jack “tak ako sa bavíte?” “Super. Toto je Tina” predstavil ju. “Teší ma Tina” usmial sa Jack “môžem vám nejako pomôcť” opýtal sa. “Jasné, Tina by chcela vedieť kto spieval tú pieseň pred chvíľou” “Myslíš In your eyes? To je novinka” povedal Jack a podával Tine Cdčko. Tina si ho obzrela. Nebol to originál, bolo napálené takže nemalo žiadny booklet a nedalo sa z neho nič vyčítať. Tak zdvihla hlavu že sa spýta Jacka kto to spieva ale ten už bol na druhom konci miestnosti a bavil sa tam s nejakými dievčatami. Len bezradne pokrčila plecami a pozrela sa na Davida. Ten sa zasmial. “To vieš, muzikant. Je na roztrhanie”. Prikývla. To mi nemusíš vysvetľovať, pomyslela si, poznám to veľmi dobre. Ešte nejaký čas zostali na večierku, ale potom Tina požiadala Davida aby ju zaviezol späť na internát. “Prídeš sa zajtra pozrieť na zápas? Hráme s Minnesotou” opýtal sa jej keď zastali pred jej internátom. “Neviem ešte” povedala Tina “ale pokúsim sa. O koľkej to začína?” “O tretej, bol by som rád keby si prišla. Bolo mi s tebou hrozne fain”. “Dobre, budem sa snažiť prísť. A ďakujem” povedala a vybehla z auta. Izba bola prázdna, Kelly ešte zrejme zostala na večierku. Tina sa prezliekla do pyžama a ľahla si. V mysli sa jej ešte premietli všetky udalosti dňa, zoznámenie s Davidom a aj večierok v Delta fí. V tom si spomenula že má niekde v taške to cdčko. Vzala si svoj discman a pustila si ho. Zavrela oči a započúvala sa. Na tej piesni bolo niečo, čo v nej vyvolávalo akýsi zvláštne krásny smútok. Ale aj neuveriteľné pocity šťastia. Vôbec to nechápala. Počúvala ju stále dookola a dookola až kým nezaspala. A snívalo sa jej o slnkom zaliatych plážach opusteného ostrova po ktorých sa prechádzala s jedným krásnym mužom s nádhernými tmavými očami. Bol to John. +++++ Bolo skoré ráno. Tina s Kelly kráčali do školy. Dnes mali len dve hodiny a jednu prednášku. “Dnes chcem ísť do nákupného centra. Sú tam jesenné výpredaje. Nepôjdeš so mnou?” opýtala sa Kelly. “Rada by som išla, ale sľúbila som Davidovi, že sa pôjdem pozrieť na zápas” odpovedala jej Tina. “Fakt? Môžem ísť s tebou?” “Jasné prečo by si nemohla” usmiala sa Tina. Kelly sa náramne tešila že pôjde s Tinou na zápas. Škola prebehla rýchlo. “Stíhame ísť aj do obchodov” povedala Kelly keď odchádzali zo školy. “Tak poďme” súhlasila Tina a už sa tešila že si kúpi niečo nové čo si oblečie na zápas. Do nákupného centra sa odviezli autobusom a potom prestúpili na metro a odtiaľ pár blokov pešo. Jednotlivé obchody boli plné do prasknutia, všetci sa snažili využiť práve prebiehajúce výpredaje. “Tak kam” opýtala sa Tina bezradne Kelly, keď stáli uprostred obrovského priestoru pred eskalátormi. “Navrhujem po schodoch hore” zažartovala Kelly “je tam Aeropostale, chcem si tam kúpiť nejaké jeansy”. “Dobre tak poďme tam, povedala Tina, ktorá ešte nemala prehľad v amerických obchodoch a značkách. Aeropostale bol skvelý obchod. Mali tam všetko od jeansov cez tričká a bundy po spodné prádlo. Tina si kúpila kopu nových tričiek a perfektnú bundu bez rukávov. “Na treťom je ešte Victorias secret a Abercrombie, vybehnem ešte tam” pribehla k nej vysmiata Kelly keď na ňu Tina čakala pred obchodom. “Dobre ale ponáhľaj sa aby sme stihli ten zápas. Už je pol druhej” povedala jej netrpezlivo “počkám ťa v Mcdonalde”. “Jasné, za chvíľu som tam” zakričala Kelly a už jej nebolo. Tina sa usadila v Mcku. Vytiahla si z tašky časopis čo si kúpila a začítala sa. Ani si neuvedomovala koľko času prešlo. Zrazu sa spamätala a pozrela na hodinky. Bolo pol tretej. Kde je tá Kelly, prebehlo jej mysľou. Podľa hodiniek tam sedela už hodinu. Vybehla z Mcdonaldu a utekala rovno na tretie poschodie. Chvíľu jej trvalo kým našla obchody čo spomínala Kelly. Vlastne zapamätala si len Victorias secret. Na názov toho druhého si nemohla spomenúť. Vbehla do obchodu a snažila sa pomedzi regále nájsť svoju spolubývajúcu. Prebehla celý obchod tri krát ale jej nikde. V panike obišla všetky obchody na poschodí. Kelly nikde. Tak sa behom zase vrátila do Mcdonaldu. Ani tam ju nenašla. Bezradne si sadla na najbližšiu stoličku. Čo teraz bude robiť? Zmeškaný zápas ju vôbec netrápil. Skôr sa obávala ako sa dostane späť na internát. Bola tu po prvý krát a vôbec si nepamätala cestu späť. Už sa nebolo kam ponáhľať. Vyšla von z nákupného centra a rozhliadla sa. Kam teraz? Opýtala sa nejakých okoloidúcich na najbližšiu stanicu metra. Potom bežala 3 bloky až našla metro. Bezradne zastala pred plánom trás. Bolo ich toľko, žltá modrá zelená červená. Nemala ani potuchy na ktorú by mala ísť. Zase jej neostávalo iné len sa opýtať. Ale dozvedieť sa niečo do uponáhľaných newyorčanov bolo skoro nemožné. Až jedna staršia pani sa pri nej pristavila a ochotne jej poradila. Tina sa trochu upokojila a zišla dve poschodia nižšie na žltú trasu metra. V stanici stáli práve dve súpravy, každá v inom smere. Tina zase bezradne zostala stáť uprostred nástupišťa. Do ktorého má nastúpiť. Doprava či doľava. Rozhodla sa nasledovať svoj inštinkt a rýchlo nastúpila do ľavej súpravy. Pamätala si že s Kelly išli 4 zastávky a na piatej vystúpili. Metro sa pohlo a Tina začala odratávať zástavky. Na piatej vystúpila. Nejako sa jej podarilo vymotať z metra. Vyšla po posledných schodoch a ocitla sa uprostred rušnej newyorskej ulice. “Nie” povedala si sama pre seba s plačom a krajíčku. Bola sama stratená v New Yorku, bola už takmer tma a absolútne nemala poňatie ako sa dostane späť do Harvardu. V tom ju ale napadlo že musí nájsť policajnú stanicu. Chvíľu len tak blúdila a snažila sa zastaviť niekoho kto by jej vedel dať odpoveď kde sa nachádza najbližšia policajná stanica, ale každý len krútil hlavou. Po chvíli to vzdala lebo pochopila že je to úplne zbytočné. A tak len chodila po uliciach a obzerala si výklady. Už ani neuvažovala čo robiť v tejto situácii. Mala to ho plné zuby. Veď nejako bude, pomyslela si. Prechádzala okolo rôznych obchodov, barov a reštaurácií. Ani nevedela čo ju to napadlo ale do jedného takého baru vošla. Z vonka vyzeral celkom v pohode. Z vnútra bol tiež celkom príjemný, bol veľký a na konci bolo pódium. Zrejme sa tu konávali nejaké koncerty alebo niečo podobné. Všimla si že aj teraz rozkladajú aparatúru. Sedelo tam zopár ľudí ale Tina sa po nich ale veľmi neobzerala. Prišla k baru a vypýtala si kolu. Po chvíli si k nej prisadol nejaký chlap. Najprv sa len vypytoval rôzne veci ale po nejakom čase začal byť dotieravý a otravný. Tina si vzala pohár a presadla si o pár stoličiek ďalej. Ale chlapík bol o chvíľu zase pri nej. A akoby to nestačilo, z druhej strany si prisadol ďalší. Bolo zrejmé že sa poznajú lebo sa spolu rozprávali. Najvyšší čas odísť, pomyslela si v panike, lebo už začínala mať strach. Tak kývla čašníkovi že chce zaplatiť. Ale chlapi sa nevzdávali. “Kam tak skoro babenka, zostaň ešte chvíľku” dobiedzal jeden a postavil sa jej rovno do cesty tak aby nemohla odísť. Tina podvedome hľadala očami niekoho kto by jej pomohol. Vtedy si všimla že v bare nebola jediná žena. Musím sa odtiaľto rýchlo dostať, prebehlo jej mysľou. Ale to nebolo také jednoduché. Jeden z chlapov jej stál v ceste a ten druhý ju držal za lakeť a nemal v úmysle ju pustiť. “Pusti ma!” vykríkla. “Kam sa ponáhľaš? Zostaň tu s nami, bude tu hrať nejaká kapelka, zabavíme sa, bude nám fain” povedal ten druhý. “Odchádzam” precedila nahnevane cez zuby Tina a snažila sa mu vytrhnúť. Na chvíľu sa jej to aj podarilo ale chlap sa rýchlo spamätal a znova ju chytil. To už pocítila naozajstné zúfalstvo. Cítila ako sa jej slzy kotúľajú po lícach, na dnes toho bolo priveľa. Len sa tu nerozplač, varovala sama seba v duchu. “Pusti ju” ozvalo sa jej zrazu za chrbtom. Tine sa zdal ten hlas hrozne známy, ale v tej chvíli ho nevedela nikam zaradiť. “A ty si kto, že tu vyskakuješ?” opýtal sa neznámeho jeden z chlapov. “To nerieš, a pusti ju” znela odpoveď. Tina sa až teraz odvážila otočiť hlavu. Podlomili sa jej kolená. Mala pocit že nemôže dýchať. Stál tam taký krásny a rozhodný a očami sa vpíjal do jej očí. Bol to John Norum. Začala sa jej krútiť hlava a pred očami sa jej mihali všetky scény toho hrozného dňa až to všetko splynulo dokopy a stratila vedomie. John držal Tinu v náručí. Pomaličky sa preberala. Keď ju pred chvíľou zbadal nebol si istý či sa mu nesníva. Musel prísť bližšie aby sa uistil či je to naozaj ona. Sedela pri bare a rozprávala sa s nejakými chlapmi. Dlho tam len stál a pozeral sa na ňu a uisťoval sa že je to skutočnosť. Vôbec nečakal že by ju mohol stretnúť práve tu. Vlastne stále rozmýšľal kde a ako by sa mohli stretnúť. Sľúbil jej to vtedy na ostrove. Že niečo vymyslí. Ale zatiaľ nevymyslel nič. Bola na druhom konci sveta, akoby mohli byť spolu keď ich delila taká diaľka. A potom ju stretne tu v New Yorku. Bol tu vlastne celkom náhodou. Jeho manažér mu zavolal minulý týždeň že tu v New Yorku organizuje nejaký producent bluesové dni v jednom slávnom rock pube, a že by bolo fain keby sa zúčastnil. A tak bol tu. Chystali práve aparatúru keď ju zbadal ako sa háda s tými chlapmi. Nebolo mu síce jasné čo robí sama v takomto bare ale to neriešil. Keď videl že ju obťažujú, bežal jej na pomoc. Boli to nejaký miestni štamgasti, ktorý sa zdekovali len čo videli že nie je sám, ale má za chrbtom celú kapelu. Potom ju vzal do náručia a odniesol von k autu. “Ahoj láska” povedal jej nežne keď otvorila oči. Ako mu tie krásne modré oči chýbali. Tina sa chvíľku nechápavo na neho pozerala a potom jej začalo všetko dochádzať. Všetky udalosti čo sa zbehli tak rýchlo. “Pusti ma” povedala potichu a skúšala sa vymaniť z jeho objatia. Ale na to bola príliš slabá, sile Johnových rúk sa nedalo uniknúť. “Pusti ma” zopakovala rozhodnejšie. Ale John sa na ňu len pozeral, akoby sa nevedel nasýtiť toho pohľadu. “To nemôžem” povedal “lebo by si mi chcela ujsť. A to už nedopustím”. Tina nevedela čo povedať. Najprv ju opustí a teraz sa tvári akoby sa nič nestalo. Tak to teda nie. Vošiel do nej hnev. “Pusti” zakričala a začala s ním bojovať. Po chvíli to vzdal a pustil ju. Tina rýchlo vstala ale zase sa jej podlomili kolená. John ju rýchlo zachytil a posadil ju na zadné sedadlo auta. On zostal vonku, len sa oprel jednou rukou o strechu auta a druhou o otvorené dvere. “Musíme sa porozprávať” povedal. “Nechcem sa s tebou rozprávať” odpovedala mu tvrdohlavo. “Čo robíš v New Yorku? A čo robíš v tomto bare sama?” “To je moja vec” odvrkla. Najradšej by odišla, ale nevedela kam. A tak tam len sedela a zaryto mlčala. “Tak čo s tebou?” vzdychol si John. “Povedz mi prosím aspoň kde bývaš, mám ešte chvíľu čas, zaveziem ťa” ozval sa po chvíli zase. Bol z nej úplne zúfalý. Nechcela sa s ním baviť. Ani sa tomu vlastne nečudoval, opustil ju a možno sa pre neho trápila, tak ako sa on trápil pre ňu. Ale veď jej poslal list. “Dostala si môj list?” opýtal sa Prikývla. “Napísal som ti tam ako mi chýbaš aj že ťa milujem. Chcel som aby si to vedela” povedal a odhrnul jej z tváre neposlušný pramienok vlasov. To už bolo na Tinu naozaj priveľa. Vložila si tvár do dlaní a rozplakala sa. John sa k nej sklonil a chcel ju objať ale Tina sa nenechala. Vyskočila z auta a otočila sa k Johnovi. “Máš pravdu, poslal si mi list kde si písal ako ma miluješ a ako ti chýbam. Ale nenapísal si tam nič o tom čo bude. Nič o tom že so mnou rátaš. Zlomil si mi srdce. A dlho mi trvalo kým som sa s tým vyrovnala, kým som prestala na teba myslieť. Už s tebou nechcem mať nič spoločné a chcem zabudnú že som ťa niekedy stretla.” povedala mu pokojne. “A som tu preto lebo tu chodím do školy. Buď prosím ťa taký dobrý a zavez ma na internát do Harvardu.” dodala ešte. John sa nezmohol na nič iné, len na ňu hľadel. Potom mlčky prikývol. Nasadli do auta a odviezol ju na internát. Celou cestou mlčali. Ale na každej svetelnej križovatke keď čakali na zelenú sa John na ňu dlho zadíval. Tina mala čo robiť aby sa nerozplakala. Celá táto situácia bola absurdná. Práve poslala do kelu muža ktorého nadovšetko milovala. Ale on jej predsa sľúbil že niečo vymyslí a neurobil nič. Keby sa tu dnes úplnou náhodou nestretli, nestretli by sa už vôbec. To mu nemôže odpustiť. Ktovie či ju naozaj tak miloval ako napísal do toho listu... celou cestou nad tým rozmýšľala. V diaľke konečne zbadala známe budovy školy. Hrozne sa jej uľavilo. Konečne je späť. “Tu mi zastav” ukázala na parkovisko pri ceste. “Nič tu nie je” John pribrzdil a obzeral sa okolo. Bol tam len park a budova s nápisom Knižnica. “Nevadí” odtiaľto to už prejdem aj pešo” povedala Tina. Nechcela aby ju zaviezol až pred jej internát, lebo nechcela aby vedel kde býva. Auto zastalo. Tina sa pozrela na Johna. Bol taký krásny, bola v pokušení pobozkať ho. “Tak ahoj .... a ďakujem” povedala a vystúpila z auta. John sa len smutne díval za ňou ako sa mu vzďaľuje až sa úplne stratila medzi budovami. ++++++ John sedel v hotelovej izbe. Bolo už po polnoci, nedávno sa vrátil z rockového klubu kde mali koncert (súlad). Stále myslel na Tinu. Bol to riadny šok keď ju dnes večer po takom dlhom čase znova stretol. A tak nečakane. Po tom prvotnom prekvapení sa ale hrozne potešil. Všetky tie pocity ktoré prežíval na ostrove sa vrátili. Ale ona ho už nechce. Povedala mu to rovno do očí. Najhoršie na tom bolo že to chápal. Vedel že sa hnevá oprávnene. Namiesto aby niečo urobil, len sa uzavrel do seba a písal pesničky. A potom nahrával album... Možno stačilo len zavolať Joeymu a požiadať ho aby mu zistil jej číslo. Ale nemal chuť volať na ostrov, v dome mali len jeden telefón a vždy bola možnosť že to zdvihne Kee a s ním nemal ani najmenšiu chuť sa baviť. S chalanmi nebol v kontakte od toho incidentu. Možno je čas aby som sa ozval, pomyslel si. Nahlas si povzdychol. A čo s Tinou, pýtal sa sám seba v duchu. Bola taká krásna, ešte krajšia ako si ju pamätal z ostrova. Nechcel sa jej vzdať. To teda nie. Bude o ňu bojovať a dokáže jej že ju stále miluje. Tina vošla do svojej internátnej izby o ktorú sa delila s Kelly. Našla ju sedieť za stolom nad učením s discmanom na ušiach. Riadne zaplesla za sebou dvere aby to počula aj keď sa obávala že Kelly by nezačula ani výstrel z dela, tak to mala nahlas. Ale Kelly sa otočila. Keď zbadala Tinu, vytrhla si z uší slúchadlá, vyskočila na nohy a pribehla k nej. V momente ju objala. “Bože ty kde si bola tak som sa o teba bála” povedala stále ju stískajúc. Tina ju zo seba nahnevane striasla. “Prestaň tu hrať divadlo. Nechala si ma v nákupnom centre a vedela si že sa tam nevyznám” zakričala na ňu. “Čože?! To nie je pravda. Išla som ešte do tých obchodov a hneď potom som bežala za tebou do KFC. Ale tam si nebola. Tak som ťa hľadala po celom centre, ale teba nikde” bránila sa Kelly. “KFC? Ale veď ja som ťa čakala v Mcdonalde. Jasne sme sa dohodli že ťa budem čakať v Mcdonalde!” Kelly sa na ňu zarazene pozerala. “V Mcdonalde? Ja som si myslela že v KFC. Prosím ťa prepáč mi to” povedala previnilo. Tina len mávla rukou. Čo s ňou mala robiť. Veď už je to preč. Našťastie je už späť. “Ako si sa sem vlastne dostala?” opýtala sa Kelly opatrne. “Stretla som jedného známeho a ten ma priviezol.” odpovedala Tina. “Ty tu máš nejakého známeho? To si nespomínala” pokračovala v otázkach Kelly. Ale nedostala odpoveď. Tina si vzala pyžamo a odišla do kúpeľne. Bola hrozne unavená a jediné čo si želala bolo zaspať a už sa radšej nezobudiť. Zazvonil budík. Tina sa pomaly pozviechala a posadila sa na posteli. Kelly len niečo zamrnčala a prevrátila sa na druhý bok. Tina sa skúsila rozpamätať čo ju dnes čaká. Škola, nejaké prednášky a potom aerobic. Vzdychla si. Bolela ju hlava, celú noc sa len prehadzovala, nemohla zaspať. Stále myslela na stretnutie s Johnom. “O čom rozmýšľaš?” prerušila jej myšlienky Kelly ktorá sa už medzitým celkom preberala. “O ničom. Len tak” povedala Tina a začala sa obliekať “vstávaj musíme ísť do školy”. Po ceste mlčali. Tina stále rozmýšľala o stretnutí s Johnom a Kelly si myslela že sa ešte stále na ňu hnevá. Ani nevedela ako prešla škola, jej myšlienky boli stále niekde inde. Keď kráčala po chodbe bola taká zamyslená že si ani nevšimla že oproti ide David s niekoľkými spoluhráčmi z futbalového mužstva. “Ahoj Tina” pozdravil ju. Tina precitla zo zamyslenia. “Ahoj” odzdravila sa mu. David sa zastavil rovno pred ňou. “Včera si neprišla” povedal a zadíval sa jej do očí. “Nemohla som prísť” povedala a uhla pohľadom “stratila som sa v meste”. Keď to dopovedala došlo jej ako smiešne to vyznelo. “Aha” povedal David chápavo “nevadí, tak možno nabudúce. Neskočíme večer niekam? Na pizzu, čo povieš?” Tina najprv chcela odmietnuť ale potom si pomyslela že prečo nie. “Dobre, o koľkej?” “Tak o piatej prídem po teba” povedal David a pridal sa k ostatným chalanom, ktorý na neho čakali kúsok ďalej. Tina sa vrátila na internát. Kelly tam nebola. Aspoň chvíľu má len pre seba. Unavene klesla na posteľ a zavrela oči. Bola úplne zmätená. A mala hrozný strach že sa to všetko začalo odznova. Celé to trápenie. Aby prišla na iné myšlienky, vzala si svoj discman a pustila si In your eyes, pieseň ktorú prvý krát počula predvčerom na večierku. Ako tak počúvala, postupne jej oťaželi viečka až nakoniec zaspala. “Vstávaj” zakričala Kelly a zatriasla ňou. Tina otvorila oči. “Čo je?” opýtala sa mrzuto. “Máš na chodbe telefón” povedala Kelly. Tina sa rýchlo pozbierala a vyšla na chodbu. Bol tam na stene klasický telefón na mince. Slúchadlo polo položené na poličke s telefónnym zoznamom. Zdvihla si ho k uchu. “Prosím?” “No konečne, už som chcela zložiť” ozvala sa na druhom konci. Bola to R.... “Ahoj” potešila sa Tina keď ju počula “ako sa máš, a čo máš nového” spustila na ňu. “No mám jednu novinku, to je pravda. Ale najprv mi povedz ty ako sa máš a čo robíš. Ako sa ti tam darí? Naposledy si mi nič moc nepovedala, keď si sa tak ponáhľala na nejaký večierok” povedala R... “Stretla som Johna”. V telefóne bolo chvíľu ticho. “Čože?” opýtala sa potom R... “to myslíš vážne?” “Áno. Stretli sme sa včera v jednom bare niekde v New Yorku.” odpovedala jej Tina. “A čo ti povedal? Rozprávaj! netrpezlivo vyzvedala R... “Nič dokopy. Nechce sa mi o tom rozprávať” “Čože? Stretli ste sa a on ti nič nepovedal? Nič neurobil? Veď v tom liste ti napísal že ťa miluje?!” nedokázala pochopiť R..... Tina bola ticho. Nemala chuť to rozoberať cez telefón. “Čo máš ty za novinu?” “Tak to sa podrž. Asi prídem do New Yorku. Pracovne. Posielajú ma z firmy do našej materskej firmy v New Yorku na nejaké školenia. Na dva mesiace. Vlastne do konca roka.” oznámila tú super novinku R... “To vážne, to je perfektné!” vykríkla Tina radosťou “a kedy prídeš?” “Ak všetko dopadne ako má, tak o dva týždne.” “Super, už sa neviem dočkať” tešila sa Tina. “A čo bolo s tým Johnom?” nedala pokoj R... “ja to nechápem, veď na ostrove to vyzeralo že bez teba nemôže ani dýchať”. “Nerieš to prosím ťa” poprosila Tina “už musím ísť. Tak sa maj a ozvi sa ešte kým prídeš”. “Dobre, tak ahoj” povedala R... a zložila. To je teda novina! Tina stretla Johna. A on nič neurobil? Tak toto fakt nechápem, rozmýšľala R... keď dotelefonovali. Zavolám Joeymu a poviem mu to, povedala si v duchu. Tina sa vracala do izby. “Ahoj” ozvalo sa chodbou. Tina zdvihla hlavu a zbadala Davida . Preboha to už je toľko hodín, zhrozila sa. “Pristane ti to” povedal David s úsmevom keď videl Tinu trošku rozstrapatenú s odtlačkom od vankúša na líci. “Prepáč, zaspala som a celkom som stratila pojem o čase. Ale za sekundu som hotová” povedala a odbehla do izby rýchlo sa dať dokopy. O chvíľu už nastupovali s Davidom do auta. Ako gentleman jej otvoril a podržal dvere. Práve keď chcela nastúpiť, pristúpil k autu nejaký muž. “Ahoj Tina”. Bol to John. Zase sa jej podlomili kolená musela sa oprieť o auto aby sa nezviezla na zem. Čo tu robí, preblislo jej mysľou. “Kto je to?” opýtal sa David a pozrel sa na Tinu. “To je John” odpovedala automaticky. “Musíme sa porozprávať” povedal John, prišiel k nej a odtiahol ju nabok. “Čo chceš John? A ako si ma tu našiel?” opýtala sa nahnevaná Tina. “Chcem aby sme si to vyjasnili, chcem sa porozprávať. Poďme niekam na večeru alebo na drink”. “Ak si si nevšimol, tak práve som bola na odchode. Idem na večeru ale s Davidom” povedala a nastúpila do auta. David len mlčky zabuchol dvere, nastúpil a auto odišlo. John bezradne pokrútil hlavou. Toto bude ťažký oriešok. “Kto to bol?” opýtal sa ešte raz David keď už fičali po ceste do pizzerie. “Jeden známy” povedala Tina ešte celá roztrasená. “Nejaký blízky známy” nedal pokoj David “si úplne mimo akoby to bol niekto na kom ti záleží”. “Záležalo mi na ňom, ale už nezáleží” povedala rozhodne. “Hmmm” Celý večer bol poznačený touto udalosťou, Tina sa nevedela uvoľniť a stále bola zamyslená. Nemala ani chuť do jedla čo im priniesli, len sa v ňom povŕtala a nechala tak. “Prepáč mi to David, som naozaj mimo. Nemôžem prestať na neho myslieť. V lete sme spolu prežili krátky románik. Ale to už skončilo. Asi by si ma mal zaviesť späť na internát. Dnes nie som dobrou spoločníčkou”. “Dobre, ako chceš” povedal a o chvíľu už boli na ceste na internát. David zastal rovno pred vchodom. “Nehnevaj sa že to dnes takto dopadlo” ospravedlnila sa Tina. “To je v pohode” odpovedal. Ten už ma viac nikde nepozve. Budem rada ak sa mi vôbec ešte pozdraví, pomyslela si. Čo už. “Tak sa maj” povedala a vystúpila. Ešte sa otočila aby videla ako odchádza a zamávala. Vzdychla si. Tak to by sme mali. Práve sa chystala vojsť dnu, keď zbadala pri príjazdovej ceste zaparkované auto. Pri ňom stál John opretý o predné dvere. Celý čas ju pozoroval a keď sa im oči stretli, odlepil sa od auta a kráčal k nej. Chcela sa otočiť a bežať dnu ale nohy ju neposlúchali. Keď prišiel celkom k nej, zastal. “Musíme sa porozprávať” povedal zase. “Nie” trvala na svojom. “Milujem ťa” povedal jej nežne. “Ale ja teba už nemilujem” odvetila mu tvrdohlavo. “Naozaj? Prečo ti to neverím? opýtal sa “pozri sa na mňa a povedz mi to do očí”. “Nemilujem ťa” povedala ale očami stále uhýbala. Nedokázala mu to povedať do očí. Pretože to nebola pravda. Vtedy urobil John krok dopredu, pritlačil ju k stene a pobozkal ju. Nežne a vášnivo. Tina sa nevládala brániť. Ten bozk bol taký krásny. Celé jej telo sa rozochvelo a John sa k nej ešte viac pritisol. Ani nevedela ako dlho sa tam takto bozkávali. Čas sa úplne zastavil. Potom ju prestal bozkávať. Trochu odtiahol hlavu ale telom k nej zostal stále pritisnutý. “Povedz mi to ešte raz” zašepkal. Keď mlčala zase si pritlačil pery na jej a takto sa tam bozkávali až kým ich úplne nepohltila spaľujúca vášeň..... ++++++ Tina sedela v škole na hodine. Snažila sa sústrediť na výklad ale stále myslela na johnov včerajší bozk. Takmer sa tomu poddala. Takmer zabudla na všetku bolesť čo jej spôsobil. Nechýbalo veľa a bola by sním asi odišla k nemu na hotel alebo niekam. Ale zrazu sa v nej niečo vzpriečilo. Tak to teda nie. Takto ľahko to nepôjde, pomyslela si v tej chvíli, keď sa jej jeho ruky snažili dostať pod tričko. Odstrčila ho od seba. “John prestaň! Nemysli si že si prídeš, pobozkáš ma a ja na všetko zabudnem! To sa mýliš!” zakričala na neho nahnevane. Ale nahnevaná bola hlavne na seba že tak ľahko skoro podľahla. John sa na ňu nechápavo pozrel. “Tina ...” začal, ale prerušila ho. “Nechcem nič počuť, idem dnu” povedala a zmizla za dverami. John tam len stál, roztúžený a sklamaný. Nečakal že by ešte mala silu ho odmietnuť. Bol si už úplne istý že ju má späť. Ale sa prerátal. Tina bola tvrdohlavá a jemu už pomaly začalo dochádzať, že ak ju chce získať späť, bude sa musieť veľmi veľmi snažiť. Vzdychol si a pobral sa k autu. “Čo máš dnes na pláne?” začula za sebou zadychčanú Kelly. “Neviem, pôjdem si zaplávať, možno” odpovedala jej Tina cez plece počas chôdze “a chcem ísť ešte na chvíľu do knižnice”. “Pôjdem s tebou” rozhodla sa Kelly “počkám ťa na intráku”. “Dobre” súhlasila Tina. V knižnici nebolo takmer nikoho. Pár študentov čo sedeli za stolíkmi a čítali nejaké knihy. Tina pobehala medzi regálmi a konečne našla čo hľadala. Našla si prázdny stolík a začala listovať v knihe. Bola tým taká zaujatá, že si ani nevšimla že do knižnice prišlo pár ďalších študentov. Medzi nimi bol aj David. Keď zbadal Tinu, najprv sa rozhodol že si ju nebude všímať, ale potom mu to nedalo. Podišiel k stolu pri ktorom sedela. “Ahoj Tina” pozravil ju. Tina zdvihla prekvapene hlavu. Nečakala že David ju niekedy ešte pozdraví, nie to že si k nej prisadne v knižnici. “Ahoj David” odpovedala a čakala čo bude. “Môžem si prisadnúť?” opýtal sa. “Jasné.” Tina sa trochu posunula a pozhŕňala si k sebe všetky veci čo mala rozložené na stole. David si sadol. Od vedľajšieho stola mu zamávali nejaké dievčatá. Kývol na nich hlavou. Tina si uvedomila ako závistlivo sa na ňu pozerajú. Ona bola tá ku ktorej si prisadol. Nebolo jej dosť jasné prečo, keď ho pravdepodobne už druhý krát sklamala. Raz neprišla na zápas keď mu to sľúbila a včera ...., no škoda hovoriť. Absolútne sa nemohla uvoľniť po tom rozhovore s Johnom. A keď ju doviezol na intrák, vyzeral dosť nahnevaný. “Hneváš sa ešte kôli tomu včerajšku?” opýtala sa zrazu. David sa usmial a pozrel na ňu. “Trochu. Už som sa dávno nestretol s dievčaťom, čo by so mnou zaobchádzalo ako ty. Všetky sa na mňa lepia lebo hrám futbal. Ale tebe akoby na tom vôbec nezáležalo. Nemôžem si pomôcť, ale hrozne ma to hnevá a zároveň priťahuje.” povedal David. Tina zostala trochu zarazená. “Stretávaš sa so mnou len preto lebo ťa priťahuje že nie som z teba hotová?” “Nie, chcem sa s tebou stretávať lebo sa mi páčiš. Ale aj keď som si povedal po tom čo si neprišla na ten zápas že už ťa nikam nepozvem, len čo som ťa zbadal na druhý deň v škole, hneď som na to zabudol. A po včerajšku som si povedal to isté a vidíš, sedím tu s tebou za jedným stolom a už 5 minút zbieram odvahu na to aby som ťa pozval dnes večer na párty v Kapa zeta omega.” Tina už naozaj nevedela čo povedať. Tak sa na Davida len mlčky pozerala. “Pôjdeš so mnou?” opýtal sa s úsmevom. “Asi áno” vypadlo z nej. “Asi?” Vtedy sa Tina spamätala. Má či nemá ísť? Možno by mala, aspoň príde na iné myšlienky. Len dúfam že sa tam zase niekde neobjaví John, pomyslela si. Ale to asi nie, určite je už späť v Kalifornii. “Pôjdem určite” povedala. “Super, tak ťa prídem zobrať o šiestej. Môžeme sa predtým ešte zbehnúť niekam najesť” navrhol David. “Dobre” súhlasila Tina. V knižnici sa zdržala ešte pol hodinku a potom už utekala na internát kde ju čakala Kelly. “Si ready?” opýtala sa Kelly keď prestupovala medzi dverami a čakala Tinu kým si pobalí veci na plaváreň. “Ešte sekundu” zakričala jej z kúpeľne. Rýchlo nahádzala veci do tašky a vybehla za Kelly. Plaváreň bola kúsok od ich internátu. Celou cestou Kelly rozprávala Tine svoje zážitky z včerajšieho večera keď sa zoznámila na nejakom večierku s nejakým novým chalanom. “Aj dnes s ním pôjdem na párty do Kapa zeta omega” dokončila svoje rozprávanie. “Ja večer tiež pôjdem na tú párty” povedala jej Tina. “S kým? S Davidom?” opýtala sa zvedavo Kelly. “Áno” usmiala sa Tina popod fúzy. Vedela že aj Kelly sa David hrozne páči. “You´re the lucky one” povedala jej s miernym náznakom žiarlivosti v hlase “hrozne ti to závidím”. “To nemusíš, sme len priatelia, nič viac” povedal Tina. “To je smiešne. Mohla by si s ním chodiť a ty si len jeho “priateľka”. Čo by dali ostatné za to keby ich chcel David Marsdenl.” dokončila svoj preslov Kelly. “Je mi to fuk” povedala Tina a vošla do budovy plavárne. Kelly len pokrčila plecami ale Tina presne vedela čo si myslí. “Máš telefón!” ozvalo sa chodbou. Dvere na ich izbe sa rozleteli a dnu nakuklo dievča z izby oproti. “Máš telefón Tina” zopakovala. Tina vybehla na chodbu k telefónu. “Prosím” povedala do slúchadla. “Čaves, to som ja” ozvalo sa. Bola to R... “Čau, čo sa deje?” čudovala sa Tina, veď R.... volala včera. “Nič čo by sa dialo” chcem ti len povedať že som volala s Joeym a povedala som mu že si stretla Johna.” “A?” “No a Joey povedal že mu zavolá a spýta sa na to. No ale sa nedovolal, ešte je asi v New Yorku” rozprávala jej R.... “Asi ešte je, včera sem totiž prišiel za mnou” povedala Tina “Čože? A čo bolo?” nemohla sa dočkať odpovede R.... “Nič nebolo” ukončila to Tina lebo nemala chuť na chodbe vykladať R.... včerajšie zážitky. “Tak ale kôli niečomu tam hádam prišiel” nemohla pochopiť R... “Vieš čo ja ti to všetko vyrozprávam keď prídeš” navrhla Tina. “No dobre, ale volám ti hlavne preto, lebo asi prídem skôr ako za dva týždne. Budúci pondelok budem v New Yorku. Tešíš sa?” “Jasné že sa teším” povedala Tina “to je skvelá správa”. “Dobre tak končím, ešte sa ozvem. Pa” “Ahoj”. Tina zložila slúchadlo a usmievala sa. Už sa hrozne tešila keď sa zase stretne s R.... Pozrela sa na hodinky a vošla do izby. Je najvyšší čas obliekať sa, pomyslela si a otvorila skriňu. Po chvíli našla čo hľadala. Obliekla sa a čakala na Davida. “Teda ty si sa ale vyfintila” premerala si ju Kelly od hlavy po päty “ale ani sa nečudujem keď ideš s Davidom”. Tina len prevrátila očami. Všetci boli z Davida hotoví. Pritom to bol úplne obyčajný chalan. “Ty kedy pôjdeš?” opýtal sa Tina. “Okolo ôsmej” “Prečo až tak neskoro?” “Veď to začína až o ôsmej” povedala poučne Kelly. “Vážne?” opýtala sa viac menej pre seba Tina. Prečo pre ňu David príde už o šiestej, nechápala. Večera im predsa nebude trvať dve hodiny? Ale všetko je možné. Večera bola veľmi príjemná, aj keď stále myslela na Johna, tento krát sa mohla sústrediť na to čo sa dialo okolo nej. A David bol príjemný spoločník, takže sa s ním nenudila. Po večeri sa presunuli do domu Kapa zeta omega. V kapa zeta omega bývali chalani čo študovali umenie. Boli to rôzny hudobníci, výtvarníci .... Patril sem aj Jack, Davidov najlepší kamarát. Hneď ako vošli do domu, Tina ho zbadala v rozhovore s nejakým dievčaťom. Sedeli na sedačke pod oknom, a Jack mal na kolenách gitaru. Zábava už bola v plnom prúde. Bola tam aj Kelly, stála pri dverách do kuchyne a bozkávala sa so svojím novým objavom. “Tvoja spolubývajúca, však” opýtal sa s úsmevom Dave keď videl kam sa pozerá. Tina prikývla. “Poď pôjdeme pozdraviť Jacka” navrhol. “Dobre”. Jack sa potešil keď uvidel Davida. Prisadli si k nim a rozprávali sa. Jack rozprával o svojej skupine Deef Gepard. “Dnes máme koncert, o desiatej v rock pube v meste. Nepôjdete sa pozrieť?” “To je super nápad” povedal David “čo ty na to? Pôjdeme?” “Prečo nie” povedala Tina. “Tak dohodnuté”. Ešte nejaký čas zostali na párty a potom sa presunuli do rock pubu House of Blues. Cesta trvala približne pol hodinku. Prišli len tak tak na začiatok. Jack rýchlo vyskočil z auta a bežal zadným vchodom dnu. Tina, David a Jackova priateľka vošli hlavným vchodom. Našli si voľný stôl s dobrým výhľadom na pódium. O chvíľu vybehli Deef Gepard. Tina bola príjemne prekvapená aký boli dobrý. Hrali väčšinou prebraté pesničky ale ku koncu zahrali aj niečo svoje. Mala už v sebe asi 5 ginov s tonikom a pomaly jej to stúpalo do hlavy. “Musím ísť na chvíľu von” snažila sa prekričať hluk čo tam bol. David prikývol a keď vstala pobral sa za ňou. Vonku bolo chladno a fúkal vietor. “Nie je ti zima?” opýtal sa Dave. “Trochu” odpovedala a zhlboka sa nadýchla čerstvého vzduchu. David ju zrazu objal a pritúlil si ju do svojej bundy. Tina bola taká prekvapená že nevedela čo povedať. Mohla to čakať že bude chcieť niečo viac. Už si nebola istá či to bol dobrý nápad ísť s ním von. “Lepšie?” spýtal sa. “Áno” šepla ale bála sa zdvihnúť hlavu a pozrieť sa na neho. “Tina?” vyslovil jej meno a jemne jej chytil bradu a podvihol hlavu aby sa jej mohol pozrieť do očí. “Je mi s tebou hrozne dobre. Chcel by som aby si sa aj ty tak cítila so mnou. Ale nie je to tak, však?” “Nie” odpovedala. “Je v tom ten chlap zo včera, že?” Prikývla. Chcela mu práve navrhnúť aby sa vrátili dnu ale vtom si ju David pobozkal. Zo začiatku sa chcela brániť ale bozk nebol nepríjemný. Dokonca bol veľmi príjemný a vzrušujúci. Preboha to nie, pomyslela si Tina v panike a odtiahla sa od neho. “Ja nemôžem, prepáč” povedala Davidovi potichu. Ten si len povzdychol. “Myslel som si” skonštatoval iba “tak poďme dnu” a chytil ju za ruku a spolu vykročili ku vchodu. Tina bola rada že okolo toho nerobil drámu. Práve keď už boli pri dverách a chystali sa vojsť, všimla si pri vchode nejakú postavu. Zadívala sa lepšie a ..... Bol to John. Úplne ju to vydesilo. Čo tu robí? John tam len stál a pozeral sa na ňu. David si ho nepamätal lebo okolo neho bez slova prešiel a Tinu ťahal za sebou. Ona z neho nemohla spustiť oči. Chvíľu si hrozne želala aby ju zastavil a stisol v náručí. Ale on nič. Len tam stál. Vošli dnu. David ju priviedol k ich stolu. Tine bolo takmer do plaču. Najprv Davidov bozk a potom ešte aj John. A nič neurobil, nič nepovedal. “Dáš si ešte niečo?” opýtal sa David. “Gin” hlesla neprítomne. “Si si istá?” zapochyboval. “Áno” Tina prevrátila pohár do seba ale lepšie jej nebolo. Práve naopak. Deef Gepard práve skončili. Jack za chvíľu prišiel k nim. “Tak akí sme boli?” “Super” povedal Dave. “Bol si skvelý” povedala Jackova priateľka a pobozkala ho. Vtom sa pri pódiu začalo niečo diať. Zoskupili sa tam nejakí ľudia a po jednom začali vychádzať na pódium. K mikrofónu sa postavil nejaký spevák s gitarou v ruke. Ozvali sa prvé tóny piesne a reflektor zasvietil rovno na neho. Stál tam John Norum. Tina bola skoro v šoku. Pieseň sa jej zdala nejaká známa a až po chvíli jej to došlo. Bola to pieseň IN your eyes, ktorú počula prvý krát na pred niekoľkými dňami na párty u Delta fí. Už vtedy sa jej hrozne páčila, počúvala ju každý večer. Ale netušila že to spieva John. Postupne jej to začalo dochádzať. Všetky tie slová patrili jej. A teraz jej ich spieval osobne. Bolo to také krásne. Keď dospieval, jednoducho sa zobral a odišiel z pódia niekam dozadu. Tina bez rozmýšľania vstala a vybehla za ním. Prebehla okolo baru až sa ocitla pri zadnom východe. Ale Johna tam nikde nevidela. Vyšla von ale jeho nikde. Chvíľu tam stála. Potom sa rozplakala. Napísal jej pesničku. Chcela mu povedať ako veľmi sa jej páči. Ale zrejme o to nestál. Po tom čo pred chvíľou videl sa vlastne ani nečudovala. Tak sa vrátila dnu k Davidovi. Všetci sa dobre bavili a nemal to srdce kaziť im zábavu, hoci by bola najradšej odtiaľ ušla. Bola hrozne zmätená. Mala pocit že sa ocitla v labyrinte z ktorého niet východiska. A tak tam len sedela, takmer zúfalá a snažila sa tváriť že sa nič nedeje. Ale Dave videl že niečo nie je v poriadku. “Pôjdeme” opýtal sa. Keď prikývla, vzal ju za ruku, odviedol k autu a zaviezol na internát. Boli už 3 hodiny ráno. Bolo chladno. Keď vystúpila z auta zbadala ako vo vzduchu poletujú chumáčiky snehu. Dave k nej pristúpil a objal ju. “Ďakujem za pekný večer. Uvidíme sa zajtra v škole” povedal. “Tak zajtra” povedala Tina a vošla dnu.......
Ellunwity
(Ellimpeno, 4. 11. 2019 22:27)