Záľubu majú viacerí
Poviedky, áno, naše slávne poviedky. V poslednej dobe som zisťovala, ako sa všetkým darí v písaní a či v tom ešte vôbec pokračujú. Zistila som milé správy. Záľuba ich ešte neprešla, píšu, píšu a píšu ako im ten drahocenný čas dovolí. Dokonca pár ľudí má aj svoj vlastný blog. Vidíte, ten kto má dobré myslenie si môže vziať príklad a taktiež niečo napísať. Možno aj vaša poviedka bude uverejnená v nasledujúcom čísle.
Poviedka od Alice:
Stella znamená po taliansky hviezdy... Stellka toto venujem len a len tebe ;)
Dúfam že sa bude páčiť... snažila som sa :)
Pink (family portrait):
Dnes som utiekla, preč od toho hluku, preč
Už sa viac nechcem vrátiť na to miesto
Ale nemám na výber, niet iného východiska
Nie je jednoduché vyrastať v tretej svetovej vojne
Nikdy nepoznať, ako vyzerá láska, zistíte, že
Nechcem, aby ma láska zničila
Sedela na parapete svojho onka a pozerala von. Zo zamyslenia ju vytrhol až tichý vzdych vychádzajúci z hromady perín na jej posteli. Naty. Zoskočila z parapety a pribela k posteli. Vhupla vedľa nej a pohladila ju po vlasoch. Schúlila sa jej do náruče a tvár si zaborila do jej vlasov. Jemne ju hladkala po chrbte a šepkala do ucha slová útechy. Milovala Naty ako svoju déru a rovnako aj Bryana. Boli to jej mladší súrodenci ale ona ich brala ako svoje deti. Naty bola jej miláčik. Jej bábätko. Nemohla ju nechať plakať. Nedalo sa to nechať len tak. Zrazu malá zlapala po dychu a vytreštila oči.
,,Naty? čo sa stalo?" hlesla vystrašene a uprela na ňu svoje prenikavo modré oči. Po Natynej tvári sa rozlial úsmev čo moholo znamenať len jedno. Bryanovi sa prilepšilo. Boli citovo prepojený už od narodenia. Vedela to iba ona a oni. Rodičia nič netušili. Využili by ich ako nejakú atrakciu. Nemohla to dopustiť. Naty v jej náruči spokojne zaspala. Nedivila sa jej. Nespala už pár noci a teraz keď vedela ,že jej bratovi je lepšie mohla si pokojne pospať. Ale na ako dlho mu zas bolo lepšie...
O pár dní...
Ležal na posteli a pozeral von oknom. Bolo čosi po obede. Cítil sa slabý a vedel že už dlho nevydrží. Vedel však aj to že musí. Musí sa rozlúčiť so sestrami. Boli celý jeho život. Kelly a Naty. Jediné ,ktoré kedy miloval a tak to aj zostane. S Naty to bolo silnejšie ako s Kelly. Boli citovo prepojený. On bol jej súčasťou a ona jeho. Kelly bola v podstate ich mamou. Vychovala ich. Od malička sa o nich starala lebo rodičom boli lahostajný. Vychovala ich na svoj obraz. Spravila z nich dokonalé deti. Psychicky však deťmi neboli. Správali sa ako dospelí ľudia. On preto že mal rakovinu a tá ho toho veľa naučila a ona preto že bola citlivá ,vnímavá a chápavá. Ale hlavne preto že spolu sním prežívala rakovinu. Kelly sa bála aby ju nedostala aj Naty. Ale už teraz vedeli že Naty je mimo ohrozenia. Nikdy rakovinu nedostane. Tešilo ho to. Otvorili sa dvere a vošla jeho obľúbená sestrička ,ktorá rovnako ako vždy schovávala svoju smutnú tvár. Chlapca si obľúbila. Vždy sa sním rozprávala. O svojich problémoch a svojich radostiach o láske. Vždy jej vedel pomôsť a utíšíť ju. Často však hovoril v hádankách. Keby ho nebola videla nepovedala by že má 7. Psychicky už bol dávno za pubertou. Vošli za ňou štyria ľudia. Chladným pohľadom prešiel po matke a otcovi no následne sa mu tvár rozžirila pri pohlade na obe sestry.
O pár hodín...
Ležal v posteli a pozeral na hviezdy. Cítil že koniec prichádza. Ale bolo mu to jedno. Rozlúčil sa a so smrťou sa zmieril už dávno. Naty a Kelly. To bola jeho priorita číslo jedna. Vedel že budú nešťastné ale prekonajú to. Rodičia. Tým to bude jedno už navždy. Tak ako jemu bolo jedno keby sa snimi ani nerozlúčil. Obloha bola dnes v noci krásna. Mesiac a hviezdy jasne svietili. Posledný krát vydýchol a pomaly zavrel oči. V pamäti mu navždy ostane tento obraz. Hviezdy jasne žiariace na oblohe.
Poviedka od Yume:
Sepsala jsem další povídku, ale tentokrát vánoční. To víte, chytla mě ta vánoční nálada, a tak nemám moc depky ani tak. [: Jen své názory na sebe a tak, ale vážně... moc nemám melancholické nálady. ^^ Nevím, zda se bude líbit povídka, ale já doufám, že ano. ^^
Malá radost
Bylo to před deseti roky, kdy se těšila malá Kei na Vánoce jako každý rok, ale tyhle měli něco zvláštního. Její o rok mladší sestra ji podávala zlatě nabarvenou vánoční hvězdu. Vzala si ji do ruky a postavila se na stoličku. Natahovala se rukama na konec stromku a přitom to vypadalo jako kdyby měla každou chvilkou spadnout.
"Kei, dávej pozor," dělala si o ní starost mladší sestra.
"Neboj se, Michiko," ubezpečovala ji, postupně se rukama blížila ke konci, už dávala skoro hvězdu na strom, když v tom s ní zavibrovala stolička. Michiko zatajila dech a sevřela ruce do pěstí. Nakonec se to hnědovlásce s dětským úsměvem povedlo. Oddychla si a slezla ze stoličky, posadila se na zem a chvilku se kochala nazdobeného stromku.
"Co si přeješ na vánoce, sestří?" zeptala se ji mladší sestra.
Chvilku se zamýšlela "bílé Vánoce!" vyhrkla ze sebe nadšeně.
Uvažovala nad tím, ale nevěděla, jestli to bude pravda. "Ale bylo by to krásné." Usmála se.
"Bylo" přikývla Kei. Zahleděla se ven, kde bylo přesně 0°C, bylo tam sice chladno, ale nebyl tam sníh. Vzdychla si, protože věděla, že nejspíš sněžit nebude. "Měli bychom jít spát" odvětila, když se podívala na hodiny, které ukazovali půlnoc.
"Uhm." Přikývla mladší dívka a odebrala se do postele. Za čtvrt hodinu šla spát i její starší sestra.
"Kei! Kei! Vstávej, Kei!" budila ji rychle Michiko. Trvalo ji to o něco déle než si původně myslela, ale probrala ji.
"Co se děje?" zeptala se ospale a zívla si.
"Pojď se podívat dolů!" vyhlásila s úsměvem. Tahala ji za ruku z postele a Kei se nechala táhnout. Černovláska otevřela dveře a ukázala prstem na strom, který byl pokrytý sněhem. "Podívej, sněžilo!"
Dívala se na to brunetka s rozzářeným úsměvem, popošla ke sněhu blíž a koukala na něj, ale po chvilce to prokoukla. Vzala si bílou výplň do polštářů do ruky. "Co to?" otázala se a podívala se na sestřičku.
Nevinně se usmála a držela v rukách polštář, z kterého vypárala trochu výplně, když ještě Kei spala. Zeširoka se usmála a potom se začala Kei smát. "Děkuju." řekla nakonec Kei a smála se. Michiko se o pár sekund k ní přidala se smíchem. Připadaly si šťastné, i když doopravdický sníh nenapadl.
Free Music at divine-music.info