Tohoročné radovánky
Tohoročné radovánky
Hneď na úvod ma napadla otázka. Kto má rád zimu? Určite lyžiari, bežkári, turisti zimnej pešej turistiky a najviac deti. Tie chtivo a odvážne sa dokážu sánkovať, lopárovať, lyžovať, robiť snehuliakov, guľovať sa a váľať sa v snehu do úplného skrehnutia. Kto týmto zimným radovánkam neholduje, má tých príležitosti na aktivity v zimných mesiacoch pomenej. Príroda sťa „mocná čarodejka“ v zime vždy funguje podľa vlastných „plánov“. Jej „zimné vrtochy“ mnohokrát dokážu poriadne „prekvapiť“ nielen obyvateľov miest a dedín, ale hlavne dokážu “zaskočiť“ cestárov, ktorí majú zimnú údržbu v popise práce. A čo sa dialo u nás na severe Slovenska tento rok? V januári nám príroda uštedrila priam „Ladovskú“ zimu nielen na horách, ale aj v mestách i dedinách. Perinbabka váľala denno – denne kvantá snehu, až ho bolo všade neúrekom. V záhradkách, na stráňach i cestách bolo vyše pol metra snehu. Pamätníci tvrdia, že naposledy takáto snehová nádielka bola pred ôsmimi rokmi. Oveľa horšie to vyzeralo na cestách. Sneh z ciest v mnohých mestách a dedinách bol nahrnutý až na chodníky. Občasné striedanie teplôt nad a pod nulu narobilo súvislú poľadovicu, ktorá vydržala skoro celý mesiac. Prejsť po takýchto klziskových uliciach bol veľký problém. Tak som si povedala, že bez „mačiek“ nejdem ani na krok. Ešte, že som protišmykové návleky na zimné topánky mala doma po ruke a zopár rokov som ich veru ani nepoužila. Von do ulíc som vyrážala len, keď bolo nutné a to jedine vyzbrojená bezpečným obutím. Brodenie sa snehom na prechádzkach so psíkom po okolí sme obaja na čas obmedzili. Na hry nám musela postačiť naša záhrada s novou zimnou disciplínou - preskok za hodenou loptou, či snehovou guľou cez snehové kopčeky.
Len čo nastali dni s teplotami okolo nuly a s celodenným slnečným počasím, už som sedela v rýchliku a s „partiou senioriek“ sme si vyrazili do Vysokých Tatier na Hrebienok na prehliadku ľadových sôch. A veru bolo sa načo pozerať a bolo čo obdivovať. Ľadová krása na Hrebienku už má svoje stále miesto a stala sa vyhľadávanou zimnou atrakciou nielen pre mládež a rodiny s deťmi, ale aj pre seniorov. Naša prehliadka začala hneď po výstupe z lanovky.. Hoci niekoľkodňové trvajúce teplá vonkajším ľadovým sochám už ubrali na váhe, bolo ešte, čo obdivovať. Na prehliadku ľadových domov sme si odstáli radu. Hneď po vstupe sa mi o tvár obtrela zima ako keby som otvorila dvere do veľkej chladničky. Oltáru a sochám to vôbec nevadilo. Zaznievajúce lahodné tóny hudby len znásobovali zimnú ľadovú krásu, zručnosť a umenie majstrov sochárov. Keď nám začala byť zima nielen na tvár, ale aj na ruky, už sme sa poberali na slniečko. V blízkom „bistre“ sme sa „potužili“ štamprlíkom „bechera“ a dopriali sme si aj krátky veget na lavičkách s opaľovaním sa na slniečku. Ešte sme si pomotali po okolí Hrebienka. Zimné slniečko vôbec nebolo skúpe a tak sme nasávali do seba „hormón šťastia“ plným priehrštím. Dostatočne vyhriate a spokojné sme po pár hodinách absolvovali cestu späť domov. V Štrbe sme mali nasadnúť do rýchlika. Nakoľko po železničnej nehode pri Krompachoch všetky rýchliky na hlavnom ťahu meškali, nasadli sme radšej do prvého osobáka - veď „Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche“. Domov sme prišli spokojní a aj trochu opalení.
Tatranský ľadový dom 2018/2019 v štýle Baziliky Sv. Petra v Ríme spolu s Berniniho kolonádou bol otvorený širokej verejnosti už 23. 11. 2018 a jeho sprístupnenie platí až do skončenia zimnej sezóny. Na majstrovskom diele sa podieľalo kompletne 17 sochárov zo Slovenska, Čiech, Poľska, Walesu a z USA. Na stavbu ľadového unikátu bolo použitých 225 ton ľadu. Jedná o zaujímavú atrakciu, ktorú v Tatrách budujú umelci už šiesty rok. Sochy sú umiestnené v klimatizovanej obrovskej bielej kupole, ktorú nemožno na Hrebienku prehliadnuť. Ľadovú krásu na Hrebienku dopĺňajú aj ľadové sochy z podujatia TATRY ICE MASTER. Tohto roku sa uskutočnil jeho 7. ročník. Počas dvoch dní v polovičke januára ľadoví sochári z desiatich krajín sveta vdýchli život 50-tim tonám ľadu a premenili ich na 35 unikátnych ľadových sôch. Jedna časť sôch bola umiestnená v kupole „Galéria ľadových majstrov“ a bude v prevádzke až do skončenia zimnej sezóny a druhá časť sôch bola ponechaná na otvorenom priestranstve, kým ich počasie neroztopí.
Moje zimné radovánky koncom februára vystriedali fašiangové radovánky – pochovávanie basy a fašiangový karneval. Ani tento rok v Žiline nechýbal tradičný fašiangový sprievod. Už po 15-krát zaplnilo centrum mesta množstvo rôznych maškár a zvláštnych bytostí, príšer, netvorov na čele s fašiangovým kráľom a kráľovnou. Veru nenechala som si ujsť túto radovánku ako divák ani tento rok. Okrem veselej zábavy na Mariánskom námestí rozvoniavali typické fašiangové dobrôtky a „pošmákla“ som si na ovocnej šiške – koblihe a medovine.
Tohoročná zima ma celkom potešila. Bohatá nádielka snehu a klziskové cesty trvali necelý mesiac. Sneh zmizol skoro bez čľapkanice. Takáto zima sa dala celkom vydržať.
Možno je sa na čo tešiť aj naďalej - veď „Aké fašiangy , taká Veľká noc“. Po fašiangoch sa zase radujeme, že sa zima konečne končí. V teplejších dňoch s pribúdajúcimi slnečnými lúčmi je prísľub jari čoraz zreteľnejší. Ako dobre. A hádam sa nám naše želanie aj čoskoro vyplní, len nech už tohoročná jar na seba nenechá dlho čakať.