7. kapitola - Ružová ti nejde k pleti Black!
4. 7. 2010
Charlie:
Ráno som sa zobudila zase ako prvá. Ponaťahovala sa na posteli a rukou zavadila o papier. Pozrela som tam a objavila ďalšiu obálku a na nej položený lupienok ruže. Zobrala som obálku, z obavami ju otvorila, vytiahla z nej lístok a začala čítať.
Pomaly som čítala tie riadky. Raz, druhýkrát, tretíkrát. Bolo to desivé a zároveň krásne. Desivé, pretože tu zase bol cez noc a krásne, pretože to bolo strašne romantické. Veď on mi nechal na vankúši báseň a lupienok ruže!
Vstala som z postele a prešla k Lilly. Jemne som ňou zatriasla, aby som ju zobudila. Prebrala sa, zamrkala na mňa a potom na budík na nočnom stolíku.
„Charlie, je pol ôsmej. Prečo ma budíš, veď je nedeľa,“ zamrmlala a chcela zase spať.
„Lilly, prosím, potrebujem sa s tebou porozprávať,“ prosíkala som pošepky.
„Tak dobre, daj mi chvíľu,“ mrmlala a začala sa naťahovať. Po chvíli sa na posteli posadila a spravila miesto aj mne. Prisadla som si k nej a podala je báseň. Pomaly si ju prečítala.
„To je od Blacka?“ spýtala sa. Prikývla som.
„Si si istá? spýtala sa znova.
„Som si istá, je to to isté písmo, ako na tom včerajšom,“ povedala som.
„Ale toto je tak romantické,“ rozplývala sa.
„Mhm, je a ešte pri tom bol aj lupienok ruže,“ ukázala som jej.
„Bože, veď to je také krásne.“
„Lilly, čo sa ti stalo? Prečo si taká nadšená?“
„Ja len... on ťa naozaj ľúbi!“ zvolala Lilly. „Pozri,“ dodala, keď som sa na ňu zostala neveriacky pozerať, „chráni ťa pred Malfoyom, pozoruje ťa v noci a píše ti básne. Prečo by to inak robil?“
„Žeby preto, aby vyhral stávku?“ zase mi prišla na myseľ naša stávka.
Lilly pokrútila hlavou. „Potter mi v piatok, keď sme boli spolu sami povedal, že ho ešte takého nahnevaného a vystrašeného nevidel,“ chcela som ju prerušiť, ale ona kývla rukou, aby som bola ticho. „Povedal, že Black sa o teba strašne bál. Že mal strach z toho, že nás nájdu neskoro a Malfoy ti nejako ublíži. Ja mu verím, Charlie. Verím, že ťa ľúbi.“
„Lilly, prečo by mi niekoľko rokov robil napriek, ak ma ľúbi?“ chcela som vedieť.
„Aj mne Potter robí napriek a vy stále tvrdíte, že ma miluje,“ povedala mi Lilly.
„Ale to je niečo iné,“ odporovala som jej.
„Áno, teba Black nepozýva v kuse na rande, tebe píše básne,“ pokrčila ramenami.
„Robí to len kvôli tej stávke,“ trvala som si na svojom.
„No ako myslíš,“ odvetila. „Takže tvoja pomsta ďalej platí?“
„Rozhodne,“ povedala som, „robím to hlavne preto, aby som sa pomstila za posledné roky. Na to nezabudni. Moje rozhodnutie nezmení to, že on zmenil sympatie ku mne. To vezmem do úvahy až po pomste.“
„Fajn,“ uznala Lilly nakoniec a zažiarili jej oči. „Kedy spáchame pomstu?“
„Dnes večer, bude to chcieť trochu príprav. Ale stojí to za to,“ povedala som nadšene.
„Dobre, ale nebude ti ľúto, ak ti potom prestane nechávať básne?“
„Ak je pravda to, čo hovoríš, tak zase neskôr začne,“ pokrčila som ramenami.
„Urazíš jeho ješitnosť,“ pokrútila hlavou Lilly.
„To prežijem,“ oznámila som jej a išla si znova ľahnúť do postele. Zase som si prečítala báseň. Napadlo ma, že svoju pomstu predsa len vzdám. Je krásne zobudiť sa a nájsť na vankúši báseň. Potom som si spomenula na to, čo som povedala Lilly. Ak je pravda to, že ma ľúbi, tak sa urazí, ale neskôr mi začne nechávať básne znova. Ak ma, ale neľúbi, tak už mi nikdy žiadnu báseň nenechá. Takže si tým môžem overiť či je pravda, čo mi stále tvrdia baby. Ešte raz som si prečítala báseň a zavrela oči. O chvíľu som zadriemala s úsmevom na perách.
O hodinu ma zobudili baby. Obliekli sme sa a vyrazili na raňajky.
„Kedy chceš vykonať svoju pomstu?“ spýtala sa Nella na veľkom schodisku.
„Po obede Lilly začaruje prášok, tak ako potrebujeme, do večere budeme mať čas. Ja a Lilly na večeru nepôjdeme, pôjdete len vy dve a zdržíte ich tam tak dlho, ako budete môcť. Ja a Lilly sa vkradneme do ich izby a vykonáme moju pomstu. Ak všetko pôjde podľa plánu, tak večer uvidíme výsledky,“ porozprávala som jej znova svoj plán.
„Má to jeden háčik,“ podotkla Mel.
„Aký?“ chcela som vedieť.
„Ako budeš vedieť, ktorý sprchový gél je jeho,“ povedala Mel.
„To vybaví Nella po obede v klubovni Však, Nell?“ mrkla som na ňu.
„Jasné! Spýtam sa chalanov, aké používajú mydlo. Poviem, že chcem svojmu muklovskému bratrancovi kúpiť k narodeninám nejaký čarodejnícky sprchový gél a potrebujem poradiť.“ načrtla nám svoj plán Nella s nevinným výrazom na tvári.
„To zaberie,“ prikývla som. „Ešte nejaké chyby v pláne?“ overovala som si.
„Myslím, že to je všetko,“ zamyslela sa Melanie. „Len keby sa Black chcel ísť osprchovať a ty si ešte bola v ich kúpeľni,“ napadlo ju ešte.
„Preto bude Lilly strážiť u nich v izbe, aby sa Black do kúpeľne nedostal.“
„A ak sa tam predsa len dostane?“ neprestala Mel s vypočúvaním.
„Tak budem improvizovať,“ pokrčila som ramenami a vošla do Veľkej siene. Prišli sme k svojim miestam a usadili sa. Vzala som si tanier a nabrala krupicovú kašu.
„Dobré ráno, dámy,“ pozdravil nás Potter.
„Dobré, Potter,“ odpovedali sme zborovo. Túto časť raňajok sme už mali nacvičenú. Potter každé ráno prišiel k stolu a pozdravil nás týmto spôsobom. My sme mu každé ráno zborovo odpovedali "Dobré, Potter". Bola to už takmer naša ranná tradícia. Chalani si posadali na svoje miesta vedľa nás a každý sa začal venovať svojej kvázi vyvolenej.
„Aké máš ráno, Connorová?“ spýtal sa Black. Vzal do ruky lyžičku a nabral si z mojej kaše. Aj toto už bola tradícia. Black každé ráno raňajkoval moje raňajky.
„Celkom ujde, Black. Čo ty?“ spýtala som sa na revanš. Posunula som pred neho svoj tanier a nabrala si znovu.
„Výborné! Aj keď v noci som toho veľa nenaspal,“ natiahol sa a začal jesť.
„To mi je ľúto,“ povedala som naoko smutne. „Možno by si si nabudúce mohol vedľa mojej postele rozprestrieť spacák, čo povieš?“ navrhla som mu.
„To nie je zlý nápad,“ pokýval hlavou Black a zdvihol zrak od taniera k mojim očiam. „Ale ja tam nechodím preto, aby som spal. Ja sa tam chodím pozerať na najkrajší rokfortský poklad.“
„Black, z teba sa asi fakt stáva básnik,“ pokývala som uznanlivo hlavou.
„Hovoril som ti, že ma nepoznáš,“ pripomenul mi a stále mi pozeral do očí. Začala mi naskakovať husia koža. Chvíľu sme si v tichosti pozerali do očí. Potom ma striaslo, ale nie tak ako ma striasa, keď si ma prezerá Black. Vedela som, čo to znamená, ale donútila som sa nespustiť oči z Blacka. Ten si, ale všimol, ako ma striaslo a pozrel na slizolinský stôl. Chvíľu sa pozeral na Malfoya, a potom sa otočil späť ku mne s diabolským výrazom v očiach.
„Nebráň sa,“ šepol mi a prudko si ma za pás pritiahol k sebe. Sedela som mu takmer na kolenách. Jednou rukou pustil môj pás a posúval ju do vlasov. Na chvíľu ňou zastal na mojom krku a jemne ho poláskal. Potom mi ju zaboril do vlasov. Celá som sa triasla. Úplne som zabudla, že nás vidí celá Veľká sieň. Do reality ma vrátilo zaškrípanie prudko odsunutej lavice a náraz kovu o kov. Prudko som zdvihla pohľad smerom odkiaľ sa ozval zvuk. Malfoy práve vstal od stola a rázne vybehol zo Siene. Black ma zase poláskal vo vlasoch. Otočila som sa k nemu.
„Ak si týmto chcel naštvať Malfoya, tak sa ti to myslím podarilo. Teraz ma už môžeš pustiť,“ povedala som mu a chcela som sa odtiahnuť.
„Pôvodne som si ťa chcel len pritiahnuť k sebe a Malfoyovi tým ukázať, že si moja a to znamená, že ti má dať pokoj. Potom sa mi to akosi vymklo z rúk,“ povedal s úsmevom. „Páči sa mi držať ťa v náručí. Mám pocit, akoby si tam patrila už od nepamäti.“
„Ale mne sa tam nepáči,“ bože, ako som teraz klamala. Neviem si predstaviť miesto, kde by mi bolo lepšie, ako v jeho náručí.
„Ver mi, časom si zvykneš,“ zašepkal mi do ucha a mne na celom tele naskočili zimomriavky. Pomaly vytiahol ruku z mojich vlasov. Ešte raz mi prešiel po krku, a potom mi dovolil odtiahnuť sa.
Usadila som sa trochu ďalej od neho a snažila sa, čo najrýchlejšie upokojiť. Poobzerala som sa po svojich priateľoch. Väčšina sa tvárila ako keby ich niekto treštil po hlave. Len Potter ukazoval Blackovi palce a Lilly uznanlivo kývala hlavou. Keď som si bola istá, že ma udržia vlastné nohy, naklonila som sa k Lilly.
„Mohla by si na chvíľu?“ poprosila som ju.
„J...j...jasné,“ vykoktala a začala sa stavať. Postavila som sa, hodila na Blacka naštvaný pohľad a vyšla zo siene. Bola som nahnevaná, ale došlo mi to až, keď som videla Potterove otrčené palce. Lilly zamierila smerom ku klubovni, ale ja som ju zatiahla von. Prešla som k jazeru a sadla si na vytŕčajúci koreň stromu. Lilly si prisadla ku mne.
„Lilly,“ začala som zúfalo a nevedela som, ako mám Ďalej pokračovať tak som znova zmĺkla.
„Neboj ja viem, že si vtom bola nevinne,“ povedala mi Lilly. „Videla som, ako sa mu blýskalo v očiach predtým, keď si ťa pritiahol. Prečo to spravil? Určite to nebolo len tak spontánne, však?“
„Povedal, že pôvodne chcel naštvať Malfoya tým, že si ma pritiahne k sebe, no a že potom sa mu to vymklo z rúk,“ vysvetlila som jej a pohľad som sklopila k zemi.
„Ako sa cítiš?“ spýtala sa so záujmom.
„Neviem,“ pokrútila som hlavou. „Som strašne naštvaná, pretože to nemal spraviť, a tobôž nie pred plnou sieňou. Ale nemôžem povedať, že sa mi to nepáčilo.“
„Ach,“ povzdychla si Lilly. „Charlie, s týmto ti ja nepomôžem. To ty sa musíš rozhodnúť či sa budeš na neho hnevať, keď sa ťa dotkne a budeš mu to zakazovať. Alebo mu to dovolíš a budeš si ten pocit užívať,“ povedala mi Lilly.
„Ja viem Lilly. Mne sa naozaj páči, keď sa ma dotýka, ale poznáš ho. Dosiahne svoje a ja mu budem ukradnutá. Nechcem takto dopadnúť. Nechcem dopadnúť ako tie chudery, ktoré mu dajú a potom plačú, že ich nechal. A ja tak dopadnem, ak mu dovolím, aby sa ma dotýkal,“ hovorila som jej. „Keď sa ma dotkne strácam hlavu. Neuvedomujem si nič iné len to, že sa ma dotýka,“ pokrútila som hlavou. „Pred chvíľou som zabudla, že som v sieni plnej ľudí.“
„Tak to sa ti ani nečudujem,“ vyprskla Lilly smiechom.
„Čomu sa smeješ?“ spýtala som sa nechápavo.
„Od okamihu, ako si ťa Black pritiahol, sa v sieni neozvalo ani hláska. Počula by si letieť muchu ako tam bolo ticho. Bolo to neskutočné. Myslela som, že ani nedýchajú. Prvý zvuk, ktorý sa v sieni ozval od toho, ako sa ťa Black dotkol bolo zaškrípanie lavice, na ktorej sedel Malfoy,“ hovorila mi Lilly, čo sa dialo v sieni za doby mojej "neprítomnosti".
„Takže mi Black nenaštartoval len Malfoya, ale aj všetky fifleny na škole,“ skonštatovala som.
„Tak to asi áno. Ale to ticho tam bolo preto, lebo si Black pritiahol práve teba,“ podala mi to Lilly z iného pohľadu. „Vaše hádky sú na škole rovnako známe, ako tie moje s Potterom. Nemôžeš sa diviť, že Black prekvapil všetkých obyvateľov hradu.“
Chvíľu sme zostali ticho.
„No a tiež si myslím, že Black dosiahol toho, že vás odteraz celá škola bude považovať za pár,“ povedala mi Lilly. Tým ma naštartovala.
„Zaujímalo by ma, či to tak uvidia aj po dnešnom večere?“ povedala som sa jej bojovne.
„Tak to zistíme zajtra na raňajkách,“ povedala a uškrnula sa.
Zvyšok dopoludnia sme s Lilly strávili vonku. Nechcelo sa mi ísť do klubovne. Bála som sa, čo to so mnou urobí, keď uvidím Blacka. Najbližšie som ho chcela vidieť až potom, čo dokončím svoju pomstu.
Ako sme sa dohodli na večeru išli len Nella a Melanie. Väčšina Záškodníkov, teda Remus, Peter a Max (už aj jeho radím medzi Záškodníkov, a dokonca som vyhrala stávku s mamou, McGonagallová minulý týždeň poslala list k nám domov so sťažnosťou na Maxa, rovnaký list prišiel aj Potterovcom, Lupinovcom, Blackovcom a Pettigrewovej mame), išli dobrovoľne. Bolo nám jasné prečo. Remus išiel kvôli Melanie a Max kvôli Nelle (všimla som si, že si ju nejako často prezerá). Peter išiel preto dobrovoľne, lebo náplňou jeho života bolo jedenie. Black a Potter chvíľu vzdorovali a presviedčali mňa a Lilly, aby sme išli s nimi, ale nakoniec sa podvolili nadvláde väčšiny.
Hneď, ako opustili klubovňu, vybehli sme s Lilly do našej spálne a vytiahli z kufra farbiaci potravinársky prášok, špeciálne upravený tak, aby spĺňal naše požiadavky. Vrátili sme sa do klubovne a nenápadne prekĺzli do spálne Záškodníkov. Čakali sme obrovský neporiadok, ale prekvapil nás poriadok, ktorý tam panoval. Všetky postele boli ustlané. Oblečenie bolo poukladané v otvorených kufroch. Učebnice, čisté pergameny a brká vytŕčali zo školských tašiek. Dokonca bolo otvorené aj okno. Pozreli sme s Lilly na seba a naraz zašepkali: „Remus.“ Zasmiali sme sa na tom. Jasné, kto iný z tých piatich by ich tu nútil zanechávať takýto poriadok? Jedine Remus.
„Tak ja idem do tej kúpeľne, ak by sa tí dvaja náhodou objavili nejako ich odlákaj,“ mrkla som na Lilly a zamierila k chalanskej kúpeľni.
„Nezabudni, že Black používa značku Mladý čarodejník, s vôňou mentolu,“ zavolala za mnou potichu Lilly.
„Ja viem,“ odpovedala som jej. Túto informáciu dnes od chalanov vymámila Nella. Skúsila to na nich s tým narodeninovým darčekom pre bratranca a div sa svetu, všetci piati vysypali, aký používajú sprchový gél.
Vošla som do kúpeľne a zatvorila za sebou dvere. Rozhliadla som sa. Aj tu bol poriadok. Uteráky mali poskladané na kôpke na stoličke pri vani. V každej poličke boli pekne usporiadané hygienické potreby. Prezrela som si ich a hľadala tú, v ktorej bolo mydlo značky Mladý čarodejník. Bola to druhá polička od vrchu. Načiahla som sa pre sprchový gél. Odkrútila vrchnák a z kapse vytiahla vrecko s farbivom. Nasypala som ho do gélu, zatriasla ním a nechala dobre rozpustiť. Práve som zatvárala flakón s vylepšeným sprchovým gélom a chcela ho vrátiť na miesto, keď sa z izby ozvali hlasy.
„Hej, Evansová,“ zvolal prekvapene Potter, „čo ty tu robíš?“
„Čakám na teba. Čo asi?“ odpovedala mu Lilly.
„Naozaj?“ vyhŕkol prekvapene Potter. A prečo to na mňa čakáš? Ak sa smiem spýtať,“ pokračoval nesmelo.
„Nemohli by sme v tomto rozhovore pokračovať v klubovni?“ spýtala sa Lilly prosebne. Vďaka, Lills, to máš u mňa, pomyslela som si.
„Jasné,“ odpovedal Potter. „Dáma má prednosť,“ povedal. Asi pustil Lilly pred seba.
„Black, ty s nami nejdeš dole?“ spýtala sa ho Lilly.
„Prepáčte, hrdličky, ale ja sa potrebujem osprchovať,“ odpovedal jej Black. A sakra, zakliala som v duchu. Odtiaľto sa už tak ľahko nedostanem. Premýšľala som kam sa skryjem. Nič mi nenapadlo, tak som aspoň vliezla do vane a zatiahla záves. Vtom sa otvorili kúpeľňové dvere.
Black vošiel do kúpeľne a zavrel za sebou. Otočil kohútikmi nad umývadlom a umyl si tvár.
„To dievča ma raz zničí“ zamrmlal. Premýšľala som o kom asi hovorí. „Že vraj jej sa to nepáči,“ mrmlal si ďalej sám pre seba. „Jasné, to skôr uverím tomu, že Ufňukanec si umýva vlasy trikrát do týždňa kondicionérom, akoby som jej mal veriť, že sa jej nepáčilo, keď som ju držal v náručí. Ak sa jej to nepáči, prečo sa celá chvela a zrýchlil sa jej dych?“ Žeby hovoril o mne? Videla som, ako sa začal vyzliekať. No paráda, Connorová, pomyslela som si, to si to zase dopracovala do maléru. Vyzliekol sa a natiahol sa po svoj sprchový gél. A je to tu! Ide do sprchy. Na poslednom záhybe sprchového závesu sa objavila jeho ruka a trhla ním. Stál tam predo mnou ako ho pán stvoril.
Pár sekúnd na mňa zízal a ja som sa nedokázala ubrániť pokušeniu obzrieť si ho. V okamihu chytil najbližší uterák a obmotal si ho okolo bedier.
„Ale čo?“ zatiahol. „Mám sprchu aj s bonusom.“ Premeral si ma pohľadom a dodal: „Ibaže oblečeným. To musíme rýchlo napraviť,“ podotkol a oprel sa rukami z oboch strán mojej hlavy. Zase som si ho prezrela. Najprv som sa mu pozrela do tváre. Bol naozaj krásny. Čierne vlasy mu padali do očí. Normálne by si ich rukou zmietol z tváre, ale teraz mal obe ruky zaneprázdnené tým, že sa mi snažil zabrániť odísť. Odolala som pokušeniu zhrnúť mu neposedné pramene z očí a ďalej som si prezerala jeho tvár. Má nádherné oči, tmavomodré, lemované šedou. Vyzerajú tajomne. Zreničky mal jemne rozšírené, vďaka čomu vyzerali ešte tmavšie. Na kráse mu neuberala ani vráska medzi obočím, ktorá tam zostala z prekvapenia, keď ma tu objavil. Pohľad skĺzol na jeho nos, pekný rovný nos. Pokračovala som po výrazných lícnych kostiach a zastavila sa na jeho perách. Sú pekne tvarované a plné. Rozmýšľala som, aké je bozkávať ich, ale dlho mi táto myšlienka nevydržala, pretože mi pohľad skĺzol na jeho širokú hruď a odtiaľ na brucho s pekne rysovanými svalmi.
Už niekoľkokrát som ho v šatni na štadióne videla do pol pása nahého, no nikdy som si ho tak bytostne neuvedomovala, ako teraz. Môj pohľad nechcene zamieril ešte nižšie, no našťastie už nebolo čo vidieť, pretože okolo bedier mal omotaný uterák. Pozrela som sa mu zase do tváre, pohľad mi skĺzol na jeho ruky, ktorými mi zabraňoval odísť. Sú pevné a mocné, dokážu ma ochrániť. No dokážu byť aj jemné a nežné, ako mi dokázal dnes na raňajkách.
„Tak, ak si dokončila prehliadku môjho tela,“ povedal sebavedomo, „aj ja by som sa rád pozrel.“ spustil jednu ruku a zamieril ňou bližšie ku mne. Dotkol sa jemne môjho krku a pokračoval nižšie. Jemne prešiel mi po pravom boku. Ruku zastavil pri ohybe môjho trička a pomaly ju zasunul podeň. Zachvela som sa. Až po chvíli som si uvedomila, čo robí. Prudko som sa uhla a nechcene do neho vrazila. Trochu sa zakymácal, ale zase nabral rovnováhu.
„Aha, asi pre toto tu nie si, čo?“ pozrel na mňa vyzývavo.
Konečne som sa prebrala. „Nie, to nie som,“ potvrdila som mu.
„Tak prečo teda?“ spýtal sa.
„Na niekoho tu čakám,“ odpovedala som.
„A smiem vedieť, prečo čakáš práve vo vani, ešte k tomu oblečená a kto ten niekto je?“ vyzvedal.
„Ten niekto je Remus a čakám ho tu, lebo som ho chcela prekvapiť,“ vymyslela som rýchlo.
„Prekvapiť? Remusa? Prečo?“ položil tri jednoslovné otázky.
„Áno, prekvapiť Remusa, na to prečo ti neodpoviem, do toho ťa nič,“ povedala som mu vzdorovito. „Tak teraz, keď dovolíš, pretože nie si Remus tak ja radšej pôjdem,“ oznámila som mu. Čakala som, že mi bude odporovať a znova rozohrá tú svoju hru. On však len ustúpil a nechal ma odísť.
Vyšla som z chlapčenských internátov do klubovne a sadla si do kresla, k zbytku Záškodníkov a babám. Bola som celá rozrušená. Snažila som sa upokojiť, nevnímala som o čom sa ostaný medzi sebou bavia. To, že som mu klamala o Removi mi bolo jedno, ak sa bude sprchovať o chvíľu zistí, prečo som bola v ich kúpeľni. Nemýlila som sa.
Asi za pätnásť minút sa z chlapčenských spální ozval výkrik, ktorý niesol moje meno.
„Connorová,“ ozvalo sa tak hlasno, že to muselo byť počuť až do slizolinskej klubovne, ktorá bola na druhom konci hradu.
Chvíľu po výkriku sa do klubovne vrútilo niečo cukríkovo ružové, čo malo okolo bedier omotaný uterák. Nebezpečne rýchlo sa to blížilo ku mne. To niečo sa nápadne podobalo na Blacka. Neudržala som sa a vybuchla smiechom. Nebola som jediná. Lilly, Nella a Melanie ma hneď nasledovali. Záškodníci sa k nám po chvíli pridali. Chvíľu im trvalo kým pochopili, čo to má znamenať.
„Tak toto si tam teda robila?! Jasné! A ja kretén som uveril tomu tvojmu "čakám tu na Remusa"!“ Remus na mňa vypleštil oči, pozrela som na neho a pokrčila ramenami. Pochopil a znova sa začal smiať na Blackovi.
„No nádhera! Fakt smiešne!“ oboril sa na všetkých Black, ale už aj jemu trhalo kútikmi. Zlosť ho už opustila.
„Povieš mi, ako ťa napadlo nafarbiť ma na ružovo, začo som to schytal a kedy to zmizne?“ oboril sa zase na mňa.
„No nápad to bol dobrý, to musíš uznať,“ odpovedala som mu na prvú časť jeho otázky a celá partia začala prikyvovať. „Schytal si to za všetko, čo si mi spôsobil za posledných ja neviem koľko rokov,“ vysvetľovala som ďalej. „A na otázku kedy to zmizne ti neviem odpovedať. Budeš musieť počkať,“ dokončila som.
Naštvane zaškrípal zubami. „Za toto zaplatíš, Connorová,“ zaprisahal sa.
„Ale no, nestraš,“ zatiahla som a podišla bližšie. Jeden prst som položila na jeho nahú hruď a prešla ním až dole na jeho brucho. Slastne privrel oči.
„Myslím, že som si to už splatila, čo povieš?“ spýtala som sa nevinne a znova prešla prstom tú istú trasu.
„Tak toto, zlatíčko, toto budeš splácať ešte veľmi dlho,“ zavrčal. Chytil ma za pás, pritiahol si ma k sebe a lačno ma pobozkal. Nebránila som sa. Pravdu povediac, netúžila som po ničom inom.
Odtiahol sa odo mňa a zasyčal mi do ucha: „Toto nebola ani tisícina z tvojej splátky.“ Pustil ma a odišiel späť do svojej izby.
Sadla som si do kresla a poobzerala som sa okolo seba. Nella, Melanie a Lilly mali na tvári nadšený výraz víťazstva. Potter, Remus a Max sa tvárili spokojne, akoby im vyšlo niečo, čo dlho plánovali. Pettigrew sa tváril nanajvýš zmätene.
Obzrela som sa za seba. Hľadala som ešte jednu osobu a aj som ju našla. Sedela so svojou kamarátkou za stolom presne za mojím chrbtom. Musela odtiaľ mať dobrý výhľad. Pri pohľade na Lutherovú ma zalial pocit víťazstva. Ani neviem prečo, nikdy som s ňou nesúťažila. Na tvári mala výraz krajnej nenávisti. Ak by mohol pohľad vraždiť, bola by som mŕtva.
Black sa zase objavil v klubovni už celkom oblečený. Zamieril ku mne. Nahol sa a znova ma pobozkal. Tento krát jemne a zľahka. Pomaly si ten bozk vychutnával a ja s ním. Bozkával božsky. Už chápem prečo za ním tie baby tak behajú. Pomaly sa odtiahol, zamyslene sa usmial a ešte raz ma krátko pobozkal.
„Idem do nemocničného krídla a skúsim sa zbaviť tej ružovej. Keď sa vrátim ty tu ešte budeš sedieť a čakať, než si prídem vybrať ďalšiu splátku,“ oznámil mi a zase ma krátko pobozkal. Potom sa narovnal a šiel k portrétovému otvoru.
„Hej, Black,“ zakričala som ešte za ním.
„Áno, Charlie?“ otočil sa na mňa s úsmevom.
„Ružová ti nejde k pleti,“ oznámila som mu.
„Tiež si myslím, láska,“ zasmial sa. „Nabudúce skús napríklad modrú,“ navrhol mi a odišiel z klubovne.
Nenápadne som sa zase pozrela na Lutherovú. Z očí jej tiekli slzy. Keď si všimla, že sa na ňu pozerám vstala a vbehla do dievčenských internátov. Koniec mierového spolunažívania v našej izbe, pomyslela som si, ale nenechala som si tým pokaziť náladu. Znovu som si spomenula, ako ma pobozkal a po tvári sa mi rozlial úsmev.
Komentáre
Prehľad komentárov
bože... ty píšeš bohovsky :) fakt.. tiež som sa o to snažila, ale nevyšlo to veľmi... :) je to úplne úžasné :D fakticky :D ;)
wow :)
(SiskaLeeBlacková, 22. 7. 2011 23:42)