DOBŠINÁ od Dobšinčana

Dobšinské nešťastia

       Je celkom určité, že v Dobšinskej kronike sa o nešťastiach v Dobšinej dočítame toho veľa, ale nie každý deň tam máme prístup, prípadne možnosť  v nej listovať a vyhľadávať určité udalosti, čo  je aj dosť náročné.

       Náhodou sa mi dostali do rúk  v nemčine  písané udalosti, ktoré značne ovplyvnili  vývoj samotnej Dobšinej. Sú veľmi strohé, ale napriek tomu si myslím, že stojí za zmienku ich na týchto stránkach uverejniť  aspoň  v poradí ako nasledovali. Jedná sa o preklad z nemčiny a to z   podkladov od Szilarda Cschrancza, ale skutočne neviem kde to bolo uverejnené , pretože sa jedná o dosť staré kópie asi z roku 1935. Ide o nasledovné :

Nešťastia.

     Vývoj  a blahobyt, rsp., zámožnosť Dobšinej brzdili mnohé nešťastné udalosti . Na tomto mieste sú zdôrazňované iba tie najväčšie , ktoré zásadne ovplyvňovali samotné mesto Dobšiná.

1./ V roku 1540 vyraboval mesto Dobšinú Muránsky hradný pán Matthias Basó.

2./ V roku 1584 vpadli, vypálili a vyrabovali mesto Dobšinú Turci.

3./  V rokoch 1629, 1633 a v roku 1714, zomrelo veľmi veľa detí na úplavicu  a kiahne.

4./  V rokoch 1645 a 1710  zasiahla Dobšinú morová epidémia.

5./  V roku 1751, úplne vyhoreli lesy najmä na Hnileckej strane.

6./  V rokoch 1830, 1855,1866 a v roku 1873 pustošila Dobšinú cholera. 

Poznámka  R. Pellionisa  ku šiestemu bodu. Ešte  v mojom detskom veku, moji starí rodičia, ako aj iní starí dobšinčania spomínali  a označovali  tzv. cholerovú muldu, (jamu)  ktorá sa nachádza na evanjelickom cintoríne hneď ako vychádzame od domu smútku smerom ku bráne hore a tiahne sa naprieč cintorínom z dolnej časti  nahor,  a do dnešných dôb je ešte slabo badateľná. Starí dobšinčania vravievali že ľudia umierali v tej dobe po stovkách a len ich zahrabávali do tejto muldy bez krížov a iba zaradom zasypávali. Toľko z rozprávania starých dobšinčanov.)

7./ V rokoch 1811 a 1855 vyhorela celá Dobšiná, Poznámka R.Pellionisa, v tej dobe boli domčeky takmer výlučne z dreva. Už len z počutia rsp., chýrov, údajne práve tento požiar zastavil choleru, ale to budú skôr len domnienky.)

8./  V roku 1932 vyhorelo mnoho domov na Zimnej ulici  od Čiernej cesty po námestie.

       Toľko teda zo strohých podkladov od Szilarda Schrancza. Je zaujímavé, že vôbec tu nie je spomenutá Prvá svetová vojna, ktorá zrejme Dobšinú nejako nešťastne asi nezasiahla, napriek tomu, že v evanjelickom kostole v Dobšinej je pamätná tabuľa s menami a to  s viac ako stovkou obetí tejto vojny.

      Sú tu uvedené udalosti prakticky  siahajúce tesne pred  Druhú svetovú vojnu a bolo by iste prinajmenej z historického hľadiska si dobre pripomenúť hoc nešťastné udalosti aj z týchto ďalších  období, aby  ich ľudia – dobšinčania mali na pamäti a nikdy na nich nezabudli.

V Košiciach 14.2.2008   Rudolf Pellionis

                                   Pokračovanie                                

 prípadne na stránkach :

 http://www.rosmus.cz/dokumenty/tragedie-na-svedskych-sancich-cerven-1945.pdf

V Košiciach  29.2.08

Práve  v týchto dňoch, máme možnosť čítať na internete prvé tohoročné číslo DN/01/08  Dobšinských novín, ktoré si vždy rád  a so záujmom prečítam. Mimo iné tam je aj článok : Pietny akt kladenia vencov pri príležitosti oslobodenia Dobšinej

 „V pondelok, 28.1.2008 sa uskutočnila spomienka na 63.výročie oslobodenia Dobšinej. Spomienkovú akciu zorganizovala miestna organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov pred budovou radnice. Po slávnostnom príhovore primátora mesta p. Karola Horníka, si účastníci vypočuli príhovor p. Františka Novotného, kronikára mesta, ktorý udalosti tých dní opäť oživil a pripomenul všetkým, že na hrozby fašizmu netreba zabúdať.“

       Vybral som iba úvod z tohto článku, pretože je nepochybné že druhá svetová vojna bola jedným z najväčších nezmyslov ľudstva. V spomínanom článku nie je nejako zvlášť písané o faktoch ktoré by nešťastne  boli postihli Dobšinú. Padlo zopár bômb, ktoré na šťastie Dobšinú minuli. Tri dopadli aj na Teliatko ( Pod azbestom) , kde sme sa v tých jamách hrávali ako deti na skrývačky. ( Mimochodom je tam spomenutá  udalosť o zničení Stratenskej brány, ale nie je uvedený fakt, že ten mali na svedomí práve sovietske vojská. )

Ostávajúc s konštatovaním, že druhá svetová vojna ako celok určite postihla aj mnoho dobšinčanov, ale počty týchto obetí  pravdepodobne nebudú  dosť známe, rsp. presne evidované.

Tesne po vojne však chcem  upozorniť na nezmyselný masaker, ktorý sa  bezprostredne dobšinčanov dotýkal a preto vyberám časti z originálu  :

http://sk.wikipedia.org/wiki/P%C5%99erovsk%C3%A1_trag%C3%A9dia

v ktorých je mimo iné uvedené :

                           PŘEROVSKÁ TRAGÉDIA

Přerovská tragédia bol krvavý masaker, ktorý sa odohral na Švédskom vale neďaleko Přerova v noci z 18. na 19. júna 1945 ako dôsledok protinemeckej a protimaďarskej psychózy v Československu po skončení 2. svetovej vojny.

Príslušníci 17. pešieho pluku z Petržalky, ktorí sa vracali z vojenskej prehliadky na Václavskom námestí, postrieľali 265 obyvateľov Dobšinej, Kežmarku, Gelnice, Mlynice a Janovej Lehoty pri Žiari nad Hronom. Išlo predovšetkým o karpatských Nemcov, a Maďarov, ktorých ustupujúca nemecká armáda odsunula do českého pohraničia. Celková bilancia obetí bola 120 žien, 71 mužov a 74 detí. Najmladšia obeť mala 4 mesiace

== Priebeh incidentu ==

K tragédii došlo v noci z [[18. jún|18.]] na [[19. jún]]a 1945. Nemeckí a maďarskí [[repatriant]]i sa vracali železničným transportom späť na Slovensko z okolia [[Šluknov]]a, kam ich v druhej polovici roku [[1944]] násilne evakuovala ustupujúca nemecká armáda. Medzi transportovanými boli aj ľudia, ktorí bojovali na strane partizánov a vlastnili legitimácie, ktoré vydal miestny národný výbor v Dobšinej počas [[SNP]].

Blízko Přerova vlak zastavil na železničnej predstanici, kde sa sústreďovali transporty, ktoré mali byť vypravené ďalej na Slovensko. Zhodou okolností bol medzi nimi aj transport, ktorým sa vracal petržalský peší pluk z vojenskej prehliadky konanej [[15. jún]]a na Václavskom námestí v [[Praha|Prahe]].

Dôstojník obranného spravodajstva nadporučik [[Karol Pazúr]] spolu s osvetovým dôstojníkom pluku [[Bedřich Smetana (osvetový dôstojník)|Bedřichom Smetanom]] začuli nemeckú a maďarskú vravu z jedného z vagónov a rozhodli sa konať. Zo svojich samopalníkov zostavili skupinu a z blízkej dediny [[Lověšice]] priviedli mužov s lopatami. Starostovi to odôvodnili tým, že budú popravovať niekoľkých príslušníkov [[Waffen-SS]].<ref>Marie Špalková: ''Horní Moštěnice - kapitoly z dějin obce'', Horní Moštěnice 2006; ISBN 80-86247-03-8, str. 115</ref> Následne dali bezbranných civilistov z vagónov vyviesť k neďalekej hore, kde ich postrieľali a zahrabali do priekopy. Cennosti, ktoré po obetiach zostali vo vagónoch si príslušníci jednotky podelili medzi sebou.

== Vyšetrovanie ==

[[19. jún]]a dal veliteľ sovietskej posádky v meste Karola Pazúra zatknúť. Správy o vyšetrovaní boli odoslané armádnym a bezpečnostným zložkám, ale prípad nebol ďalej šetrený. Pokusom postaviť K. Pazúra pred súd sa venuje vo svojich spomienkach aj [[Anton Rašla]]<ref>Anton Rašla, Spomienky spoza mreží (Vidas Banská Bystrica 1998) str. 93-101</ref>

V roku [[1947]] sa začalo o prípade písať v tlači, čo nakoniec spôsobilo, že vyšetrovanie sa opäť začalo. Tvrdenie, že medzi povraždenými boli zradcovia a [[nacizmus|nacistickí]] aktivisti sa nepreukázalo. Svedkovia iba tvrdili, že pred popravou sa osem mužov priznalo k príslušnosti k [[Hlinkova garda|Hlinkovej garde]] (v nej kedysi slúžil aj sám Pazúr<ref>http://www.ct24.cz/porady/historie_cs/prepisy_view.php?id=246144 [[Vladimír Just]]: ''Také vraždy přivítaly mír'', zveřejněno na stránkách ČT 24 26. prosince 2007; „''Připomněl bych Karola Pazúra, který měl obrovské máslo na hlavě: Hlinkova garda, člověk, který se rozhodně nezasloužil o osvobození republiky a který se na poslední chvíli přifařil k těmto vojskům.''“</ref><ref>http://szcpv.szm.sk/zvSTB.html Stručné CV v rámci Zoznamu zverejnených agentov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] od [[SZCPV]]</ref>).<ref>Marie Špalková: ''Horní Moštěnice - kapitoly z dějin obce'', Horní Moštěnice 2006; ISBN 80-86247-03-8, str. 116</ref> Karol Pazúr bol najprv odsúdený na Slovensku, na 7,5 roka odňatia slobody, po odvolaní mu v Prahe trest zvýšili na 20 rokov.  

Z transportu sa podarilo utiecť a prežiť siedmim ľuďom, jeden z nich je Pavol Molnár, ktorý mal vtedy 7 rokov a dnes žije v Rožňave. V čase nakrúcania televíznych reportáží v r. 1995 žil aj jeden z účastníkov popravčej čaty Ondrej Smelko, ktorý však svoju účasť na nej popieral.

Celkové znenie je na www stránke  :

http://sk.wikipedia.org/wiki/P%C5%99erovsk%C3%A1_trag%C3%A9dia

Poznámka R. Pellionisa : Z rozprávania starých dobšinčanov som počul, že údajne podľa očitých svedkov tento tzv. " Švédsky val " po tejto nezmyselnej masakre v dobe mieru, sa ešte tri dni po zasypaní obetí ešte vlnil a hýbal, čo znamenalo že tam boli pochovaní ľudia aj za živa, rsp. zranení.Najviac obetí bolo práve z Dobšinej. Prečo som to tu uviedol? Pretože chcem upozorniť na nezmyselnosť ľudskej pomsty a varovanie pred podobným. Nech ľudia majú na mysli, že len v mierovom spolužití je zmysel a nech na to nezabúdajú.

Dúfajúc že podobné nešťastia už nikdy nebude potrebné doplňovať ani v prípade Dobšinej, alebo hoci kde inde na svete, hoci sme stále svedkami krvavých masakrov v iných častiach sveta, akoby ľudstvo bolo absolútne nepoučiteľné. 

V Košiciach 29.2.2008  Rudolf Pellionis.

 P.s.  O Přerovskej tragédii si môžete prečítať podrobnosti v Stracenskom - Ladovskom spravodaji na stranách 5 až 7 pokiaľ si kliknete na odkaz :  http://www.stratena.net/3_06dwn/org_spravodaj/Stracensko%20-%20Ladovsky%20spravodaj%2006.2010.pdf

Prípadné video môžete sledovať tu :