ONDREJKOV MEMORIÁL
14. 4. 2007 - Predný Rokoš
Tohtoročný OM sme začali trošku skôr ako obvykle. Už v piatok 13. sme sa zišli na elektrárenskej chate pod Kostolnou Vsou, pri priehrade Nitrianske Rudno.
Dohodli sme sa, že ja a Janko pôjdeme ráno zaistiť hornú časť vápencového rebra. Dakedy sa zaisťoval aj spodok, ale aj menej je viac ako nič.
Ľubo nás hodil autom k obchodu a odtiaľ sme vyrazili na Predný Rokoš.
Natiahli sme fixné lano a za hodinu dorazili ostatní. Vyliezli si na prusíkoch hornú časť. Po nich dorazil Jožko Kapusta s deťmi a turistami čo pokračovali ďalej na Rokoš.
Po dohode s Jožkom sme vybrali najmenšie sedáky a odistili deti, ktoré liezli na skalného koňa. Myslím, že táto časť sa vydarila najviac a po nich si ešte vyliezla hore aj pani učiteľka. Nato sa objavila slečna Šulková ktorá oficiálne akciu organizovala, v spodnej časti odistila troch lezcov a hornú časť vyliezla po našom lane. Naši ešte potom liezli na koňa sprava aj zľava a trochu sa vyšantili.
Majka počas toho púšťala zrnká múdrosti.
"Ja neviem pochopiť, ako si to môžeš zabudnúť potiahnuť prusík",
"Ja mám svoj prusík už osem rokov a stále je perfektný",
" To nie je repka, to je slučka kúpená v obchode."
Ja som potom s Vilkom, Peťov a Dominikou vyšiel na vršok a zišli sme náučným chodníkom k poľovníckej chate. Ešte hore sa oddelila Dominika, spravila si vrchol Rokoša a cez Rázdelie sa vrátila do Rudna.
Keď sme prišli do dediny ostatných sme našli pri krčme.
Tam som sa dozvedel, že slečna Šulková sa tam vyjadrila, že to bolo nehodné vysokohorského turistu, že to čo sme tam urobili nemá nemá nič spoločné s VHT.
- mala jedno šťastie že som tam už nebol. Som v oddieli trinásť rokov a za tú dobu sa to odisťuje vždy rovnako. Mala povedať rovno, že to čo nerobí ona je na *ovno.
Dali sme si pivo a šli na chatu.
Večer bolo veselo, hral sa tenis, fotbal, basketbal i pingpong, opekalo sa a skončilo sa na izbe pri gitare, bubne a hrkálkach.
V nedeľu sa zase trochu športovalo a po obede sa to rozišlo domov.
tešilo ma
Ďuro