Tina vošla do baru. Nebolo tam veľa ľudí, len zopár skupiniek čo popíjali a veselo spolu debatovali. „Som tu skoro“ pomyslela si a vyšla von. Nebol tam nikto. Všade okolo vládol ruch veľkomesta, len pred barom bol úplný pokoj. Tina sa pozrela na hodinky. Ešte hodina kým to začne. Čo ale bude do vtedy robiť? Nenašla nikoho kto by s ňou na tento koncert išiel. Ren povedala že UFO ju nezaujíma a Izraelčana už mala plné zuby. Len čo mu trochu dala najavo záujem aj to len čisto priateľský, hneď si na ňu robil nároky. A tak tu teraz stála sama. „Pôjdem radšej dnu“, pomyslela si, „aspoň je tam teplo“.
Sadla si za stôl a objednala si pivo. Čas bežal hrozne pomaly. Keď už po neviemkoľký krát pozrela na hodinky, zrazu vošiel do baru nejaký muž. Bol dosť vysoký a mal dlhé tmavé vlasy. Nenápadne prešiel barom a sadol si celkom do kúta na druhom konci. Objednal si drink a Tina si ho potom prestala všímať. V tom si spomenula že má v kabelke časopis čo si dnes kúpila keď s Ren obiehali nákupné centrá. Začala v ňom listovať. Po chvíli zdvihla hlavu a prebehla očami po bare. Neznámy čo sedel na druhom konci sa na ňu pozeral. Nebolo mu vidno do tváre ale jeho pohľad jasne cítila. Okamžite sklonila hlavu späť do časopisu. No toto jej ešte chýbalo. Zrazu začala pochybovať či to bol dobrý nápad ísť na koncert UFO sama. Ale keď ich tak veľmi chcela vidieť live.
Ale neznámy zostal sedieť za svojím stolom v rohu na druhom konca a o nič sa našťastie nepokúšal. Konečne sa do baru začali zbierať ľudia. Pred siedmou už bolo takmer plno. Potom otvorili miestnosť kde sa mal konať koncert a všetci sa vovalili dnu. Aj Tina vošla a snažila si prekliesniť cestu davom celkom dopredu. Do koncertu zostávala ešte hodina. Keď sa konečne prebojovala k pódiu a našla si tam miestečko, povedala si v duchu že sa už odtiaľ nepohne. Mala super výhľad rovno na spevákov mikrofón.
„Ahoj“ ozvalo za zrazu za ňou. Stál tam akýsi chalan. V ruke držal plechovku s pivom a usmieval sa.
„Máš rada UFO?“ opýtal sa zase a odpil si z piva.
„Áno, mám“ vypadlo z nej. Zase sa usmial. „To je fain. Tiež ich mám rád. Ja som Thomas“ povedal a podával jej ruku.
„Tina“.
Dali sa do reči a Tina bola rada že je tam niekto s kým jej rýchlejšie prejde čakanie. Potom začal koncert. Na pódium vybehli členovia UFO a začali hrať. Na tej strane pódia kde stála sa okrem speváka zdržiaval aj gitarista Paul. Hneď si ju všimol, lebo sa stále na ňu usmieval a žmurkal. Aj Thomas len neveriaco krútil hlavou. Ale Tina bola nadšená. Zaumienila si počkať po koncerte na členov kapely a dať si podpísať albumy. Koncert bol super, starí páni „váleli“. Pri poslednej pesničke podišiel Paul bližšie sklonil sa k nej a čosi jej zakričal do ucha. Thomas ani nikto iný to nepočul, lebo tam bol hrozný hluk. Ale ona počula a to čo jej povedal jej urobilo hroznú radosť. Koncert skončil .
„Počkáš na nich?“ opýtal sa Thomas.
„Jasné“ odpovedala „ideš aj ty, nie?“
„Dobre, aj keď som to pôvodne nemal v úmysle“ povedal jej.
Po koncerte sa všetci vyhrnuli do baru. Bola tam hrozná tlačenica, očividne nikto nemal v úmysle odísť. Tina bola rada že je Thomas s ňou. Sadnúť si nebolo kde tak si len objednali pivo a stáli pri východe z baru. Už si ani nepamätala ako dlho tam stáli, bola zahĺbená do rozhovoru s Tomom o všeličom možnom najmä o hudbe. Väčšina ľudí sa už vytratila ale pár skalných fanúšikov zostalo. Zrazu ktosi vošiel do baru. „Budú odchádzať zadným vchodom“ zakričal na celý bar a znova vyšiel von. V tej chvíli sa všetci zdvihli a vybehli pred budovu. Ľudia obkolesili zadný východ. O chvíľu sa dvere otvorili a von vyšiel spevák skupiny. Začal ako inak podpisovať a fotiť sa s fanúšikmi. Postupne prichádzali aj ostatní členovia. Tina sa s každým odfotila a dala si podpísať album. V tom k nej pristúpil gitarista Paul.
„Ahoj“ povedal jej a usmial sa od ucha k uchu. Mal čarovný úsmev napriek tomu že už mal svoje roky a vonkoncom už nebol idolom žien ako za mlada.
„Ahoj“ odpovedala „odfotíš sa so mnou?“
„Jasné“ povedal Paul a objal ju.
„Nešla by si na drink?“ opýtal sa po chvíli. Tina úplne stratila dych. Ale prinútila sa spamätať a rýchlo odpovedala „Rada“
„Super. Inak hrozne mi niekoho pripomínaš, a ja si neviem spomenúť koho. Už som to vravel aj nášmu bubeníkovi. Ale neboj ja si spomeniem. Počkaj tu chvíľu ešte podpíšem pár cedečiek a pôjdeme“:
„Dobre“
Tina bola hrozne nadšená. Ani si nevšimla že Thomas sa niekam vytratil. O pár minút prišiel Paul, vzal ju za ruku a ťahal ju so sebou k mikrobusu kde už sedeli niekoľký členovia kapely. Keď vošli dnu Tina kývla všetkým na pozdrav a rozhliadla sa. Okrem členov kapely tam sedeli aj niekoľký technici a stuff. V tom jej padol pohľad na vysokého muža s tmavými dlhými vlasmi. Sedel kúsok od nej vedľa speváka a pozeral sa na ňu zvedavým modrým pohľadom. Dalo sa povedať že z nej nespúšťa oči. Tine sa zdal nejaký povedomý a o zlomok sekundy jej docvaklo kto to je. Bože to snáď nie!! Prebehlo jej hlavou. Bol to John Norum. Usmial sa. Takmer sa jej podlomili kolená.
„Ahoj“ povedal. Tina stála ako prikovaná. Ešte že tu bol Paul, ktorý sa tomu všetkému len zasmial a usadil ju na sedadlo cez uličku k Johnovi.
„Vyzerá to že sa poznáte ale ak nie tak toto je John Norum, prišiel sa na nás pozrieť, sme starý kamoši a keď máme príležitosť občas zájdeme na drink. Toto je Tina“
John k nej natiahol ruku a Tina mu podala svoju. Pocítila príjemné teplo ktoré sálalo z jeho ruky pri tom dotyku.
To snáď nie je pravda, pomyslela si , toľko udalostí za jeden večer. Ale viac už nemala príležitosť na myšlienky lebo si k nej sadol Paul a začal sa jej všeličo vypytovať. Po chvíli dorazili do hotela kde boli ubytovaní. Vošli do foyer a Paul sa k nej otočil.
„Vybehnem hore na izbu, trochu sa dám dokopy. Môžeš ísť so mnou“ povedal jej.
„Ehm, radšej nie, počkám tu“
„Ok, tak počkaj v bare, za chvíľu som späť. Fakt nejdeš?“ opýtal sa ešte raz.
„Naozaj nie“ odvetila Tina. Paul sa stratil na chodbe pri výťahoch a Tina len pokrčila plecami. Bolo jej to divné že ju pozýval hore ale nijako zle si to nevysvetľovala. Ani ju len nenapadlo že by mohol mať nejaké postranné úmysly. Veď bol taký úžasný, hrozne milý. Ani sa jej nesnívalo že by mohol byť nejaký z jej idolov na ňu taký milý.
Po týchto myšlienka sa rozhodla že sa premiestni do baru. Rozhliadla sa po miestnosti aby zistila ktorým smerom sa má vydať keď jej padli oči rovno na Johna ktorý stál neďaleko nej a pozoroval ju. Ostýchavo sa usmiala. „Hľadám cestu do baru“ povedala.
„Rovno a potom doľava“ povedal John a skúmavo na ňu pozrel. „Idem aj ja, kým prídu ostatní dáme si nejaký drink“
Počas cesty do baru mlčali ale keď sa usadili a objednali si, po prvom drinku sa Tina uvoľnila a konečne sa rozprúdila debata. John zo začiatku tiež nebol veľmi ukecaný, iba na ňu neprestajne pozeral. Tina ani len netušila, že okrem Paula sa páči aj Johnovi. A to už od prvého momentu čo ju zbadal v bare pred koncertom. Keď vošiel do toho baru hneď mu padlo do očí dievča čo sedelo samé za stolom a listovalo v časopise. Zdala sa mu taká osamelá a smutná. Utiahol sa do kúta a pozoroval ju. Čím dlhšie sa na ňu pozeral tým viac sa mu páčila. Ale potom otvorili vchod do sály a stratila sa mu z dohľadu. Zaumienil si že ju po koncerte stoj čo stoj vyhľadá a pozve ju niekam. Ale keď videl ako s ňou flirtuje Paul, iba mlčky nastúpil do mikrobusu. Nemohol mu predsa liezť do kapusty. Sám sebe v duchu nadával že za ňou nešiel už predtým keď ju pozoroval v tom bare. Bola tam sama, mal príležitosť. Ale nešiel, čo už teraz. Zbalil ju Paul. Aj tak si to nevedel celkom dobre predstaviť. Ona bola mladá a krásna a Paul strarý, príliš starý pre ňu.
„Vieš že som ťa videl pred koncertom v tom bare?“ opýtal sa aby prerušil to ticho.
„Naozaj? Ja som ťa tam nevidela“ povedala prekvapene.
„Sedel som na opačnom konci baru v kúte“
„Tak to si bol ty?“ opýtala sa „videla som že tam niekto je, aj sa mi zdalo že sa na mňa pozerá ale ani vo sne by ma nenapadlo že to môžeš byť ty...“
„Hej bol som to ja ... “ Tina nechápala. V jeden deň a stretne dvoch úžasných mužov. Asi sa tvárila príliš zasnene lebo keď sa pozrela znova na Johna, videla že sa usmieva.
„Máš prekrásne oči“ povedal jej a ani na sekundu neuhol pohľadom. Tina bola v rozpakoch a tak aby ich zamaskovala začala sa ho vypytovať na Europe a od Europe prešli aj na iné témy. Ani nezbadali a zrazu pri ich stole stál Paul a zvyšok Ufo. Čaro rozhovoru s Johnom sa vytratilo ale Tina pocítila nové. A to z príchodu Paula. Akonáhle si prisadol mala oči len pre neho. Bol hrozne šarmantný a veľmi dobre vedel čo a kedy povedať aby ju očaril. Po chvíli si na Johna ani nespomenula. Okolo štvrtej nad ránom sa Paul rozhodol že je unavený a ide na izbu.
„Poď so mnou“ povedal. Tinu to už ani neprekvapilo. Ale nevedela ako sa má rozhodnúť. Nevedela čo vlastne od nej chce. Paul ako keby vycítil jej obavy.
„Neboj sa, dáme si ešte nejaký drink a budeme sa rozprávať. len si spravíme väčšie pohodlie“ ubezpečoval ju.
„Dobre, pôjdem rada“ povedala a obaja vstali.
„Tak my pôjdeme“ zahlásil Paul. Nikoho to zvlášť neprekvapilo ostatní sa aj naďalej venovali tomu čo predtým. Akurát John sa zadíval na Tinu ako keby chcel vyčítať z jej pohľadu prečo to robí. Prečo s ním ide na izbu. Prečo ona taká krásna a mladá chce stráviť noc so mužom v Paulovom veku. Ale ona sa na neho ani nepozrela. Keď už boli takmer pri východe z baru, John to nevydržal a vybehol za nimi. Chytil Tinu za ruku a otočil si ju k sebe tak aby jej mohol pozerať rovno do očí.
„Prečo s ním ideš?“ vybehlo z neho. Tina si nahnevane vyslobodila ruku.
„A prečo by som nemala? Čo je teba do toho? Idem lebo chcem“ skríkla na neho ale v kútiku duše ju mrzelo že na neho tak vybehla. To všetko spôsobil Paul, bola ním taká očarená že si ani neuvedomila že kričí na Johna Noruma.
„Ty s ním naozaj chceš spať? Veď je hrozne starý, mohol by to byť tvoj starý otec“ snažil sa ju presvedčiť John.
„Ja s ním nechcem spať preboha! Pozval ma hore a ja nemám dôvod odmietnuť. Budeme sa len rozprávať“ kričala na neho naďalej, lebo čo jej práve povedal ju pobúrilo.
„Ty si naivná alebo čo?“ opýtal sa prekvapene „veď on ťa tam nevolá pre to aby ste sa rozprávali. to by ste mohli zostať aj tu nemyslíš?“
Tina sa na neho zarazene pozrela. To už ale zasiahol aj Paul.
„John, nestaraj sa do toho. Tina ide so mnou. Sama sa tak rozhodla, nenútim ju“ povedal a chytil ju za ruku a začal ťahať so sebou von. John už nič neurobil, len tam stál a díval sa za ňou tým svojím skúmavým uhrančivým pohľadom. To čo v jeho očiach videla bolo sklamanie. Zovrelo jej srdce. Prečo za ňu tak bojoval? Má naozaj pravdu a Paul s ňou má iné úmysly ako tie čo jej povedal?
„Počkaj Paul“ zastala a vytrhla si ruku z jeho „načo ideme hore? Chceš so mnou spať?“
Paul sa len usmial popod fúzy tým svojím čarovným úsmevom.
„No ak chceš aj ty tak určite“ znela jeho odpoveď.
„Ja neviem či chcem, vlastne asi nechcem“ povedala a pozrela sa mu do očí.
„Tak potom sa budeme len rozprávať“ ukončil Paul celú debatu a pobrali sa ďalej.
Na izbe posadil Tinu na gauč pred televízor a nalial do pohárov víno. Sadol si oproti nej a konverzácia sa pomaly začala rozbiehať a z Tiny opadol stres ktorý mala po Johnovom príhovore dole v bare. Chvíľu sa ešte rozprávali ale potom na ňu doľahla únava a ani nevedela ako zaspala priamo na gauči.
Zobudila sa až pred obedom. Otvorila oči a rovno oproti nej na kresle sedel Paul a ako inak, zase sa usmieval. Tine prebehli mysľou všetky udalosti včerajšieho večera . Aké krásne prebudenie, pomyslela si.
„Good morning sleeping beauty“ ozval sa Paul
„Dobré ráno“ odpovedala mu „koľko je hodín?“
„Už bude dvanásť“
Tina sa posadila. Z kolien jej skĺzla deka ktorou ju zakryl.
„Čože? To už je toľko. Musím sa vrátiť. Ren bude mať o mňa starosť“ vyhŕklo z nej.
Vyskočila na nohy. Otočila sa k Paulovi aby sa s ním rozlúčila.
„Bolo to super krásne, celý včerajší večer“ povedala.
„Áno, vďaka tebe. Cítil som sa ako už dávno nie. Celý včerajší večer som ti chcel povedať že si úžasná a som z teba úplne hotový. Mám pocit že som sa zamiloval ako malý chlapec“ vyznal sa Paul zo svojich pocitov.
Tina nevedela čo na to povedať. Úplne ju tým šokol.
„Neviem čo povedať ...“ začala
„Nemusíš nič hovoriť. Ale možno by sme si mohli vymeniť čísla“ navrhol a zas sa usmial.
Viezla sa výťahom dolu a stále nemohla uveriť tomu čo sa jej za posledných pár hodín stalo. Paul Raymond ju pozval na drink, strávila u neho na izbe noc a ešte aj to vyznanie .... a k tomu ešte John Norum ...
Vystúpila z výťahu a stále nad tým rozmýšľala. Prešla cez recepciu a pri východe z hotela sa skoro zrazila s ... Johnom.
„Prepáč, nevidel som ťa“ ospravedlnil sa jej a zase na sebe pocítila jeho skúmavý pohľad.
„To nič“ povedala rýchlo a potom sa zarazila „ty si ešte tu? Veď je už skoro obed?“
„Áno, ešte som tu, nejako sa to pretiahlo, zostal som na rannú kávu a potom mi volal Ian Haugland či neskočíme na obed. Tak som mu povedal že som tu a ani som nemusel nikam chodiť“ vysvetlil jej
„Aha, a kde je Ian? Nikde ho tu nevidím“ opýtala sa. John sa zasmial.
„Teba asi niekto tak rýchlo neoklame, že?“
Tina sa usmiala. Aký len bol zlatý. Zahľadela sa mu do očí ale jeho pohľad bol tak prenikavý že hneď uhla. V tej chvíli sa pri nich zjavil Ian.
„Ian toto je Tina“ povedal John bez toho aby mal Ian šancu čokoľvek vyzvedať.
„Ahoj ja som Ian“
„Teší ma Ian. Musím bežať. Tak sa majte“ povedala rýchlo a vybehla von.
Ian spýtavo pozrel na Johna. Ten len mávol rukou a vyšiel von.
Tina stála pred hotelom a snažila sa chytiť taxík. Žiadny tam ale nebol a tak jediné čo jej zostávalo bolo ísť naspäť a požiadať recepčnú aby jej nejaký zavolala. Otočila sa a zase pred ňou stál John Norum aj s Ianom Hauglandom.
„Myslel som že musíš bežať“ ozval sa Ian
„Nevyznám sa tu, musím ísť taxíkom ale žiadny tu nie je“ vyžalovala sa.
„A kam potrebuješ ísť?“ opýtali sa obaja naraz.
„Do hotela Scandic Anglais“
Obaja sa na seba pozreli.
„Tak ťa tam zoberieme, Ian je tu autom“ navrhol John.
„Vážne?“ nechcelo sa jej veriť, hlavne po tom čo ho včera tak sklamala tým že išla s Paulom na izbu.
„Jasné, poď“
Chalani ju odviezli priamo do hotela v ktorom boli s Ren ubytované.
„Do kedy sa zdržíš v Štokholme?“ stihol sa jej opýtať John skôr ako vystúpila.
„Do zajtra. Ren, teda kamoška čo je tu so mnou si chcela užiť víkend v tomto meste a tak sme to takto skĺbili. Ja som išla kvôli koncertu Ufo a ona kvôli mestu“ zasmiala sa.
„To je super, čo keby sme dnes večer niekam vyrazili. Zoberieš aj kamošku a trochu vám to tu poukazujem“ navrhol John.
„No ja neviem...“ váhala Tina.
„Ako myslíš“ mykol plecom John.
„No dobre, dohodnuté. Tak teda večer. O koľkej?“
„O šiestej“ povedal John, Tina vystúpila a auto zmizlo v uliciach Štokholmu.
„Kde si prosím ťa! Vieš ako som sa bála. Ani mobil nedvíhaš!“ privítala ju výčitkami Ren.
„Neuveríš čo všetko som zažila“ odpovedala jej Tina bez toho aby reagovala na to čo jej Ren práve vytkla a sadla si na svoju posteľ.
„No to som ohromne zvedavá“ povedala sucho Ren.
Tina jej vyrozprávala do detailov čo sa stalo večer, v noci a aj dnes doobeda.
„No ja neverím, to myslíš fakt vážne?“ krútila hlavou Ren
„Vážne, všetko sa stalo presne tak ako som ti povedala“
Tina si vybrala z kabelky telefón.
„Myslíš že mi zavolá?“ opýtala sa skôr seba samej.
„Kto? Norum?“
„Nie, Paul predsa“ uviedla ju Tina na pravú mieru.
„Aha“ skonštatovala Ren sucho. Veľmi sa jej nepozdávalo, a vonkoncom to nechápala, že Tine sa páči viac Paul ako John. Veď kedysi snívala len o ňom a teraz je zbláznená do 64 ročného obstarožného rockera.
„Veď uvidíš“
Pomaly prišiel večer. Presne o šiestej zazvonil na izbe telefón. Bola to recepčná ktorá im oznámila že ich dole niekto čaká. Bol to John Norum a Mic Michaeli.
„Ahojte“ pozdravil ich John. Ren iba kývol ale Tinu chytil za ruku a dal jej pusu na líce.
„Toto je Mic Michaeli“ predstavil Mica obom dievčatám.
„A toto je Ren“ povedala zase Tina obom chlapom.
„Super, tak môžeme ísť, vonku máme auto“.
„Kam vlastne ideme?“ opýtala sa Ren.
„Tak najprv si prejdeme Gamla stan, zastavíme sa tam v nejakom dobrom bare a potom uvidíme ...“
Chalani boli výborný spoločníci. Teda Mic bol. Bol veľmi milý a hrozne vtipný. Vlastne to tam všetko zachraňoval, lebo John bol akýsi tichý. Stále pozeral na Tinu a držal sa len pri nej. Takže Ren chodila s Micom a John s Tinou. Mic ich previedol starým mestom a nakoniec zakotvili v zastrčenom bare v starom historickom dome. Bolo tam veľmi príjemne, ľudí tak akurát a hlavne tam mali súkromie. Objednali si nejaké pitie a rozprávali sa o všetkom možnom. Mic im rozprával zážitky zo starých časov keď kapela žila na ostrove v Karibiku. Po niekoľkých drinkoch už bola uvoľnená atmosféra a konečne sa dostal do nálady aj John. Snažil sa Tinu niečím zaujať ale po niekoľkých neúspešných pokusoch to vzdal. Očividne mala v hlave len Paula, lebo akúkoľvek tému začal, vždy skončili pri Ufo a Paulovi.
O pol noci bar zatvárali a tak sa museli pobrať preč.
„A teraz čo? Ideme ešte niekam alebo to zabalíme?“ opýtala sa Tina
„Ja idem domov“ ozval sa John. Mal úplne pokazenú náladu.
„Dobre ale zastavme sa po ceste do hotela ešte v štúdiu, niečo som si tam zabudol“
„V štúdiu? A môžeme sa tam aj pozrieť?“ opýtala sa nadšene Ren.
„Jasné“ prikývol Mic.
Štúdio bolo úplne prázdne. John rozsvietil.
„Tak a sme tu“
„Super“ povedala ren nadšene „takže tu nahrávate nový album?“
„Áno“ odpovedal Mic a v tom ho čosi napadlo. „Čo keby sme tu zostali a niečo babám zahrali. John býva tu kúsok, mohol by skočiť domov pre niečo na pitie, veď ešte je skoro ísť spať“.
„To znie dobre“ súhlasila Ren. Aj Tine sa to celkom pozdávalo, len John nevyzeral nadšený.
„Choď“ súril ho Mic a potom sa otočil k Ren „ty choď s ním lebo ak pôjde sám určite sa už nevráti“
A tak Ren a John odišli k Johnovi. Býval v peknom útulnom domčeku so záhradou.
„Pekný dom“ pochválila ho Ren.
„Ďakujem“ odpovedal bez záujmu. Bolo na ňom vidno že sa mu už nikam nechce chodiť.
Zaviedol Ren do obývačky.
„Počkaj tu, idem pohľadať niečo na pitie“ povedal a zmizol za najbližšími dverami. O pár minút sa vrátil a v ruke držal tri fľaše vína.
„Myslíš že to bude stačiť?“ opýtal sa
„Asi áno“ odpovedala Ren ktorú zaujalo že nikde nevidela nič čo by pripomínalo že v tomto dome žije gitarista. Nikde žiadna gitara ani žiadne iné hudobné nástroje. Jediné čo tu pripomínalo hudbu bol stoja na cedečka.
„Máš tu nejakú miestnosť kde hrávaš? Lebo nikde tu nevidím gitary“ opýtala sa.
„Hej mám ,dole v suteréne“
„Môžem sa tam ísť pozrieť?“ opýtala sa zase a bolo jej jasné že na Johnove pomery už asi chce priveľa. Ale on len prikývol a zaviedol ju dole schodmi do suterénu. Bola to veľká miestnosť ktorá sa tiahla pôdorysom celého domu. Boli tam rôzne nástroje, bicie, piano ale hlavne gitary. Ren ho chcela poprosiť či by čosi nezahral ale v tom ju napadlo niečo iné.
„John, čo keby sme zavolali tých dvoch nech prídu sem. Je to tu ako v štúdiu, si tu doma už nikam nebudeš musieť chodiť“.
Pozrel sa na ňu ako keby neveril tomu čo tu práve vyslovila ale potom sa nad tým zamyslel a uznal že to vlastne nie je až taký zlý nápad.
„Ok, zavolám Micovi“
O pár minút už Tina a Mic sedeli v Johnovom provizórnom štúdiu. Po pár pohároch vína bola nálada uvoľnená, chalani zahrali pár pesničiek od Europe ale aj od iných skupín. John sa zámerne vyhýbal Ufo hoci to boli jeho idoly z detstva. Čas bežal rýchlo a ani sa nenazdali a bolo takmer ráno.
„Dám si vonku ešte jednu cigu a pôjdeme“ oznámil Mic a vybehol po schodoch do záhrady.
„Idem s tebou“ zakričala za ním Ren a už jej nebolo.
Tina a John zostali v miestnosti sami. John sedel na koženej sedačke s gitarou v ruke a pozeral sa na Tinu. Nebol z tých čo by vyjadrovali svoje pocity alebo ich akýmkoľvek spôsobom dávali najavo. Tina sa mu hrozne páčila ale baliť ju klasickým spôsobom to sa nezhodovalo s jeho povahou. Preto pre mnohých pôsobil nedostupne, ale to bolo len zdanie. V skutočnosti vôbec nebol nedostupný. Páčila sa mu čoraz viac a túžil po tom vypýtať si od nej číslo, môcť jej zavolať a stretávať sa s ňou ....
Tina videla že sa na ňu pozerá. Skúšala uhádnuť čo sa mu odohráva v hlave. Ale nedarilo sa jej to. Z neho bolo ťažké čítať. Bol taký nedostupný.
„Na čo myslíš?“ opýtala sa ho a prisadla si k nemu na sedačku.
„Na nič“ znela odpoveď. Zase bolo ticho počas ktorého sa jej stále pozeral do očí. Ani raz neuhol, len sa pozeral.
„You´re so beautiful, you know“ povedal zrazu. Tina sa usmiala. Prišlo jej to hrozne roztomilé. „you know“ hovoril keď bol nervózny, keď nebol vo svojej koži. Vtedy za každým tretím slovom použil „you know“. Vedela to presne, mala to odpozerané z rôznych rozhovorov. Zrazu pocítila kdesi hlboko v srdci tú starú náklonnosť z čias keď ho milovala. Zrazu bolo všetko ako vtedy. Čo by dala v tých časoch za to keby s ním mohla takto sedieť pozerať sa mu do očí. Ani si to neuvedomila, bola to taká spontánna reakcia, naklonila sa k nemu bližšie a pobozkala ho na pery. John nebol prekvapený a ani na sekundu nezaváhal. Tiež ju začal bozkávať, najprv pomaly a nežne a potom vášnivo. Bola to úžasná chvíľka. Potom John otiahol svoje pery od jej a krásne sa usmial. Tina sa úplne chvela vzrušením. Bola neuveriteľne šťastná až si to nevedela vysvetliť.
V tej chvíli vošli do miestnosti Mic a Ren a s nimi aj cigaretový závan. Zostali stáť vo dverách a pozerali sa na nich. Ale ani to nenarušilo čaro tej chvíle.
„Ehm, ehm asi už by sme mali ísť“ naznačil Mic
Tine sa vôbec nechcelo ísť.
„Zavez Ren do hotela, Tina tu ešte chvíľu zostane“ povedal John „ja ju potom doveziem“
„OK“ pokrčil Mic plecami a potom s Ren odišli.
John bol šťastný že s ním zostala. Chcel sa jej spýtať na včerajšiu noc v hoteli s Paulom ale nechcel kaziť pohodu a čaro ktoré tu vládlo. Rozmýšľal či s ním spala ale keď sa tak na ňu pozeral aká bola krásna tak tomu neveril. Že by toho bola schopná s takým starcom. A tak zahnal tieto myšlienky a znova ju pobozkal.
V štúdiu zostali až do úplného rána a len sa rozprávali a bozkávali ako dvaja zaľúbenci. Z toho ošiaľu ich zrazu vytrhlo zvonenie Tininho telefónu. Najprv ho nechcela zdvihnúť ale neprestajne vyzváňal a tak naveľa neochotne prehrabala kabelku a zdvihla. Bol to Paul. Keď počula jeho hlas, čarovné chvíle s Johnom boli zrazu preč. On hneď vedel kto volá. Vstúpil do neho hrozný hnev, najradšej by Paula zabil. Tina s ním chvíľu telefonovala a potom zložila.
„Už musím ísť“ oznámila mu a začala si obliekať bundu.
„Kam?“ opýtal sa nahnevane John.
„Volal mi Paul, vraj odchádzajú dnes ráno do Nemecka či by som nešla s ním. Tak idem“
„Čože? To nemyslíš vážne ...“
„Pozri John, Paul je môj idol, ani som nesnívala o takejto možnosti a keď ju mám tak ju využijem. Budem s nimi pár dní na turné. A hrozne sa na to teším“ povedala nadšene.
„Aj na Paula ...“ skonštatoval ironicky John
„Aj na Paula pravdaže“ zopakovala nahnevane Tina. Len pre to že sa spolu bozkávali a prežili nádhernú noc, mu predsa nemusí skladať účty.
„Nehnevaj sa John, je to splnený sen. Idem. Ale bolo to krásne“ otočila sa a vybehla po schodoch von.
„To nemyslíš vážne?“ opýtala sa Ren.
„Áno myslím“ povedala Tina a hádzala veci do kufra. Už ju čakal taxík pred hotelom a v ňom sedel Paul.
„Ty nie si normálna, balil ťa Norum a odišla si od neho kvôli Paulovi?“
„Áno. A Norum ma nebalil. Nič mi nepovedal okrem toho že som krásna. Len sme sa bozkávali. Žiadne že daj mi číslo, zavolám ti, alebo stretneme sa ešte. Nič. Tak čo ...“ rozčuľovala sa Tina.
„Dobre, som zbalená idem. A nehnevaj sa že s tebou nejdem domov. toto je fakt príležitosť čo sa nenaskytne každý deň“ ospravedlnil sa Ren.
„Ok, ok čo mám s tebou robiť? Tak si to uži“ rozlúčila sa s ňou Ren. Potom Tina opustila hotel a vydala sa na dobrodružnú cestu s Paulom a UFO...
EPILÓG
Tina sedela v lietadle a rozmýšľala. Preberala si všetky udalosti posledných dní od chvíle keď stretla Paula a Johna Noruma až po včerajší deň. Turné s Ufo bolo fantastické. Paul bol úžasný. Milý, pozorný ... a krásne sa usmieval. Dával jej darčeky, kupoval kvety a ona sa cítila ako v nebi. Nemala pocit že Paul to robí s nejakými postrannými úmyslami. Raz večer sedeli v hotelovej izbe, popíjali víno a rozprávali sa. Tina mala pocit že celý deň sa na ňu nejako zvláštne pozerá, ale teraz si už bola istá. V jednej chvíli sa k nej naklonil a pobozkal ju. Tina čakala že to bude krásne a vzrušujúce. Ale nebolo. Necítila nič, žiadnu vášeň ani radosť ani príjemné pocity ako keď sa bozkávali s Johnom.
„Prepáč, ja nemôžem“ povedala a ušla do kúpeľne. Sadla si na vaňu a začala rozmýšľať. V tej chvíli jej došlo akú chybu spravila. Mala zostať s Johnom. Bola hotová z Paula a pritom si nevšimla že John ju naozaj chce. Že to s Paulom bol len taký ošiaľ, lichotilo jej že ju chce taká rocková legenda. Tak si na druhý deň ráno zbalila veci a teraz sedela v lietadle smer Bratislava.
Na letisku ju čakala Ren.
„Tak ako bolo? Čakala som ťa až budúci týždeň. Stalo sa niečo?“ privítala ju otázkami.
„Nie nestalo sa nič, len som si proste uvedomila že je čas vrátiť sa domov“ odpovedala Tina.
„Aha“ skonštatovala pochybovačne Ren, ale potom len mávla nad tým rukou. Veď sa to určite dozvie...
Večer sa stretli v bare a Tina jej všetko vyrozprávala. O Johnovi a o tej noci v jeho dome, o Ufo o turné a o Paulovi.
„Bola som taká sprostá“ nariekala „možno by sa to s Johnom nejako vyvinulo, možno by sme sa mohli stretávať alebo si volať, možno by prišiel aj sem za mnou občas ....“
„NO moja, na to si mala myslieť keď si od neho utekala za Paulom“ odpovedala jej Ren.
„Ty vieš človeka povzbudiť“ nahnevala sa Tina
„Čo sa zlostíš, je to pravda. Ale tak čo ti bráni ísť za ním a všetko mu takto vyrozprávaj ako mne a uvidíš či bude mať ešte záujem“. Poradila jej Ren.
„Zbláznila si sa? Nemôžem tam len tak prísť a povedať tak tu ma máš, rozmyslela som si to“.
„Čo by nie. Veď za to nič nedáš a aspoň budeš vedieť na čom si. Vždy je to lepšie teraz keď ťa má ešte v čerstvej pamäti ako niekedy o rok keď sa stretnete po nejakom koncerte. Veď je to len týždeň“ radila ren.
Tina spočiatku o tom nechcela ani počuť ale keď sa jej to uležalo v hlave, rozhodla sa že to skúsi. Bola to naozaj jediná možnosť ako všetko napraviť. A tak hneď na ďalší deň si zabookovala letenku a odletela do Štokholmu. Bolo skoro ráno keď pristála na letisku. Taxíkom sa odviezla k jeho domu. Zazvonila na zvonček a čakala. Bolo sedem hodín. O hodnú chvíľu sa otvorili dvere a stál v nich John. Bol len v tričku a trenkách, bolo očividné že sa práve vykopal z postele. Tine až stislo srdce keď videla aký je krásny, taký rozospatý a strapatý. Bol poriadne prekvapený keď ju tam zazrel.
„Ahoj John“ pozdravila ho nesmelo Tina. On nič len sa na ňu pozeral.
„Môžem ísť dnu? Chcem ti niečo povedať“ opýtala sa.
„Nemám teraz čas, musím zaviesť malého do škôlky. Ahoj“ povedal a zavrel dvere. Tina si myslela že sa rozplače. Tak čakala všeličo ale že to bude až takého chladné, to nie. Tak jediné čo ju napadlo bolo ísť do hotela v ktorom bývali pred týždňom s Ren a počkať si kým poletí najbližšie lietadlo späť. A to malo byť až na druhý deň. celý čas presedela na izbe a ľutovala sa. Ale potom si povedala že keď už sem prišla, tak neodíde bez toho aby sa s ním porozprávala. Vzala si taxík a zase sa odviezla k jeho domu. Zazvonila ale nik jej neotváral. Čo ak nie je doma? Preblesklo jej mysľou. Ale kde by tak mohol byť? Jasné, v štúdiu, je to len kúsok odtiaľto. A tak sa zase odviezla do štúdia. Vošla dnu a rozbehla sa po chodbe. Presne vedela kam má ísť, veď tu už raz bola.
„Slečna, slečna ...“ kričal za ňou niekto. Bol to vrátnik. „Tu si nemôžte len tak behať ako sa vám zachce, kam vlastne idete?“ opýtal sa.
„Hľadám Johna Noruma“ povedala Tina. Vrátnik sa zasmial.
„Jáááj slenčna takých je! Chodí ich sem kopa. A ja som tu na to aby som tomu zabránil, takže sa pekne otočte a opustite túto budovu“ povedal jej a už ju aj vyprevádzal von. Ale tina sa mu vytrhla.
„Ja za ním musím ísť, prišla som až zo Slovenska aby som sa sním porozprávala a neodídem skôr“ trvala na svojom ale vrátnika to očividne neobmäkčilo. Takto sa tam chvíľu naťahovali že si ani nevšimli že buchli vchodové dvere a niekto vošiel dnu. Vrátnik ju práve zdrapil za rukáv a ťahal po chodbe smerom von a tina sa všemožne vzpierala.
„Nechajte ju“ ozvalo sa prázdnou chodbou. Obaja zastali a zdvihli hlavu. Stál tam John. Vrátnik Tinu pustil a vrátil sa za svoj vrátnický pultík.
A john tam len stál a pozeral na ňu.
„Ja sa s tebou musím rozprávať“ povedala. Iba prikývol a mávol jej aby išla za ním. V duchu sa smial. Mal pred očami tú podarenú scénu ako sa naťahovala s vrátnikom. Vlastne ho prekvapilo keď ju dnes uvidel pred dverami a bol tomu rád. A keď ju pred chvíľou neočakávane zbadal na chodbe v štúdiu, potešilo ho to ešte viac. A bol zvedavý čo mu povie. Voviedol ju do malej miestnosti v strede chodby. Nebolo tam nič iba stôl a stoličky.
„Tak čo mi chceš povedať?“ opýtal sa bez okolkov.
„No ja ... chcem ti povedať že ma to mrzí ako som odišla pred týždňom. Vlastne chcem sa ospravedlniť, bola to chyba mala som ostať s tebou. Ja som si to uvedomila až keď som bola s Paulom že k nemu nič necítim. Prepáč mi. Je ešte nejaká šanca že by si ma ešte chcel?“ opýtala sa priamo. Zdalo sa jej nezmyselné chodiť okolo horúcej kaše.
John na ňu prekvapene pozeral. Takto priamo to teda nečakal.
„No ja neviem, nie som si istý“ povedal a podišiel k nej. Zadíval sa jej do očí ako by chcel zistiť či to myslí úprimne. Tinu ten pohľad zasiahol až do srdca. John norum bol krásny muž. A veľmi zvláštny. A nedostupný. Zrazu vedela že jej to nikdy neodpustí a nikdy ho nebude mať. Sklopila zrak a už už sa chcela otočiť a odísť. V tom jej ale John podvihol bradu aby sa jej mohol zase pozrieť do očí. Už sa ale usmieval. Bez jediného slova ju pobozkal.
„Som šťastný že si prišla. A chcem aby si tu so mnou zostala tak dlho ako len budeš môcť. Chcem o tebe vedieť všetko a chcem ....“ Tina mu položila prst na pery a tak ho umlčala.
„Zostanem tu ako dlho budeš chcieť“ povedala a ich pery sa znova spojili vo vášnivom bozku....
Tina zostala s Johnom v Štokholme dva týždne. Počas týchto dvoch týždňov sa do neho úplne zamilovala. Hoci sa musela vrátiť na slovensko do školy, John jej každý deň telefonuje a každý víkend sa stretávajú. Raz v Štokholme a raz v Bratislave. Budúci rok už Tina nastúpi na štokholmskú univerzitu .....
Komentáre
Prehľad komentárov
sleeping beauty? :D
ale krásna to story, škoda že je to také nereálne :((((
sleeping beauty
(Tina, 25. 10. 2010 9:56)