DOBŠINÁ od Dobšinčana

Milí Dobšinčania a priatelia Dobšinčanov,

prežili sme zase prekrásne turičné sviatky. O význame Turíc pre obyvateľov nášho mesta sme písali vyššie na stránke, v článku „Bulineri, etnografická štúdia o dobšinských Nemcoch“.  Tému doplnil Ing, Kravec a publikoval tu:www.banictvovrudohori.tym.sk/

Nebudem preto opakovať známe veci, radšej Vám opíšem tradičný turičný sprievod, ktorý si v priebehu času  vytvoril  pevnú, každoročne sa opakujúcu  „choreografiu“. Poďme teda aj my do sprievodu.

V turičnú nedeľu ráno (tradične to bolo v turičný pondelok) sa zhromaždia baníci, oblečení v prekrásnych baníckych uniformách, v Baníckom dome na Zimnej ulici.  Chystajú sa na sprievod a vítajú účastníkov pripnutím drobnej kytičky konvaliniek.  Silnejším ponúknu i kalíštek.

 Baníci sú už nastúpení za dvomi zástavami, ktoré opatrujú od starých čias. Hroty zástav vyzdobili manželky baníkov kyticami. Všetci stoja v pozore –  oni, i všetci prítomní, prejavujú úctu dobšinskej baníckej hymne „Glück auf“ v podaní dobšinskej dychovky. Medzi zástavami v strede stojí „Brudervater“, s hutmanskou paličkou.

Sprievod začína, vpredu ide dychovka, ktorá bude celý čas rezko vyhrávať do kroku, za ňou v štvorstupe zoradení  baníci, predstavitelia mesta, vzadu ďalší účastníci. Čo len budeme robiť, keď nám táto dychovka odíde do dôchodku. Mladší sa už na takúto hudbu nechytajú.

Pokračujeme dolu po vynovenom námestí, popred kultúrny dom. Na jeho balkóne vejú červenožlté vlajky mesta. Dole kopcom nám to šliape dobre. Sprievod potom zatočí doľava a pôjde hore mestom.

Ideme hore po hlavnej ulici. Slnko síce pekne svieti, ale silný vietor dá baníkom so zástavami zabrať. Vlajkonosiči sa často striedajú. Ku kostolu je ešte ďaleko.

Cez môstik pod Hákovou pílou sprievod zatočil na Zimnú ulicu. A tu sa dozvieme, prečo sme kráčali za dvomi zástavami. Zástava vpravo (pri našom pohľade na obrázok vľavo) patrí evanjelikom, a tí už hádžu výhybku. Sprievod sa po celej dĺžke rozdelí.

Bratia evanjelici stúpajú za svojou zástavou na briežok, katolíci s dychovkou a so svojou zástavou idú popod briežok. Bezbožníci si môžu vybrať. Ja im odporúčam ísť za evanjelikmi. Ich kostol je starší a sú v ňom krásne zreštaurované stredoveké nástenné maľby.  Obidva sprievody majú čelo v rovnakej úrovni, dychovka hrá do kroku všetkým.

Evanjelická zástava sa blíži ku kostolu, kde ju už čakajú cirkevníci. Baníci prejdú strednou uličkou kostola a nastúpení v presbytériu, so zástavou hrdo vztýčenou pred oltárom, absolvujú Služby božie.

Bratia katolíci pokračujú ďalej po Zimnej ulici, popred bývalú dievčenskú evanjelickú školu, smerom ku svojmu kostolu.

 A znovu ideme po námestí. Richtár pochoduje s nami. Asi bude katolík.  Dychovka ešte vládze, my už pomenej.

A už vidíme katolícky kostol. Ešte pár metrov a sme tam. Tým, ktorým som poradila, aby šli do evanjelického kostola, teraz radím, aby sa potom prišli pozrieť aj do tohto. Má skvostný barokovoklasicistický mobiliár. V kostole je aj plastika „Ukrižovanie Krista“ od významného uhorského sochára slovenského pôvodu Jána Fadrusza.

Došli sme ku katolíckemu kostolu. I v ňom baníkov čakajú veriaci. Baníci nastúpia k oltáru, aby sa zúčastnili svätej omše. Dychovka si teraz pôjde na hodinku oddýchnuť do Baníckeho domu. Kapelník sa rozčuľuje: „Hlopi, ta tak to dalej nejde! Čim menej vladzeme, tym ryhlejši hrate!“ 

Vráťme sa po hodine k bratom evanjelikom. Končia sa Služby božie a baníci ako prví vychádzajú z kostola. Pod schodmi ich už čaká oddýchnutá dychovka. 

Evanjelická časť sprievodu nám zmohutnela po pribratí veriacich z kostola. Ideme po Zimnej ulici po bratov katolíkov. Dychovka fúka rezko. Však aj evanjelici si zaslúžia rovnaký počet pesničiek ako mali katolíci, kým došli ku svojmu vzdialenejšiemu kostolu.

A zase ideme po námestí. Tentoraz  sa v plnej kráse predvedú evanjelici.

A tu už prišli evanjelici po Zimnej ulici až ku katolíckemu kostolu (vzadu vidno aj ich kostol). Katolíci sa dnes nejako omeškali.  Všetci však na nich trpezlivo čakajú. Po štvrťhodinke sa dočkajú: „Asi končia, bo už aj te svate vynšli z kostela“.  Vlajkonosič nedočkavo vyzerá, kedy sa zjaví druhá zástava.

Už idú! Sprievod sa môže zase spojiť a bratia katolíci i evanjelici pokračovať svorne ďalej.

 „Čo ste tam buli tak dluho, spovedali vas po jednym?“, doberajú si evanjelici katolíkov. 

Zase spolu po Jarkovej ulici. Náboženský cieľ sprievodu sa týmto skončil. Začína jeho svetská časť. Ideme za richtárom!

Po hlavnej ulici hore už ide sprievod v plnej sile, pribral aj katolíckych veriacich. Je taký dlhý, že dychovka vpredu sa už ani nevošla do záberu.

Sprievod zastavil pri pomníku padlých v Prvej i Druhej svetovej vojne. Baníci prejavili úctu položením kytice kvetov.

Zatáčame na námestie. Sme nedočkaví. Blíži sa vyvrcholenie podujatia.  A čo ďalší obyvatelia mesta, čakajú tam na nás?

A popred našu parádnu radnicu. Zopár ľudí nás tam predsa len čaká.

Baníci nastúpení pred richtárom čakajú na slávnostný prejav a ocenenie.

Je taká dobšinská historka, že raz sa baník vrátil domov z takejto oslavy a žena sa ho pýta:

 „Ta jak bulo, čo vam povedal richtar?" Pf...ta ja znam? Šicko bulo po maďarsky len Gligauf bul po slovensky!“

 
A zase pekne všetci v pozore! Dychovka hrá banícku hymnu. Richtár ocení prácu baníkov (dnes už len prácu Baníckeho združenia).

Dovidenia v turičnom sprievode o rok. Nenechajte si ho ujsť! Udržiavajme toto naše krásne kultúrne dedičstvo, pre naše potomstvo rozlezené po svete.

Odfotila a napísala Eva Šmelková 

Turičná nedeľa 27. mája 2012

Videoprezentácia v lepšom rozlíšení je na stránke Maj Gemer

http://www.majgemer.sk/video-galeria/viewvideo/123/gemer/turiny-sprievod-2012-v-dobinej   prípadne na : http://www.youtube.com/watch?v=InKVhUpWqss&feature=player_embedded