Ako jeden turista v roku 1884 prežil návštevu Dobšinskej ľadovej jaskyne
( Pod-nadpis tohto článku znie : „ Stratenské údolie a Dobšinská ľadová jaskyňa“ od Dr. Johana Pelecha – preložené z maďarčiny od Saumuela Kleina do nemčiny a následne z nemčiny do slovenčiny preložil Rudolf Pellionis. Ďalej už nasleduje samotný popis) :
„Ja som videl svetoznáme slávne jaskyne, poprechádzal som labyrinty Baradla a so zábavou a údivom som si prezeral rôznorodé kvapľové útvary, s dojatím som stál na pobreží Niagary načúvajúc hromový hukot tohto obrovského vodopádu, pozeral som sa z Alpských vrcholov, kde sa človeku hlava zatočí, keď sa pozerá do strašlivých hĺbok dolín a stráni a visiacich útesov z úbočí, ktoré len a len padnúť, cítil som sírový vzduch Vezuvského krátera, ktorý pôsobil na moje zmysli z bezprostrednej blízkosti, zažil som obrovské vlny oceánu, ako aj mŕtvy svet ľadového sveta , dych jeho ľadovcov, ktoré očarovali moje vedomie. Tieto mimoriadne obrazy a stvorenia prírody mi pripadali veľkolepé a strhujúce, napriek tomu však musím konštatovať, že napriek týmto údivom sveta nič tak neočakávané, prekvapujúce nezapôsobilo na mňa ako práve Dobšinská ľadová jaskyňa. „
„ Tieto nezávislé výpovede som neraz mal možnosť počuť od skúsených cestovateľov a vášnivých turistov, ktorí túto jaskyňu navštívili a o nej rozprávali . A mali pravdu! Aj ten najvernejší opis, alebo možné predstavy týchto pokladov a krásy tejto jaskyne v popise je nemožná. Každý návštevník, ktorý túto jaskyňu osobne navštívi, bude veľmi prekvapený, uchvátený a užasnutý. – S každým vymenovaným mimoriadnym výtvorom prírody stojí Dobšinská ľadová jaskyňa v tej istej úrovni. - Táto nevídanosť je tak neobyčajná, osobitná a podivná, znela poznámka jedného zahraničného turistu,., - že je zarážajúce že tento divotvorný poklad sveta a prírody vzdelaný svet ledva pozná o čom svedčia počty návštevníkov v prehľade. Veľkoleposť tohto diela prírody vlastne zaniká. Musí sa učiniť všetko preto, aby sa stala a malo by byť prísnou povinnosťou a patriotistickou povinnosťou pre všetkých , ktorí na to majú vplyv. „
Prekladateľ Samuel Klein ku tomuto preloženému článku ešte dodáva: „ On má dokonalú pravdu , ja to tiež takto vidím a miesto toho aby som napísal nejaké oslovujúce riadky, pokiaľ som zobral pero, prišli mi pod ruky tieto riadky a cudzie spomienky.
A pokiaľ sa mi cez túto malú prekladateľskú prácu má podariť vzbudiť pozornosť väčšieho publika na ľadovú jaskyňu a keď tu nájdem podobných priateľov a u čitateľov vzbudím túžbu vidieť tento zriedkavý skvost prírody, že ju osobne navštívia, potom tieto moje riadky plne dosiahli cieľ.
Dobšiná v mesiaci júni 1884 Prekladateľ Samuel Klein
Poznámka prekladateľa Rudolfa Pellionisa : Dobšinská ľadová jaskyňa bola objavená 15.júna 1870, takže v tej dobe bola iba 14 rokov známa. Prešiel dlhý čas, a od tej doby sa predsa len Dobšinská ľadová jaskyňa stala svetoznámou.
V Košiciach 19.2.2008 Rudolf Pellionis
Odkaz na stránky Dobšinskej ľadovej jaskyne :
http://www.gemer.sk/ciele/dljaskyna/dljaskyna.html
Dátum objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne :
http://www.ssj.sk/pdf/ARAGONIT14_1/Aragonit14_1_13.pdf
K začiatkom elektrického osvetlenia Dobšinskej ľadovej jaskyne :
http://www.ssj.sk/pdf/ARAGONIT14_1/Aragonit14_1_8.pdf
Komentáre
Prehľad komentárov
Ahoj Laco,
ďakujem za perfektné odkazy na Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktoré odkazy som dal pre ľahšie prepojenie priamo pod horeuvedený text článku. Ten dátum objavenia dám ešte asi aj do obľúbených položiek.
Články od DĽJ
(Laco Tometz, 10. 2. 2011 7:49)
Ahoj Rudo,
chcel by som ťa a aj ostatných záujemcov upozorniť na zaujímavé čítanie o Dobšinskej ľadovej jaskyni zverejnené v časopise Správy slovenských jaskýň - ARAGONIT. http://www.ssj.sk/pdf/ARAGONIT14_1/Aragonit14_1_8.pdf
http://www.ssj.sk/pdf/ARAGONIT14_1/Aragonit14_1_13.pdf
Prosba
(Pavol Horváth, 30. 3. 2010 17:32)Dobrý deň pán Pellionis. Neviem Vašu e-mailovú adresu, preto Vás otravujem tu. Neviete mi povedať, kto je autorom obrazu o DLJ v zasadačke mestského úradu? Je to obraz na pravej strane vedľa dverí, nie Halassy. Ten je vľavo. V Dobšinej nám to nevedel nikto na MÚ Povedať. Ani Tibor Harmata. S kolegyňou z Maďarska sme robili výskum obrazových stvárnení DLJ a vtedy ma nenapadlo, sa Vás spýtať. Pozrite prosím www.banmuz. Mám tam mailovú adresu.Dopredu ďakujem a tá pozvánka do Banmuz stále platí. Pavol Horváth Banícke múzeum v Rožňave. (môžem Vám poslať foto, keď dáte adresu a v PDF aj spomenutý príspevok)
Re : Neopísateľné
(R. Pellionis , 4. 7. 2009 10:36)Nikola, v prvom rade ďakujem za návštevu na týchto stránkach. Slovenský raj je skutočne rajom prírody a má tých klenotov viacero. Som rád, že aj touto cestou môžem priblížiť niektoré zákutia a skvosty tejto prírody, ako aj to že to zaujme niektorých čitateľov. Cenia si to práve ľudia, ktorí sú mimo Slovenska. Pozdravuje Rudo.
Nepisaťeľné
(Nikola, 4. 7. 2009 9:09)Táto jaskyňa je skvost Slovenského raja a nie je jediný!Pochádzam z východneho Slovenska momentálne žijem mimo ale do Slovenského raja sa neskutočne rada vraciam...taká krásna príroda a rovno u nás doma...oplatí sa vidieť...minimálne na predĺžený víkend.
Re: Články od DĽJ
(Rudolf Pellionis, 10. 2. 2011 10:35)