Michael:
,,Takže mám zajtra prísť k tebe?“ opýtal som sa Tatiany do telefónu. ,, Aha, dobre. Vidíme sa.“ rozlúčil som sa a zamyslel. Na čo ma k sebe volá? Že vraj má pre mňa niečo zaujímavé, no neviem. Dúfam, že vie, že náš vzťah je už pre mňa minulosťou. Rozišli sme sa pred pol rokom. Bolo to ťažké, ale je to takto lepšie. Stretávame sa ešte kvôli foteniu, ale už k nej nič necítim. Viem, že sa s našim rozchodom ešte nezmierila, ale neostáva jej nič iné. Obliekol som si kabát a vyšiel som z bytu. Tom ma už čakal( za ten čas som si už zvykol, že sám autom nechodím nikam) a odviezol ma k Tatiane. Otvorila mi dvere. Mala na sebe oblečené čierne obtiahnuté krátke šaty s pomerne veľkým výstrihom. Zarazilo ma to, no nedal som jej to najavo. Len som sa jej pozdravil, vošiel som dnu a tváril som sa, že si obzerám jej obývačku. Niečo tu veľmi sladko voňalo. Neskôr som si všimol, že je to vonná sviečka na stole. No nie, pomyslel som si. Už zase. Asi tak pred dvoma týždňami sa ma pokúšala zviesť, a ak sa nemýlim dnes znovu. Ešte stále som sa neozval. Posadil som sa na gauč a spýtal som sa:,, Tak, čo si mi chcela ukázať? Vieš dnes nemám veľa času, tak by som bol rád, keby som to mal za sebou.“ Ona sa zmyselne( ten úsmev už dobre poznám) usmiala a povedala: ,, Myslím, že toto sa ti bude páčiť.“ Sadla si ku mne( podľa mňa dosť blízko) a položila si ruku na moje stehno. Odtiahol som sa. ,, Pozri. Mám nápad. Spomínala som to aj fotografke. Napadlo ma, že by nebolo zlé, keby sme sa fotili vo svadobných šatách. Kamila s tým súhlasila. Povedala, že je to veľmi zaujímavé. Tak, čo si o tom myslíš?“ povedala a spýtavo sa na mňa pozrela. Ak mám byť úprimný, ten nápad ma veľmi nenadchol, no nepovedal som jej to. ,, Tatiana, ako chceš. Mne je to jedno. Veď je to len jedno fotenie, no nie?“ ,, Jasné.“ odvetila, ale neznelo to veľmi presvedčivo. Dobre viem, o čo jej ide. Počkám, čo ešte spraví a potom odídem.
Tatiana:
Veď počkaj, dnes ťa dostanem, pomyslela som si keď Michael uhol pohľadom. ,, Inak, čo máš nové?“ spýtala som sa ho nevinne. ,, Nič také. Veď to poznáš, stretnutia, koncerty.. Stále to isté.“ Súcitne som prikývla a prisadla som si bližšie. Michael sa na mňa pozrel, no ja som sa len zmyselne usmiala a pomyslela som si: Dnes sa mi to podarí. Budeš len môj. Michael sa postavil a už bol pri dverách, keď som ho zastavila. Pohladila som ho po hrudi, pomaly som klesala nižšie a nižšie. ,,Tatiana nechaj ma!“ nahnevane povedal. ,, Michael, ja viem, že ma ešte stále miluješ. Nesnaž sa to zakrývať. Mňa neoklameš, poznám ťa. Viem, že po mne ešte stále túžiš. Dobre to viem.“ Pritiahla som si ho bližšie k sebe, no on ma odstrčil. ,, Si šialená!“ vykrikoval. ,, Zmier sa s tým, že ťa už nemilujem!“ ,, Ja viem, že to tak nie je!“ povedala som a vášnivo som ho pobozkala. Čakala som, čo urobí. Najprv stál a nič nehovoril. A si môj, pomyslela som si a v duchu som sa zasmiala. ,,Toto nemá zmysel. Odchádzam!“ strhol sa Michael a vybehol z bytu. ,, Michael, sám seba neoklameš! Viem, že ma chceš! Je mi jedno ako dlho na teba budem čakať, ale počkám si!“ zakričala som a zabuchla dvermi.
Michael:
Tak toto je vrchol! Ja som vedel, že to takto dopadne! Je šialená! Musím sa jej zbaviť. Inak ma z nej porazí. Neviem, ako, ale musím sa jej striasť. Inak to nedopadne dobre. Nasadol som do auta a nahnevane som čakal, kedy už budem konečne doma.
Dorota:
,,Ahojte! Ako ste sa mali? Auto je už v poriadku?“ privítala som rodičov, keď vchádzali do domu. ,, Ahoj, ale, sme radi, že sme konečne doma. Bola to unavujúca cesta.“ Odpovedala mama a zložila tašku s nákupom. ,, Verím vám, mali by ste si oddýchnuť.“ Prikývla som a snažila som sa čo najviac zdržovať. Nechcela som, aby sa ma opýtali, čo som robila. Na začiatok sa mi to podarilo. Keď sme však večerali, došlo aj na tú otázku. ,, A ako si sa zabávala?“ spýtal sa otec. ,, Učila som sa, pozerala nejaké filmy, bola s Jess. Neboli ste až tak dlho. Ani som si neuvedomila, že som sama.“ Neúprimne som sa na nich usmiala a dúfala, že mi uveria. Našťastie mi uverili. ,, Tak, to som rád. Bál som sa, že si sa tu sama bála.“ Povedal otec a odpil si z pohára. Sama som teda rozhodne nebola, pomyslela som si. Po večeri, som išla do izby. Sadla som si na zem a zavolala Jess.
Jess: Prosím?
Ja: Čauko Jess, to som ja Dorota. Čo robíš?
Jess: Ahoj! Som rada, že ťa počujem. Už som sa začínala báť, čo je s tebou. V poslednom čase si bola akási nesvoja.
Ja: Ja viem, ale už sa mám dobre. Asi to bolo len nejaké hlúpe obdobie. Aký máš na zajtra plán?
Jess: Nič mimoriadne. Neskočíme do obchodného centra? Už sme tam dlho neboli.
Ja: Máš pravdu. Bolo by to fajn. Tak zajtra o jedenástej pri obchode, okej?
Jess: Okej. Maj sa.
Ja: Čau.
Ľahla som si do postele a zaspala som. Mala som čudný sen. Bol tam Michael a nejaká žena. Snažila mi ho vytrhnúť z náručia. Mala som dospelácku podobu. Nepríčetne sa smiala. Mike sa len zmätene obzeral. Našťastie som sa zobudila.
...
(Katra, 9. 11. 2010 0:01)