Najviac by som chcel poďakovať mojej mamuš a tatikovi. Oni sú obaja najlepší priatelia akých môžem mať. Mamuš je dosť prísna, no viem, že keby nebola, tak nedokážem robiť to čo robím. Tatik mi zase dovolí pomáhať mu pri práci a splnil mi môj sen, mám vlastnú farmu domácich zvierat a on mi ju pomáha zvládať :-) .
Veľmi si cením tetu Marcelu Funkovú, ktorá o mne napísala článok v časopise ŽIVOT a tak napomohla mojím rodičom pri prekonávaní problémov s mojou obuvou a diagnostikovaní syndrómu, ktorým som postihnutý.
Keď sme mali isť na natáčanie relácie REFLEX, tak som bol veľmi nervózny a tak ako moji rodičia aj ja som mal z toho veľmi zlý pocit. No pracovníci z TV MARKÍZA nás zoznámili s ujom Mariánom Strižencom z Dolnej Maríkovej a on mi ušil super topánky, konečne nevyzerali ako topánky pre postihnutého, ale ako turistické. JE TO SUPER!!!! Som veľmi šťastný, že konečne vyzerám inač keď mám obuté také super topánky. VEĽMI VEĽMI ĎAKUJEM, SPLNIL SA MI SEN.
V Špeciálnej základnej škole v Starej Ľubovni kde chodím aj do praktickej školy mám perfektných učiteľov, no vždy si spomínam aj na moju prvú pani učiteľku Hriňovú, ktorá je už v nebi. Mamuš vždy hovorí, že ovládam násobilku lepšie ako ona, lebo je lenivá a používa kalkulačku. Veľa času v škole trávim v počítačovej triede a na internete, práca s počítačom ma veľmi zaujíma, no najradšej by som bol dobrý farmár, ale asi to bude iba môj koníček. No keď je to iba trošku možné, tak zutekám do triedy k pánovi učiteľovi Bilákovi, aby som si zahral stolný tenis. ĎAKUJEM MOJÍM UČITEĽKÁM za všetko čo ma naučili.