hľadanie šťastia
V srdci nepokoj stle rastie,
keď cestou životom hľadáme šťastie.
Zmysel malo niekedy to naše hľadanie?
Nebolo to len za prízrakom náhlenie?
Kedy si práve ty naozaj šťastný?
Stačí ti ku šťastiu len deň krásny?
Nie, takých málo vo svete jesto,
tak ukáš ľudu to správne gesto.
Blúdiš hľadajúc to čo dá úsmev,
snažíš sa uchopiť to čím zničíš hnev.
Zdá sa ti, že ti radia správne,
až kým smútok zas nedopadne.
Alkohol drogy cigaretka v ruke,
na pohľad šťastného ťa ťahajú k hĺbke.
Teraz smeješ sa mi do očí,
neveríš, že to je zlo, že do prachu ťa vtlačí.
Pozri sa teraz všade okolo,
na tých čo dívajú sa závislo.
Až hrôzou trasú sa ti ramená,
táto vízia je ti sprotivená.
Tak vydávaš sa ďalej na cestu,
skúšaš a vykročíš k pochybnému mestu.
Zastav sa prosím aspoň okamih,
zamysli sa a daj si na chvíľu oddych!!!
Nebol si šťastný vtedy nebudeš ani dnes,
pokým do svojej hĺbky nepozrieš.
V najtemnejšom kúte je to čo hľadáš,tak nazri tam
skrýva sa v ňom to čomu vravím šťastia chrám.
Stojí tam sviečka zahalená tmou.
Zažni ju! Zobuď šťastie s ríše snov.
Vraj to nejde? Vietor fúka?
Úsmevom ho chyť do klobúka.
Veď úsmev rozžiari tváre druhých,
dávať smiech je poslaním šťastných
Cesta sa tu končí bo dosiahla cieľ.
Zrnko po zrnku padá sťa jarný peľ.
Autor: Slavomíra Kureková 2010