Naša prvá spoločná dovolenka - Bulharsko
Jedného krásneho dňa sme sa rozhodli, že pojdeme na dovolenku. Keďže Roman ešte nikdy nebol pri mori tak som si povedala, že pôjdeme spolu. Dovolenky som väčšinou vyberala ja tak som si povedala, že pôjdeme do Bulharska. Roman len súhlasil. Ja som už v Bulharsku bola, ale veľmi, veľmi dávno. Bola som s mojimi rodičmi keď som mala 6 rokov. Takže naozaj veľmi dávno. Vtedy to tam vyzeralo ako v nejakej komunistickej krajine, ale v podstate kde nie.
Tak sme teda zašli do cestovnej kancelárie a dohodli sa do akého hotela pôjdeme. Rozhodli sme sa pre hotel Sredec s troma hviezdičkami. Na obrázkoch ten hotel aj izby vyzerali docela pekne. Bol to novozrekonštruovaný hotel takže to malo vyzerať dobre. Jedlo sme mali len raňajky nakoľko v Bulharsku sa nepodávajú večere, prípadne obedy, keďže je to tam dosť lacné, asi tak ako u nás. Nám to nevadilo. Raňajky mali byť formou švédskych stolov, čo v našom ponímaní znamená, že veľa rôznorodého jedla, ktoré má byť stále dopĺňané ak sa minie. No ale najhoršie boli, že sme si zvolili ako dopravu autobus, pretože to bolo ohodne lacnejšie. Nakoľko sme si ten zájazd objednávali vo februáry, aby sme mali aj nejaké zľavy a odchod bol až začiatkom septembra, mali pred sebou dlhé obdobie do nášho odchodu. Keďže sme chodili do práce tak tie dni utekali ako voda. Ani sme sa nenazdali a deň nášho odchodu bol tu.
Presne 3.9. - nastúpili sme do autobusu, našťastie klimatizovaného a vybrali sa na cestu. Cesta trvala neskutočných 24 hodín. Žiadna sranda. Spať sa tam poriadne nedalo a tak sme boli riadne dolámaný. Preto sme si povedali, že už nikdy viac autobusom tak ďaleko. Prechádzali sme cez Maďarsko, Srbsko a Bulharsko. Cez hlavné mesto Sofiu sme prechádzali v noci, čo je škoda, pretože som si ju chcela pozrieť. Ináč krajina bola veľmi škaredá. Pridalo tomu aj upršané počasie, ktoré sa s nami vlieklo už od Slovenska. Domy boli rozbombardované, zničené a mala som pocit, že sa nachádzam vo vojnovej zóne. Aj keď sme svojim spôsobom sme neboli daleko od Bosny a Hercegoviny, kde vtedy ešte bola vojna. Proste sme boli z toho zhrozený. Na cestách samé jamy, o ktoté sa nikto nestaral. Prechádzal nám mráz po chrbtoch a to nielen z klimatizácie, ktorú sme mali pustenú . Konečne sme dorazili do prímorskej oblasti, kde to na rozdiel od zvyška krajiny vyzeralo ako sa na dovolenkový raj pratrí. Sem teda išli všetky peniaze a to bolo aj naozaj vidieť. Postupne sme prechádzali všetkými prímorskými letoviskami. Najprv sme sa zastavili v letovisku Pomorie, kde sme vysadili prvú časť posádky nášho autobusu. Keď sme videli ten hotel, veľmi sme sa zľakli čo sme si to vybrali za dovolenku a už sme mali pomaly slzy na krajíčku, že aj mi budeme ubytovaní v podobnom hoteli, čo vyzeral ako zariadenie pre výkon trestu. Hotel bez balkónov, len malé okná, v ktorých mali dovolenkári natiahnuté šnúry na sušenie prádla. Hotel neomietnutý, len tehla, no proste hrôza . Tak sme sa pohli ďalej do ďalšieho letoviska vysadiť druhú várku dovolenkárov. Prišli sme do letoviska Nesebar. Tam to vyzeralo omnoho prívetivejšie aj ten hotel. Tak sme sa trošku upokojili. Znova sme sa pobrali na cestu, ale už do nášho letoviska - Slnečné pobrežie. Tam to vyzeralo naozaj ako dovolenkové letovisko. Hotel na hoteli, jeden krajší ako druhý. Prišli sme k jednému, kde sme vysadili posledných dovolenkárov. A už sme tam zostali len mi a ešte asi ďalšie dva páry. Boli sme príjemne prekvapený ako náš hotel vyzeral a spokojný, že my nebudeme bývať v takej diere. Vysadili nás a čakali sme na ubytovanie. Zatiaľ nám delegátka povedala, čo a ako to tam prebieha a kde sa čo nachádza. Jediné čo nám v tom momente vadilo, bolo zlé chladné počasie. Sem tam aj niečo spadlo z oblohy. Nakoľko som nepočítala, že tam bude táka zima nemali sme veľa vecí na chladné dni. Boli sme si vrámci našej prvej prechádzky kúpiť niečo teplejšie na oblečenie. Tak sme hneď mali aj pamiatku aj keď sme si kúpu spomienkových predmetov chceli nechať až na neskôr. Išli sme sa teda v teplom oblečení pozrieť, kam sa budeme chodiť kúpať na pláž. Našli sme ju a ani nebola ďaleko od hotela, čo bolo super. Pár minutová prechádzka a boli sme tam. Vsúpili sme teda na pláž a kochali sa pohľadom na more. Pri takom počasí to nepôsobili najkrajšie, ale nedali sme sa odradiť a dúfali, že sa počasie umúdri a bude pekne tak ako sa na slnečnú dovolenku pri mori patrí. Piesok bol už síce vychladnutý, ale na bosé nohy celkom príjemný. Zato voda bola príjmne teplá, čo bol znak toho, že tu predtým bolo naozaj teplúčko. Keď sme sa vrátili do hotela začalo sa s ubytovaním do izieb. Dostali sme izbu na prvom poschodí. Všetky izby boli s výhľadom na bazén a s balkónom. Izba bola pekná aj kúpelňa. Boli sme spokojní. Tak sme si aspoň oddýchli a pospali si. Vybrali sme sa na večeru do hotelovej reštaurácie, kde sme mali ako klienti hotela Sredec 10% zľavu. Nie veľa ale aj to bolo dobré. Ceny boli také ako u nás a aj jedlo bolo dobré. Keď sem sa najedli išli sme na izbu keďže bola zima a modlili sa aby na druhý deň bolo pekne slnečno.
Na druhý deň ráno sme sa zobudili okolo ôsmej a chystali sme sa na raňajky, aby nám niečo zostalo. Na oblohe boli ešte stále mraky, čo nam na nálade moc nepridávalo, ale prvý dojem s raňajok to zmenil. Najedli sme sa dosýtosti. Na stole bolo naozaj toho viac než dosť. Müsli, vločky, bábovka, chlieb, čertvé teplé vajcia, niekoľko druhov džemov, ovocie, zelenina, syry, salámy, šunka, jogurt a ja už ani neviem čo všetko ešte. A aj na pitie toho bolo dosť, džus, káva, mlieko, kakao. No proste super. Zobrať sme si mohli toľko koľko sa do nás zmestilo. Keď sme vyšli z jedálne boli sme milo prekvapený. Vyšlo slniečko a vonku za perfektne oteplilo. Tak sme s radosťou a plnými bruškami išli na izbu pripraviť sa na pláž. Po nejakej tej chvíli kým sme trošku vytrávili a nafúkli nafukovačku, odišli na pláž. Piesok sa už medzitým riadne rozpálil a príjemne nám pálil nohy . Rozložili sme sa blízko vody, aby sme to nemali ďaleko. Skúsili sme ju a po včerajšom počasí sa dosť ochladila. No neodradilo nás to a po chvíli sme si na chlad zvykli. No a už sme sa len opaloviali a kúpali. Poobede sme sa rozhodli, že už nám je dosť, že aj zajtra je deň a šli sme teda na hotel. Umyli sme sa od slanej vody a piesku a lahli na posteľ a len tak relaxovali a rozmýšlali kedy pôjdeme na večeru. V podvečer sme sa išli navečerať a popozerať si mestečko. A takto nám to išlo skoro celý týždeň. Povedali sme si, že jeden deň pôdeme na pláž a jeden na náš bazén, aspoň sme mali nejakú zmenu.
Ku koncu našej dovolenky sme sa rozhodli, že pôjdeme do blízkeho letoviska Nesebar, čo bolo od Slnečného pobrežia vzdialené 2 km. Napešo to nebolo až tak ďaleko. Slniečko riadne pálilo, ale nám to nevadilo. Tam sme sa vybrali po ceste a naspäť sme si povedali, že pojdeme po pláži. Prišli sme do letoviska. Od delegátky sme vedeli, že treba prejsť celé mesto a na konci sa nachádza staré mesto. Najprv nás privítal veľký drevený mlyn. Potom nás predbehol vláčik, ktorý chodil po letovisku a vozil turistov, aby si pozreli mesto. Prišli sme teda k hradbám. Vošli dnu a tam nás privítalo námestíčko zaplnené predavačmi so suvenírmi. Neodolali sme a kúpili sme si kraba a zvonkohru s modrými delfínmi. Poprezerali sme si mestečko a porobili fotky na naše neskoršie spomienky. Bolo tam naozaj krásne. Viac menej samé zrúcaniny, ktoré vyzerali ako z gréckych čias. Pozreli sme si ešte prístav a prichádzajúci západ slnka a pobrali sme sa domov. Tak ako sme si povedali, išli sme po pláži a urobili sme naozaj dobre. Chladnúci piesok nám príjemne ochladzoval nohy a k tomu sa sem tam pridalo more, aby nám pošteklilo chodidlá . Po ceste späť sme videli na pláži predstavenie s brušnými tanečnicami a keďže sme sa neponáhľali, tak sme si vystúpenie na chvíľu pozreli. Príjemne unavení sme sa vrátili do hotela, umyli sa a vybrali na večeru. A že sme už boli poriadne hladný.
Pomaly sa už blížil koniec nášho pobytu a tak sme si ešte naplno užívali našu dovolenku striedavo na pláži i pri bazéne. Pozreli sme si aj naše letovisko, aj keď nebolo až tak zaujímavé ako Nesebar svojim starobilým mestečkom, skôr bolo určené na komerčné účely, keďže na každom rohu sa nachádzali obchodíky so suvenírmi a oblečením. Nakúpili sme si aspoň suveníry na pamiatku.
Tak a prišiel náš posledný deň, posledné vynikajúce raňajky a balenie, keďže do 10-tej hodiny sa bolo potrebné sa z izieb vysťahovať . Bolo nám smutno, ale každá dovolenka raz skončí a aj tá naša. Všetky zbalené veci sme si nechali v hoteli spolu s ostatnými odchádzajúcimi a išli si naposledy pozrieť mestečko a samozrejme pláž.
Tak dovidenia Bulharsko, my sa ešte určite stretneme .