Je to o zvieratkách čo mám doma. Ak chcete môžeš si prečítať príbeh. Ak chceš,čítaj ďalej. Ak nie môžeš si čítať niečo iné. Ale tento príbeh je naozajstný. Ak si ho prečítaš dojme ťa možno k slzám, alebo spomienkam.
Wendy
1.časť Ako sa k nám dostala?
Raz sa nám okotili mačiatka. Bola som veľmi rada. No keď vyrástli, podarovali sme ich. Ale iba niektoré. Pretože tie najmilšie mi pobrali. Jedna stará pani chcela kocúrika aby jej nebolo smutno. Keďže táto stará pani nás nepoznala poprosila druhú tetu aby jej naše mačiatko priniesla. Ona sa s nami poznala. Celkom sa mu darilo. No ale tá pani zistila že je to mačička. A už celá dedina vedela, že sme jej dali mačičku a nie kocúrika. A tak zase poprosila tú druhú pani aby to ževraj ,,škaredé mača" zaniesla naspäť. Starej pani kamarátka prišla potajomky k nám na dvor, a nechala mačiatko pred dverami.
2.časť Zoznámenie
Moja mamina s ocinom boli pozrieť starkú, a ja som zostala doma s kamarátkou. Ale vrátili sa v správnu chvíľu. Našli mačiatko pred dverami, tak ho zobrala dnu. My sme s kamarátkou boli práve na počítači (na pokeci). Mamina mi to mačiatko priniesla práve na môj stôl s počítačom. Mačiatko sa tak ku mne pritúlilo, až som sa na 100°/. rozhodla že si ho necháme. Bóóólo takéé zlatéé. Až na druhý deň sme vyberali meno mám špeciálny kalendár s menami mačiek. Našli sme nádherné meno Wendy. Má meniny presne 26.12. však dobré? Jej meniny sú práve na Štefana tak sa volá môj ocino. A potom sme sa spolu hrali.
3.časť Stratenie
No na druhý deň bol pondelok. Išla som do školy. A Wendy išla za mňou. A išla aj pred budovu školy. Odháňala som ju ale ona nie. Stále chcela byť somňou. A pretože neostala doma, naskočila cudzej tete do auta, a previezla sa poriadny kus cesty našťastie že v našej dedine. A ja keď som prišla zo školy volala som ,,Wendy, Wendy..." ale neprichádzala. Vy si možno myslíte že mačky na zavolanie neprídu. Táto však bola iná. Vždy keď neprišla tak som vedela že sa s ňou niečo stalo. A hneď som začala plakať. Síce bol to iba 2. deň ale mala som ju rada. No tak sme sa skoro celej dediny opýtali či nevideli takúto mačku čo je na obrázku, a počúva na meno Wendy. No ale jeden pán ju videl. A povedal kde je. Od nás je to vážne veľký kus cesty. No ale mne to nevadilo a dokonca som celou cestou bežala. Zazvonila som a otvorila mi veľmi mladá pani ktorá ma poznala a opýtala som sa jej:
-Dobrý deň nevideli ste tu také malé mačiatko.-
A ukázala som na mobile.
-Áno. Naskočila mi do auta.-
A teta nám vyrozprávala celý príbeh ako sa k nej dostala. A ja som na moju Wendy nemohla zabudnúť. A volala som ,,Wendy" a hneď bola pri mne. A tak som si ju odniesla domov. Opäť sme zažili kopec zábavy. Chodili sme do lesa, i dokonca som plánovala spoločné prázdniny ku mojej starkej do vedľajšej dediny. Ale po Vianociach.
4.časť Moje najhoršie Vianoce
A keďže Vianoce sa blížili, ja som zase nevedela kde je moja Wendy. Preplakala som celé Vianoce. Blížila sa k nám koleda, a ja som bola niekde úplne inde, lebo som hľadala Wendy. No na koledu som sa musela vrátiť. A ako som povedala preplakala som celé Vianoce. Ale po Vianociach mi povedal ocino že, Wendy našli na poli zamrznutú. A našli iba bezvládne telíčko mojej Wendy s ktorou som trávila naozaj celí deň. A ja sa z toho dodnes neviem spamätať. Ak vás tento príbeh úbohej mačičky zlomil, dojal a chcete mi niečo povedať stačí mi len poslať e-mail alebo napísať komentár. Ďakujem.
Zomrela deň pred Vianocami 23.12.2009