A ďalšie plemená mačiek
Americká kučeravá mačka
- skupina podľa FIFE: polodlhosrsté
- vhodné prostredie: byt / radový domček / vila
- hmotnosť v dospelosti: 3-5 kg
- starostlivosť o srsť: 2xtýždenne
- vzťah k deťom: priateľský
- vzťah k ostatným zvieratám: priateľský
- povahové vlastnosti: spoločenská, priateľská
Americký curl, prekladaný ako americká „kučeravá“, je nápadný svojím zjavom. Toto plemeno vzniklo chovateľským podchytením prirodzenej mutácie. Nájdenej mačke Shulasmith sa v Kalifornii v roku 1981 narodili s neznámym kocúrom štyri mačiatka. Dve z nich mali neobvykle dozadu stočené ušné ušnice. Takéto mačiatka sa rodili aj v ďalších vrhoch. Curlovia sa prvý raz objavili na výstave v Palm Springs v októbri roku 1983. Už v roku 1987 organizácia TICA vypracovala štandard nového plemena, od roku 1993 toto plemeno uznáva i CFA. Curl sa chová už aj v Európe, FIFe ho uznáva od roku 2002.
Balineská mačka
- skupina podľa FIFE: siamske a orientálne
- vhodné prostredie: byt / radový domček / vila
- hmotnosť v dospelosti: 2.5-5 kg
- starostlivosť o srsť: 1xtýždenne
- vzťah k deťom: priateľský
- vzťah k ostatným zvieratám: rezervovaný
- povahové vlastnosti: temperamentná, hravá
Ide o dlhosrstú mutáciu siamskych mačiek, ktorá sa v Spojených štátoch amerických objavila v 40. rokoch minulého storočia. Polodlhá srsť týchto mačiek, jemná a hodvábna, na tele stredne dlhá a o niečo dlhšia na golieri, pleciach a chvoste, je založená recesívne, preto ďalšie šľachtenie muselo prebiehať už premyslene. Prvá zámerne vyšľachtená balineska, v tom čase nazývaná dlhosrstá siamka, sa narodila v Kalifornii v roku 1955. Americké organizácie CFA a TICA uznali balinesky v roku 1970, FIFe v roku 1972.
Barmská mačka
- skupina podľa FIFE: krátkosrsté a somálske
- vhodné prostredie: byt / radový domček / vila
- hmotnosť v dospelosti: 3.5-7 kg
- starostlivosť o srsť: 1xtýždenne
- vzťah k deťom: priateľský
- vzťah k ostatným zvieratám: priateľský
- povahové vlastnosti: spoločenská, náročná
Mačka podobná barmskej bola údajne popísaná a vyobrazená v prastarej Knihe básní o mačkách. Nazýva sa tam Supalak alebo Thong daeng. Podľa najrôznejších prameňov boli tieto hnedé mačky považované za posvätné. A práve takáto bola v roku 1930 dovezená z Rangúnu do Kalifornie. Jej mačiatka stáli pri zrode moderného plemena – barmskej mačky. Možno boli do Ameriky dovezené ešte ďalšie mačky. Isté je, že v roku 1936 už bolo plemeno natoľko prešľachtené, že ho oficiálne uznala CFA. Do Anglicka bola barmská mačka dovezená a neskôr uznaná až po druhej svetovej vojne.
Bengálska mačka
- skupina podľa FIFE: krátkosrsté a somálske
- vhodné prostredie: byt / radový domček / vila
- hmotnosť v dospelosti: 4-9 kg
- starostlivosť o srsť: 1xtýždenne
- vzťah k deťom: priateľský
- vzťah k ostatným zvieratám: priateľský
- povahové vlastnosti: temperamentná
Na začiatku šesťdesiatych rokov 20. storočia došlo v USA k prvému plánovanému spáreniu medzi domácou krátkosrstou mačkou a divokou mačkou bengálskou. Oba mačacie druhy majú po 38 chromozómov. Narodené mačiatka boli dôkazom toho, že párenie oboch týchto mačacích druhov je možné. Tieto kríženia iniciovali americkí genetici, pretože sa zistilo, že divoké bengálky nemajú v štruktúre svojej DNA gén mačacej leukémie. Nezaobišlo sa to bez problémov. Takmer neriešiteľným úskalím bola skutočnosť, že mačiatka z prvej generácie sa nedali skrotiť a všetci samčí potomkovia boli stopercentne neplodní. Až v roku 1981 promovaná genetička Jean Millová z Arizony tento chovateľský experiment zopakovala s vedomím, aké úskalia takéto šľachtenie prináša. Do nových línií boli prišľachtené aj iné plemená, siamky, egyptské mau a barmy. Bengálske mačky ako prvá uznala TICA v roku 1983.
Birma
- skupina podľa FIFE: polodlhosrsté
- vhodné prostredie: byt / radový domček / vila
- hmotnosť v dospelosti: 2.5-4.5 kg
- starostlivosť o srsť: 1xtýždenne
- vzťah k deťom: priateľský
- vzťah k ostatným zvieratám: priateľský
- povahové vlastnosti: prítulná,má rada spoločnosť
Bájna legenda, ktorá toto plemeno sprevádza, hovorí o vernom kocúrovi Sinh, ktorý údajne žil v barmskom kláštore so starým lámom Mun Ha. Po jeho smrti sa on i ďalšie mačky farebne prevtelili. Skutočný pôvod týchto mačiek nie je úplne jasný, v Barme totiž neexistuje dôkaz výskytu mačiek s takýmto fenotypom. Predpokladá sa, že táto krásna mačka bola vyšľachtená krížením mačiek siamskych, perzských a domácich mačiek s bielymi ponožkami. Za kolísku tohto plemena sa považuje Francúzsko. Literatúra uvádza, že prvú čiernohnedú birmu Poupée de Madalpour predviedol v Paríži v roku 1926 istý Leotardi z južného Francúzska. O tieto mačky vznikol záujem i v ďalších krajinách Európy. Do Spojených štátov boli dovezené v roku 1959, do Veľkej Británie v roku 1965, v roku 1969 boli zaznamenané vo Švédsku, v roku 1970 v Dánsku.
Britská mačka
- skupina podľa FIFE: krátkosrsté a somálske
- vhodné prostredie: byt / radový domček / vila
- hmotnosť v dospelosti: 4-9 kg
- starostlivosť o srsť: 1xtýždenne
- vzťah k deťom: priateľský
- vzťah k ostatným zvieratám: priateľský
- povahové vlastnosti: spoločenská, priateľská
Britské krátkosrsté mačky boli vyšľachtené v Anglicku z pouličných mačiek na konci 19. storočia, a hneď od počiatku sa objavovali na výstavách. Šľachtenie bolo orientované na robustnejší typ zvierat. Uplatnením perzských mačiek v ďalšom šľachtení sa vytvárala kvalita srsti, robustnosť tela a zároveň sa rozšírila paleta farieb. Ich popularitu však na dlhé roky zatienili samotné mačky perzské a farebne atraktívne siamky. Až v päťdesiatych rokoch minulého storočia bolo toto plemeno vo Veľkej Británii výberovou plemenitbou v pôvodnom type opäť vzkriesené. V roku 1977 došlo k oddeleniu mačiek kartúzskych od britských modrých a v roku 1981 k oddeleniu britských od európskych. V tomto roku bol vypracovaný a uznaný samostatný štandard FIFe.
Burmilla
- skupina podľa FIFE: krátkosrsté a somálske
- vhodné prostredie: byt / radový domček / vila
- hmotnosť v dospelosti: 3.5-7 kg
- starostlivosť o srsť: 1xtýždenne
- vzťah k deťom: priateľský
- vzťah k ostatným zvieratám: priateľský
- povahové vlastnosti: spoločenská, priateľská
Burmily vznikli vo Veľkej Británii, kolíske chovateľstva. V roku 1981 došlo v britskej chovateľskej stanici Astahazy pani Mirandy Bickford-Smith k nechcenému nakrytiu lila barmskej mačky mladým perzským kocúrikom striebristej farby. Po odborných genetických konzultáciách došlo nielen k zopakovaniu krytia, ale boli vytvorené aj podobné chovné páry. Rodili sa zaujímavá mačiatka a šľachtenie dostávalo oficiálne „požehnanie“. Pod hlavičkou GCCF založila pani Miranda v roku 1985 „Asians“ klub, ktorý sa zaslúžil o to, že táto britská organizácia uznala burmilu v roku 1995 za samostatné plemeno a zaradilo ju do skupiny ázijských mačiek. Ďalšia britská organizácia CA, ktorá je od roku 1990 členom FIFe, organizuje chovateľov burmíl v Burmilla Cat Club. Zakladajúcimi členkami boli Barbara Gazzaniga a Theresa Clark. Tie formulovali chovný program a štandard plemena v podobnom znení, ako ho poznáme teraz. FIFe uznáva burmilu od roku 1995.
Devon rex
- skupina podľa FIFE: krátkosrsté a somálske
- vhodné prostredie: byt / radový domček / vila
- hmotnosť v dospelosti: 3.5-7 kg
- starostlivosť o srsť: 1xtýždenne
- vzťah k deťom: priateľský
- vzťah k ostatným zvieratám: priateľský
- povahové vlastnosti: aktívna, spoločenská
Prví jedinci tohto plemena s kučeravou srsťou boli objavení v roku 1960 v devonskom grófstve neďaleko Buckfastleightu. Je zaznamenané, že prvé kučeravé mačiatko, kocúr Kirlee, sa narodil zo spojenia domácej mačky korytnačej s polodivokým kocúrom typu rexe. Spontánny výskyt týchto rexov vzbudil medzi chovateľmi mačiek obrovský záujem. I preto sa kocúr Kirlee stal praotcom devonrexov. Ako samostatné plemeno ho FIFe uznalo v roku 1967. I keď byli Devon rexi v USA známi od roku 1979, CFA i TICA ich uznáva až od roku 1988.
Egyptská mau
- skupina podľa FIFE: krátkosrsté a somálske
- vhodné prostredie: byt / radový domček / vila
- hmotnosť v dospelosti: 2.5-5 kg
- starostlivosť o srsť: 1xtýždenne
- vzťah k deťom: priateľský
- vzťah k ostatným zvieratám: priateľský
- povahové vlastnosti: spoločenská, priateľská
Toto vzácne mačacie plemeno je podľa milovníkov mačiek priamym potomkom posvätných mačiek zo starého Egypta. Bodkovaná kresba egyptskej mau nevznikla, na rozdiel od ostatných domestikovaných mačiek, plánovaným krížením, ale existovala od pradávna. Egyptská mau je podľa zasvätených jedným z najstarších plemien mačiek na svete a mačkou, ktorá bola v Egypte vysoko vážená už dávno pred naším letopočtom. Rôzne vyobrazenia mačiek, ktoré sa našli v priebehu vykopávok v Egypte, skutočne vykazujú veľkú podobnosť s egyptskou mau. Prví jedinci tohto plemena boli dovezení do USA priamo z Egypta ruskou emigrantkou Natáliou Trubeckou v 50. rokoch minulého storočia. Pod hlavičkou chovateľskej stanice Fatima šľachtila toto plemeno vo farbách strieborno a bronzovo bodkovanej a dymovej. Oficiálneho uznania v USA sa tieto nádherné mačky dočkali v roku 1968, Európa ich vzala na milosť až v roku 1993.
Európska krátkosrstá mačka
- skupina podľa FIFE: krátkosrsté a somálske
- vhodné prostredie: byt / radový domček / vila
- hmotnosť v dospelosti: 3.5-7 kg
- starostlivosť o srsť: 1xtýždenne
- vzťah k deťom: priateľský
- vzťah k ostatným zvieratám: priateľský
- povahové vlastnosti: spoločenská, priateľská
Domáce mačky sa dostali do strednej a severnej Európy s Rimanmi približne pred dvoma tisíckami rokov. Potomkovia týchto mačiek sa vo voľnej prírode riadili prirodzeným výberom. Ten sa nemilosrdne a prezieravo staral o to, aby prežívali vždy len tí najsilnejší a najodolnejší. Začiatky cieleného chovu treba hľadať vo Veľkej Británii. Na členskej schôdzi londýnskeho Výboru pre chov mačiek (GCCF) v roku 1925 bolo uznesené, že v Anglicku existuje väčšie množstvo jedincov bez uznaného pôvodu, a že týmto mačkám sa vytvorí štandard a stupnica bodového hodnotenia a ich chov bude registrovaný v plemenných knihách. Ušľachtilá podoba európskej mačky v dôsledku chovateľského nezáujmu a vplyvom druhej svetovej vojny značne utrpela. Až v päťdesiatych rokoch minulého storočia začali chovatelia pracovať na obnovení tejto takmer zabudnutej rasy. FIFe uznalo európsku mačku za samostatné plemeno až v roku 1982.
Exotická mačka
- skupina podľa FIFE: perzské a exotické
- vhodné prostredie: byt / radový domček / vila
- hmotnosť v dospelosti: 3-5 kg
- starostlivosť o srsť: 1xtýždenne
- vzťah k deťom: priateľský
- vzťah k ostatným zvieratám: priateľský
- povahové vlastnosti: prítulná, pokojná, oddaná
„Exotic Shorthair“ má korene v USA, v časovom horizonte 50. a 60. rokov minulého storočia. Kríženci perzských mačiek s americkými mačkami krátkosrstými boli v Spojených štátoch amerických vystavovaní už začiatkom šesťdesiatych rokov, ale len ako mačky domáce, bez príslušnosti k určitému plemenu. V roku 1966 bolo rozhodnuté, že by sa tieto mačky mali chovateľsky podchytiť. Bol vypracovaný štandard a plemenu bol vcelku náhodne pridelený názov exotická mačka. Americká chovateľská organizácia CFA toto plemeno uznala už v roku 1967. Okolo roku 1982 boli prví jedinci dovezení do Európy – do Nemecka, Švajčiarska, Škandinávie. FIFe vzala exotické mačky na milosť až v roku 1984, a to v identických farbách, aké majú perzské mačky.
Habešská mačka
- skupina podľa FIFE: krátkosrsté a somálske
- vhodné prostredie: byt / radový domček / vila
- hmotnosť v dospelosti: 2.5-5 kg
- starostlivosť o srsť: 1xtýždenne
- vzťah k deťom: priateľský
- vzťah k ostatným zvieratám: rezervovaný
- povahové vlastnosti: spoločenská, inteligentná
Skutočný pôvod habešských mačiek je opradený tajomstvom. Niet sa čo čudovať, pretože predovšetkým sfarbením srsti nápadne pripomínajú mumifikované mačky, ktoré boli nájdené v egyptských hrobkách či na nástenných maľbách zobrazujúcich bohyňu Bastet. Je teda habešská mačka priamym potomkom posvätnej mačky starého Egypta? Je doložené, že taká mačka, menovala sa Zula, bola privezená do Anglicka vojenskou expedíciou v roku 1868 z Habeša, dnešnej Etiópie, a bola vystavená v roku 1871 na výstave v Crystal Palace v Londýne. Do USA boli habešské mačky dovezené v roku 1910, CFA ich uznáva od roku 1917.
Japonský bobtail
- skupina podľa FIFE: krátkosrsté a somálske
- vhodné prostredie: byt / radový domček / vila
- hmotnosť v dospelosti: 2.5-4 kg
- starostlivosť o srsť: 1xtýždenne
- vzťah k deťom: priateľský
- vzťah k ostatným zvieratám: priateľský
- povahové vlastnosti: živá, ostražitá
Japonský bobtail je v Japonsku známy už niekoľko storočí. Svedčí o tom veľké množstvo malieb a rytín. Napr. chrám Gotokuji v Tokiu je zdobený množstvom obrazov s týmto zvieraťom. V krajine pôvodu ho považujú za symbol priateľstva a pohostinnosti, nazývajú ho Mi-ke. Ako plemeno bol japonský bobtail vyšľachtený až po roku 1968, keď prvých jedincov priviezol do USA chovateľ E. Freret. CFA uznáva japonských bobtailov od roku 1971, FIFe od roku 1990. Tieto mačky sú prakticky známe len v USA a v Japonsku, v ostatných krajinách ich môžeme na výstavách vidieť len zriedka. Japonci majú často vo svojich bytoch vystavenú sošku mačky Mi-ke s jednou zdvihnutou tlapkou na znamenie vítania priateľov.
zdroj:whiskas.sk