Mama
Neviem, či vy viete kto je ona,
tá ktorá prijala ma do lona.
Ešte len malým zrnkom som bola,
ona ma už celým srdcom ľúbila.
Rieka času neustále plynie,
moje srdce sa stále k nej vinie.
Som sťa vtáča, čo učí sa lietať,
často padnem, bo zabudnem mávať.
ako však ja voľným pádom letím,
zrazu niečí pevný stisk pocítim.
To ona ma opäť ťahá hore,
by moje oči zreli ranné zore.
Tá skvelá žena, čo ma tak ľúbi,
svojím nežným srdcom ma vábi.
Tej žene Boh dal meno mamička,
ja túžim vždy bozkávať ju na líčka.
Mama, mamička, moja najdrahšia,
ja nebola som vždy najlepšia.
Ja túžim sa zmeniť aspoň trošku
aby si raz ucítila moju lásku.
Ďakujem za tvoje urobené dlane,
hlávka mi často padá na ne.
Any jemne mi prejdú po líčku,
zotrú z neho malú slzičku.
V mojich očiach žiaria hviezdičky,
keď počujem tvoje pesničky.
Sťa škovránok srdce rozospievaš,
svojím šťastím do nich lásku vlievaš.
Autor: Slavomíra Kureková 2010