DOBŠINÁ od Dobšinčana

Začiatkom minulého storočia sa v meste zintenzívnil záujem o rozvoj telovýchovného, ale aj kultúrneho hnutia. V oblasti športových aktivít to bol v prvom rade záujem o futbal. Prvú futbalovú loptu do Dobšinej priniesol Žigmund Trattner v roku 1912, ktorý sa s technikou futbalovej hry oboznámil počas svojich štúdií na Vyššej obchodnej škole v Budapešti. S prvou donesenou loptou hneď začali hrať futbal na dvore bývalej meštianskej školy (dnes Gymnázium) miestni žiaci. Táto aktivita priviedla na školský dvor ďalších zvedavcov a nadšencov.

Žigmund Trattner s manželkou počas oddychu okolo roku 1971 (foto Gregor)

Netrvalo dlho a medzi žiakmi, študentmi a nadšencami sa začalo čoraz viac hovoriť o založení športového klubu. Vyvrcholením toho úsilia bolo založenie športového futbalového klubu v lete roku 1914 pod názvom DŠC – Dobšinský telovýchovný klub. Jeho prvým predsedom sa stal A. V. Klausmann a tajomníkom Ž. Trattner.

Nadšení záujemcovia o šport ihneď požiadali vedenie mesta o pridelenie pozemku pre futbalové ihrisko. Podľa záznamov v mestskom archíve podali Albert Viktor Klausmann a jeho spoločníci dňa 16. júla žiadosť o povolenie prideliť pozemok a postaviť futbalové ihrisko (adm. protokol č. 758/1914).

Výpis zo zápisnice zasadania predstavenstva mesta zo dňa 17. júla 1914:

Prítomní: Dr. Ladislav Langhoffer – predseda, mešťanosta, Július Nickl – zapisovateľ, Andrej Krausz ml. – mestský radca, Ing. Andrej Fábry – riaditeľ baní, Ing. Viktor Kellner – lesmajster, Ján Krausz – hospodár mesta, Dr. Ladislav Hanzély – právnik mesta, Dr. Koloman Sárkány – zástupca notára, Dr. Viliam Mészáros – hlavný účtovník a Koloman Bogdány – účtovník.

Na zasadaní bola prečítaná žiadosť Alberta V. Klausmanna a jeho 23 spoločníkov, ktorí žiadali prideliť časť mestskej lúky o dĺžke 91 m a šírke 30 m o rozlohe 758 siah pri mestskej stodole, a to zadarmo alebo za mierny poplatok.

Uznesenie predstavenstva bolo nasledovné:

Predstavenstvo mesta, vždy podporovalo duševnú a telesnú výchovu mládeže, a tak podanej žiadosti vyhovuje a požadované časti lúky prenecháva mládeži na futbalové ihrisko, a to zatiaľ na túto letnú sezónu bezplatne. Obhliadku miesta vykoná trojčlenná komisia v zložení: mestský právnik, Dr. Ladislav Hanzély, zástupca notára Dr. Koloman Sárkány a hospodár mesta Ján Krausz. V úradnom zápise bolo ešte stanovené, že „za poškodenie otavy poukáže sa mestskému hospodárstvu 60 korún na ťarchu nepredvídaných výdavkov“ (pozn.: ide o náhradu za nevyužitú trávu z druhej kosby).

Na celej tejto udalosti bola však najdôležitejšia skutočnosť, že bol určený pozemok, na ktorom postupom času vyrástol futbalový štadión, kde sa vykonávala väčšina športových aktivít v meste. Či niekto spomínaný poplatok za náhradu škody zaplatil, alebo nie, nevieme. I takto boli položené základy telesnej výchovy a športovej činnosti.

Do rozvoja športu veľmi nepriaznivo zasiahla I. svetová vojna. Mnoho hráčov muselo odísť na vojnu, ba niektorí narukovali priamo z futbalového ihriska. Nastala preto určitá stagnácia. Počas vojnového obdobia na bývalej meštianskej škole bol učiteľom p. Znojemský, ktorý aj v tomto čase hrával so svojimi žiakmi futbal.

Po skončení vojny sa v roku 1919 začal športový život znovu organizovať a v roku 1920 sa športová činnosť obnovuje znova. Boli vydané športové stanovy, čo v tomto čase predstavovalo zriedkavý prípad v oblasti Gemera. Na čele futbalového života mesta v tom čase stáli predovšetkým V. Kalusmann, Ž. Trattner, O. Lauf, R. Lehocký, O. Heutschy, V. Kirschner, F. Heutschy a M. Duck.

V prvej futbalovej jedenástke hrávali: Lustig, Gömöri, Kirschner, Szomorai, Litványi, Nikházy, Trattner, Heutschy, K. sýkora, Š. Majerčík – Kuldenfienger, Budinský, Burger, Linassy, Toma, E. Lévai a iní.

Hrávalo sa väčšinou medzi sebou, neskôr najčastejšie s mužstvami Rožňavy, Plešivca, Tornaly, Popradu, Kežmarku a Levoče. Pravidelná majstrovská súťaž v tejto dobe nebola. Pre ťažkosti s prepravou a aj s finančnými prostriedkami, sa striedali iba mužstvá z blízkeho okolia. Športový klub nedostával od štátu žiadnu finančnú podporu. Nevyhnutné potreby na vykonávanie činností sa zakupovali z výnosu usporiadaných tanečných zábav v Ľudovej záhrade a z divadelných predstavení – teda svojpomocne. Prvá tanečná zábava bola v Ľudovej záhrade v roku 1920, z výnosu ktorej bola zakúpená výstroj.

Aj napriek tomu, že mestská rada svojím platným uznesením povolila užívanie športového ihriska, nie vždy sa uvedené dôsledne dodržiavalo. Pre určité dôvody na istý čas zakázala hrávať na ihrisku, a preto sa muselo hrávať v priestoroch neskoršieho domova mládeže i pri rómskej osade.

V roku 1934 na ihrisku vybudovali tribúnu, stavbu ktorej riadil J. Zimmermann. Drevo, potrebné na výstavbu, poskytlo mesto na splátky. Otvorenie tribúny bolo spojené s veľkou oslavou, konaním futbalového turnaja a športovými súťažami. Tribúnu využívali iba do konca druhej svetovej vojny, kedy bola zničená.

Tribúna futbalového ihriska okolo roku 1935 (súkromný archív Jaroslav Valent)

Futbalový zápas v tejto dobe (súkromný archív Jaroslav Valent)

Výbor a hráči sa schádzali v klubových miestnostiach Balatónu (bývalé pohostinstvo na Železničnej ulici) a neskôr v kaviarni u Szojku. Trvalá klubová miestnosť so zariadením bola v dome B. Sárkányiho (na hlavnej ulici pri trafike). Klubové farby dresov futbalového mužstva boli čierna a biela s označením DŠC. Športovú výbavu skladovala a udržiavala vdova Lukáčová pri futbalovom ihrisku.

V období rokov 1920 – 1938 sa vo funkciách klubu vystriedali O. Fejér, Ž. Trattner. A. Ruffiny-starosta mesta, Dr. Alštok a ďalší. Z množstva hráčov je treba uviesť aspoň nasledovných: J. Herčka, M. Duck, Š. Gavlák, Š. Smrek, Š. Capko, S. Karkoš, S. Kós, L. Bukovinský, V. Kirschner, F. Heutschy, A. Lauf, Š. Garan a mnohí ďalší, ktorí sa medzičasom z Dobšinej odsťahovali.

Okrem futbalového klubu DŠC bolo v Dobšinej aj futbalové mužstvo bývalej obchodnej školy a mužstvo Federácie proletárskej telovýchovy.

Legitimácia Dobšinského športového klubu z roku 1934

Okrem futbalu sa hrával aj tenis na dvorcoch v mieste, kde neskôr bolo umiestnené hokejové ihrisko. V roku 1926 dostal klub do užívania letné kúpalisko vybavené vhodnými kabínkami, ktoré bolo na mieste neskoršej rybárskej liahne. Plavecký výcvik viedol Nikházy. Činnosť v roku 1945 začala schôdzkou, ktorú zvolal Šrenkel, neskôr pracovník Okresnej odborovej rady.

(vyššie uvedený text bol spracovaný na základe zachovaných spomienok Žigmunda Trattnera)

Činnosť Federácie proletárskej telovýchovy

(spracované na základe spomienok Š. Zahoranského, Š. Surovského, Ľ. Lacha a Š. Smreka)

Vplyv Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, na uvedomelosť a organizovanosť nášho robotníctva, bol veľký. Aj v Dobšinej sa objavovali hlasy po vytvorení robotníckej športovej organizácie. Na základe podnetu komunistickej strany boli položené základy Federácie proletárskej telovýchovy – v skratke FPT, a to koncom tridsiatych rokov minulého storočia. Stanovy federácie boli schválené v roku 1932. Členovia FPT sa schádzali v Robotníckom dome na Troch ružiach (budova neskoršej pekárne), kde sa schádzali aj dobšinskí komunisti.

Federácia proletárskej telovýchovy združovala prevažnú väčšinu robotníkov a mládeže. Miestni buržoázni činitelia túto organizáciu rozhodne nemali radi a robili jej všestranné prekážky, lebo v nej išlo o vplyv komunistickej strany na mládež. Medzi prvými funcionármi FPT boli J. Kolpaský, M. Syčina, J. Lukáč, Š. Jakubčák, Ľ. Lach a iní.

V rámci federácie úspešne pracovali tieto krúžky: politický, divadelný, šachový, turistický (skauting), a futbalový.

V činnosti politického krúžku presadzovala komunistická strana svoj vplyv na mládež. Tejto práci napomáhalo aj premietanie sovietskych filmov. Mládež pomáhala strane v agitácii pred 1. májom, voľbami i inými podujatiami, ktoré organizovala strana. Krúžok viedli J. Koóš, J. Kolpaský a Ľ. Lach.

Náplňou práce divadelného krúžku bolo vystupovanie na straníckych schôdzach s predstaveniami, recitáciou a spevom. Účinkujúci vystupovali s predstaveniami aj v blízkych obciach. Hry nacvičovali v tanečnej sále Robotníckeho domu. Divadlo hrávali A. Kolpaská, M. Pakhová, Smrečanská, Quitková, J. Červenka, M. Syčina, Ľ. Bukovinský, Š. Smrek, Š. Jakubčák a iní.

Šachový krúžok viedol J. Lukáč, súťažne sa nehralo, stretnutia bývali medzi hráčmi FPT a DŠC.

Veľmi obľúbený bol turistický krúžok (skauting). Turistika sa pestovala v menších či väčších skupinách i vcelku. Niekedy sa organizovali aj spoločné zrazy FPT napr. s Rožňavou. Chodievalo sa aj do Ľadovej jaskyne, Slovenského raja a pod Hanisej, a to obyčajne koncom mája. Pri mnohých zrazoch sa zišlo aj 80 turistov. Peňazí na stany pochopiteľne nebolo, a tak sa spávalo v kolibách z čačiny pri vatrách. Pri jednom zraze sme išli s červenými zástavami čakať Rožňavčanov k vlaku na stanicu. Na Banskej ulici už čakali četníci, aby sprievod rozbili.

Aby nedošlo k prípadnej demonštrácii voči spoločenskému zriadeniu, sprievod nevpustili cez Hlavnú ulicu, a tak sa potom išlo Novou ulicou, Lányiho hutou a cez Hanisej do jaskyne. Tu už zasa čakali ozbrojení četníci, ktorí nedovolili zraz pred hotelom (cez II. svetovú vojnu vyhorel), iba v dolinke niže Ľadovej jaskyne. Do jaskyne vpúšťali iba po dvoch až troch a nie všetkých naraz. Vracali sme sa do Dobšinej cez Stratenú – spomína si na príbeh Ľ. Lach.

Pri zrazoch FPT obyčajne vyhrávala dychová hudba, ktorú viedol F. Freumund. V nej účinkovali J. Kolpaský st., J. Šaliga, G. Rajter, J. Lelko, Kolpaský ml., F. koutek, M. Rozložník, A. Lach, J. Ondrejčík, J. Vozár, Š. Šoltís, B. Lacko, J. Ivan, A. Lukáč, K. Zahoranský, J. Lukáč a Š. Polóni.

Väčšina členov skautingu mala rovnošaty, ktoré si zakúpili z vlastných prostriedkov.

Futbalový oddiel FPT vznikol v roku 1930. V súťažiach sa nehralo. Hrávalo sa obyčajne o Putovný pohár mešťanostu a priateľské zápasy. Chodievalo sa aj na zápasy do Rožňavy, Štítnika, Plešivca, Telgártu, Rochoviec a inde. Miestny FPT vyhral nad Spišskou Novou Vsou 2:0 a Tehelňou Košice 3:1. Medzi futbalistami hrávali G. Rozložník, M. Garan, A. Vozár, Š. Surovský, Š. Jakubčák, M. Syčina, Ľ. Budinský, Ľ. Bukovinský, Š. Smrek, J. Červenka, E. Štern, Ľ. Lach, J. Garan, A. Derner a S. Karkoš. Neskoršie prestúpili z DŠC M. Duck, B. Rézeš a Š. Kooš.

Nástup futbalového družstva FTP na zápas okolo roku 1930

Činnosť FTP sa rozrástla do veľkých rozmerov a bola najsilnejšou športovou organizáciou. Prácu sťažovalo to, že nebol dostatok finančných prostriedkov, ani dostatok možností pre vyvíjanie činnosti. Jediná telocvičňa bola pre FPT uzavretá. Činnosť bola živená iba z členských príspevkov, z rozširovania obrázkového časopisu Stadion, ktorý jednota odoberala a z podpory miestnej organizácie komunistickej strany. Činnosť FPT bola zakázaná 6. 10. 1938. Majetok bol četníkmi úradne zhabaný.

Pod vplyvom sociálnodemokratickej strany pracovala TJ – Robotnícka telovýchovná jednota, kde pracovali krúžky gymnastický a pästiarsky. Obdobie II. svetovej vojny znamenalo úplnú stagnáciu športu, lebo mnoho športovcov bolo narukovaných.

Pästiarstvo

(spracoval Pavol Mihalovič)

Pästiarstvo v Dobšinej začínalo v rokoch 1948 – 1949. Podmienky boli dosť ťažké. Nebolo rukavíc, ani ostatných vecí pre tréning. Rukavice doniesol sám tréner a hráč v jednej osobe Inž. Samuel Turzák, ktorý ako študent v Košiciach a potom v Prahe navštevoval tréningy tamojších pästiarskych klubov. Svoje skúsenosti rozdával chlapcom, ktorých získal pre tento mužný šport. Boli to mládenci, ktorí pracovali najmä na závode Azbest a ostatných dobšinských závodoch. Škoda, že Inž. Turzák prichádzal do Dobšinej len na prázdniny a v tom čase sa trénovalo. Prvá osma bola, Ján Harenčár, Ján Eltschläger, Vojtech Nagy, Gejza Vozár Bendík, Milan Lapšanský, Jozef Duck, Ján Ivan, Jozef Hadušovský a Pavol Thern. Hrávalo sa v telocvični a v kinosále. Najznámejšie stretnutia boli Dobšiná-Fiľakovo 9:7 v Dobšinej a 11:5 vo Fiľakove, Dobšiná-Baňa mládeže Mlynky 9:7 a 9:7, Michalovce-Dobšiná 11:5 a Svit-Dobšiná 16:0. Okrem toho sa hralo niekoľko stretnutí v rámci okresu. Tento mužný šport u nás zanikol pre materiálny nedostatok, najmä pre ring,, ktorý sa musel robiť vždy pred každým zápasom. Príchodom J. Ebergényho sa zorganizovala ešte raz osma, ale už sa väčšie akcie nepodnikli. Uskutočnilo sa stretnutie Dobšiná-Lokomotíva Košice, ale všetky stretnutia skončili prehrou našich pästiarov. Je len škoda, že taký mužný šport nezapustil korene aj v Dobšinej.

Volejbal

(spracoval Pavol Mihalovič)

Väčší rozmach volejbalu začal v súvislosti so stavbou hydrocentrály v roku 1950. Káder mužstva tvorili Ing. Vincent Lišák, Ing. Samuel Turzák, Ing. Ladislav Šuhajda, František Časo, František Rinčo, Ing. Vojtech Klausmann, Štefan Šmelko, Ladislav Drobný a iní. Volejbal sa hrával na dvoch ihriskách na dvore školy. Mužstvo hrávalo na turnajoch. Na Tatranskom turnaji vo Vyšných Hágoch, kde sme v skupine prehrali so Spišskou Novou vsou 2:0 a vyhrali nad Duklou Krížik Prešov 2:0. Po linke ROH sme sa dostali do semifinále, keď ako zástupca Košického kraja sme vyradili Kovohuty Mokraď 2:0, so Žiarom nad Hronom sme hrali 1:1 (zápas sa nedohral pre prietrž mračien) a do finále postúpil Žiar nad Hronom.

Volejbal sa začal sľubne rozvíjať aj na dobšinských školách v rámci ŠHM a ŽHM (pozn.: Školské hry mládeže a Žiacke hry mládeže), kde naši mladí volejbalisti hrávali striedavo úspešne.

Pekný úspech dosiahli žiačky ZDŠ (pozn.: Základná deväťročná škola), keď na horúcej trebišovskej pôde vo finále prehrali s Trebišovom 2:1. Aj v tomto smere by sa dalo v Dobšinej urobiť viacej, lebo podmienky na tento šport sú. Niekoľko zápasov sa odohralo v rámci okresu. Z dievčenského volejbalu je treba spomenúť mená V. Bebčáková, J. Kozmová, K. Eltschlägerová, V. Murgašová, A. Šmelková, A. Repaská, M. Herčková, I. Palgutová a iné.

Basketbal

(spracoval Pavol Mihalovič)

Na stavbu hydrocentrály prišli brigádnici – vysokoškoláci, ktorí vo voľných chvíľach hrávali basketbal. Okrem toho, študenti rožňavského gymnázia hrávali basketbal tiež. A tak sa našli súperi pre brigádnikov – vysokoškolákov. Prvými priekopníkmi basketbalu v Dobšinej bol A. Rusnák, M. Rusnák, O. Červenka, R. Harenčár (neskôr tajomník SÚV ČSM – pozn.: Slovenský ústredný výbor Československého zväzu mládeže), Samuel Turzák, Štefan Šmelko, František Rinčo, Ladislav Drobný, Ondrej Macko a iní. Boli to väčšinou študenti, a tak sa zápasy hrávali len cez prázdniny. Keď sa zriadila aj v Dobšinej JSŠ, v rámci ŠHM sa prevádzali turnaje, na ktorých sme mali striedavé šťastie a úspechy, Azda najväčší úspech dosiahlo družstvo ZDŠ dievčat, ktoré sa stalo v roku 1960 majstrom Košického kraja. Ich trénerom bol P. Mihalovič. Pod jeho vedením sa aj staršie dorastenky, žiačky JSŠ (pozn.: Jedenásťročná stredná škola) umiestnili v prebore kraja na čestnom treťom mieste v roku 1961. V kádri družstva hrávali V. Bebčáková, J. Kozmová, K. Eltschlägerová, M. Herčková, A. Šmelková, M. Ďuránová, A. Repaská, M. Karkošová ml., I. Palgutová, M. Rogosová, V. Tešlárová, M. Messešová a i. Aj tomuto športu bude treba venovať v budúcnosti väčšiu pozornosť.

Hádzaná

(spracoval Pavol Mihalovič)

Bola a je popoluškou zo športov v Dobšinej. Hrávala sa len na miestnych školách v rámci ŠHM a ŽHM. Výraznejšie úspechy sme v tomto športe nedosiahli. V rámci ŠHM dosahovali chlapci i dievčatá striedavé úspechy. Pre tento šport bude treba vybudovať ihrisko. V prvých zápasoch hrávali O. Fejer, J. Priatka, L. Balog, O. Hirner, M. Plichta, V. Klein, Š. Varga, J. Hutník, k. Ujházy, D. Tokarčík, D. Gecelovský, D. Vilim, J. Hronec a i.

Šachy

Hra v šachy mala v Dobšinej pomerne starú tradíciu. Za jej prvého zakladateľa a organizátora treba označiť agilného A. Trattnera, ktorý čoskoro po založení športového klubu grupoval okolo seba šachistov a zaúčal ich do tejto ušľachtilej hry. Činnosť oddielu na tú dobu bola pomerne čulá, ako o tom svedčia aj písomné správy z vtedajších okresných novín. Hrávalo sa v klubovni športového klubu, v rokoch 1934 – 38 sa usporadúvali turnaje v tzv. Kasíne (neskôr súkromný byt R. Lehockého) a simultánky napr. s košickým majstrom Kővárym. Z dnešných (pozn.: v dobe vzniku pôvodného textu) obyvateľov Dobšinej hrávali J. Reťkovský, Š. Capko, Š. Kračun, K. Sýkora a i. Okrem nich dnes už mŕtví A. Thoma, Dr. Weiss, K. Kirschner.

Za okupácie nastala v šachovom živote úplná stagnácia, ktorá trvala až do oslobodenia. Po roku 1945 šachový život opäť rozprúdil Ladislav Mečiar, ktorý vychoval novú mladú generáciu. Po jeho odchode r. 1951, prevzal oddiel J. Reťkovský. Toto obdobie až do roku 1963 bolo najbúrlivejším rozvojom šachu v Dobšinej. Vyrástli okrem iných vynikajúci šachisti z radov mladých ako J. Fundja, M. Hricko, L. Klauzmann. Prebory jednotlivcov sa konali za účasti až 36 šachistov a museli sa konať až na troch rôznych miestach.

Každoročne sa konávali turnaje mládeže, turnaje dospelých a prebor jednoty. Víťazmi sa stávali okrem vyššie menovaných J. Reťkovský, J. Prekop a za nich sa radili J. Šesták, F. Martinický, J. Letko, V. Zahoranský, G. Majcher, J. Kapsdorfer a iní. Najhodnotnejšie bývali turnaje družstiev miestnych závodov o putovný pohár. Zúčastňovali sa ich tieto závodné družstvá: GŽB (pozn.: Gemerské železorudné bane), Hydrostav, Harmanecké papierne, školstvo a miestne komunálne závody.

Oddiel hrával každoročne na Deň baníkov tradičný zápas s baníkmi v Spišskej Novej Vsi. Taktiež usporadúval simultánky (napr. s majstrom Engelom, veľmajstrom dr. Filipom a pod.)

V posledných troch rokoch hrával oddiel v okresnej súťaži, kde dosahoval pekné výsledky napr. v rokoch 1962/63 druhé miesto hneď za účastníkom krajskej súťaže TJ Baník Rožňava. V posledných rokoch posilnili oddiel ďalší vynikajúci hráči ako Frank, Dr. Ďuríček a iní.

Prekážkou ďalšieho rozvoja šachu v Dobšinej je nedostatok vlastných kultúrnych miestností. Po likvidácii klubovní v OB, ŽB a Harmaneckých papierňach sú naši šachisti odkázaní na kaviarenské prostredie, ktoré v žiadnom prípade nevie nahradiť vlastné. Dobšinskí šachisti sa tešia, že sa im ich čoskoro dostane v novom kultúrnom dome, ktorý už dnes slúži i týmto účelom.

Na základe zachovaného textu, zostavil Ing. Mikuláš Rozložník v januári 2021

(z hľadiska jeho hodnovernosti sme v článku zámerne ponechali aj niektoré archaické výrazy a čiastočne aj pôvodnú štylizáciu)