EMA
„To je on ! Za níím!"
Tieto prekliaté slová mi znejú v ušiach už dosť dlho. Ani neviem odkiaľ v sebe nachádzam toľkej zlosti. Možno je to tými tehotenskými hormónmi, alebo udalosťami, ktoré mi ostali v pamäti a stali sa ani nie pred hodinou. Akýsi idiotskí chrapúni so zvučnými hlasmi, mikrofónom a kamerou za nami utekali ako o život. Mala som dojem, že predčasne porodím. To čo sa spustilo v tej nemocnici nevymyslia ani v kovbojke. Michael ma schmatol za zápästie a snažili sme niekam ukryť pred tými hyjenami. Boli dosť rýchli a vytrvalí. Do tejto naháňačky zapojil svoje tvrdé päste aj Christopher. Veru áno, nevedela som či blúznim, alebo čo. On vážne prisypal jednému z tej "svätej" trojice. Dal mu presnú na nos, chlapíkovi sa ihneď pustila krv z nosa, ale tí dvaja za nami sliedili ďalej. Vôbec im nezáležalo na ich kolegovi, oni chceli nás. Akoby sme boli pozlátení a mali z nás neviem aké prachy, síce oni to robia pre prachy, klamú ako takí faraóni, len aby predali tie kusy papiera. My s Michaelom sme sa zatvorili v nejakej malej, tesnej miestnosti v názvom Upratovacie potreby. Do frasa tam bol ale puch. Samé čistiace prostriedky, špinavé metly a hnilobné mopy. To je kvalita.
Mám teda dosť. Trčíme tam približne 10 minút a tých bastardov neprestalo baviť hľadať nás. V tej malej komore som si dala sľub, že ak najbližšie narazíme na nejakého dotieravého novinára, sama mu jednu čapnem až bude červený, ako taká kvalitná paprika. Keďže nepatrím medzi trpezlivých ľudí otvorila som dvere, vystrčila hlavu a poobzerala sa po okolí. Ale to by nebolo ono, keby nás ovšem nenašli. Kúsok na pravo stál jeden z tej podarenej dvojky a veselo sa mi škeril do tváre. Hneď ako zavrieskal na toho druhého, vybehli sme z dverí a rozhodli sa vrátiť ku Chrisovi. Ten hrozivo zmaľoval tretieho zo sliedičov, ležal na tej zemi ako kus banánovej šupky. Ani Chrisova ruka nevyzerala ružovo. Pri najlepšom mal narazené kostičky a rozdratú kožu. To zďaleka nebol koniec. Dotrepala sa sem miestna polícia. Chlapíka na zemi brali rovno na ošetrovňu, tamtých dvoch vykopli ako psov, ale nič viac. Veď nás prenasledovali ako zločincov a napriek tomu ich iba vyhnali. V neposledom rade sa zamerali na Chrisa, ihneď im doplo podľa jeho ruky, že to on doriadil toho novinára. Všetko sa ututlalo skrz Michaela. Vybavil to s mužmi zákona rýchlo, jednoducho a pokojne. Chris dostal len upozornenie a Michael zožal zopár pochváľ a uznaní.
Tamtadadáá !
Ako všetko ide jednoducho ak je človek trošku populárny. Môžeme ísť spokojne do hotela v policajnom sprievode. Lenže to by som musela byť trafená na hlavu, aby to ostalo ututlané i medzi mnou a Michaelom. Vďaka tej polondiatej naháňačke som bola nútená trčať v tej blbej smradľavej komore a utekať pred tými hovädami. Dosť ! Dosť ! Toto bolo príliš !
Pavučinu mojich myšlienok a spomienok prerušil prichádzajúci Michael, ktorý sa práve vrátil od Christophera.
„Ema ? Ako ti je ?"
Čupol si predo mňa a uprene hľadel. No ako mi môže asi byť ? Odvrátim hlavu iným smerom a zúrivo si povzdychnem.
„Pochopil som. Viníš ma za ten dnešok."
Hlúpy teda nie si. Veľmi sa hnevám, áno i na teba.
„Zapierať nebudem. Mám plné zuby týchto ukrývaní sa, prenasledovania, ohrozovania..."
„Stačí !" Skočil mi do reči a pokračoval. „Myslím, že si dobre vedela kto som, čo robím, čo mi robia. Nehovor so mnou takým spôsobom a prosím ťa nezvyšuj na mňa hlas !"
Jasne zdôraznil a bol značne rozčarovaný a smutný. Ale čo ja? čakám jeho dieťa, prečo neurobí opatrenia ? Teraz by sa hodili.
„A budem zvyšovať hlas ! Mám plné právo byť nervózna, nahnevaná a čo ja viem, čo ešte. Po prvé som tehotná, moje hormóny hrajú asi baseball, neustále chcem jesť, je mi zle. Navyše sme strávili nekonečnú chvíľu v tej tesnej kobke, kde sa nedalo dýchať. A ak som sa nadýchla, takmer ma naplo. Choď s tými tvojimi rečami niekam..."
„Odmietam sa s tebou baviť pokiaľ budeš mať takýto postoj. A vonkoncom nebudem počúvať tvoje výčitky a krik. Toho sa ja dištancujem !"
Áno, dobre viem, že Michael neznesie ak sa v rozhovoroch zvyšuje hlas a už vôbec nie, ak sa kriči. Lenže som TEHOTNÁÁ!!!
To hovorí za veľa. Nechcem zase hádzať všetko iba na tehotentvo, ale dnešok ma dožral už úplne.
„Aspoň vidím, ako ti na mne záleží, keďže sa dištancuješ."
Neodpustím si uštipačnú poznámku na Michaelovu adresu. Isteže na ňu ihneď reaguje.
„Prosím ? Že mi na tebe nezáleží ? Keby to tak skutočne bolo, neznášal by som tvoje nemiestne výčitky ani hysterický krik. Robím to jedine preto, že k tebe cítim niečo... nadpozemské, blahodárne, taktiež preto, že čakáš moje dieťa. Žiadam ťa, neopakuj svoje slová, môžu ublížiť jedine tebe samotnej."
Po skončení tvrdého monológu urobil obrat o 180 stupňov k dverám a zabuchol ich. Mne sa ušlo iba to, čo by som od Michaela nikdy nečakala. Bol tvrdý a chladný, celkom iný Michael, akého ja poznám. Celý svet sa mi rozlieva pred očami a steká strmými čiarami na koberec. Je to tak, plačem. Roním krvavé slzy, pretože to bolí, najhoršie na tom je, že stále cítim hnev, neprávosť a krivdu. Michael ma nechápe, zrejme mu na mne nezáleží ako pred tým !
MICHAEL
Tak to teda nie, nemožné.
Takéto správanie je nepriateľné, nemá to žiadnu logiku. Vyčíta mi niečo o čom dobre vedela, vie lepšie než ktokoľvek iný, že aký mám život a osud. S takými vecami zápasím po celý svoj život. Viem, že je to voči Eme nespravodlivé, uznávam, lenže takéto veci patria k môjmu štýlu života a práce. Buď to začne brať na vedomie a bojovať s tým, alebo sa bude zakaždým zožierať hnevom a zlosťou. Moje kroky opäť viedli ku Chrisovi.
„Michael ? Nebol si tu pred 5 minútami ?"
Vtipne poznamenal, avšak mne veľmi do smiechu nebolo. Mojim pohľadom sa i jeho nálada rázom zmenila na psí čumák.
„Poď ďalej bráško, všetko mi rozpovedaj."
Milo ma k sebe opätovne prichýlil. Usadili sme sa na pohodlnej hotelovej sedačke, kde Chrisy začal odo mňa pomaly vyťahovať informácie. Bolo to v skutku pomalé.
„Dáš si niečo na pitie ?"
„Rád."
„Niečo tvrdšie ?"
Tvárim sa, že premýšľam. Tvrdé rozhodne nechcem, ale také víno si dám rád.
„Radšej nie, vďaka. Víno bude stačiť."
„Hneď to bude. Medzitým začni rozprávať starký."
Chris odbehol pár krokov vedľa, do kuchynky, kde začal čerkať s pohármi a fľašami. Akosi to neznelo prívetivo, rozhodne na neho počkám.
„Radšej začnem, keď budeš pri mne. Nemám v úmysle prekrikovať to hrmotanie."
Keď tak sedím a premýšľam, to víno zrejme nebude dobrý nápad, v mojom stave určite nie. A celkovo vôbec nie. Lenže nestihnem Chrisa zastaviť, pretože sa sem dovalil aj s pohármi.
„Nech sa ti páči, môžeš začať. Počúvam ťa, som samé ucho."
Kyslo hľadím na ten nešťastný pohár s vínom a váham či odpiť, alebo nie.
„Čo je Mikey ? Chcel si víno, alebo nie ?"
Chrisovi veru nič neujde, všimol si moju "nelásku" k tomuto druhu liehovín. Hoci som vzal pohár do ruky a privoňal, Chris mi ho vytrhol z rúk a tak ma zachránil.
„Ukáž to sem. Tak čo ti donesiem ?"
„Nejaký džús, prosím."
„Okamih, ty džúsman."
Dodal a bežal vymeniť víno za nejaký z džúsov, ktoré tam boli vystavené, ako nejaké modelky. Je skutočne rýchly, pribehol sem i s vymeneným pohárom.
„Ďakujem Christopher."
„Ale, to nestojí za reč, len už prosím ťa hovor, inak tu stvrdneme do zajtra."
Celý nedočkavý ma tlačí do toho spomínaného rozprávania. Idem na to. Vzal som to od začiatku, ako som sa vrátil od Chrisa k Eme. Neveriacky krútil hlavou, gúľal očami a sem-tam sa sarkasticky pousmial.
„Starký, vždy som vedel, že Ema je divoška, ale toto je priveľa i na ňu. Akoby zabudla kto si."
„Presne s tým som sa obhajoval aj ja. Akoby tomu nechcela rozumieť. Opakovala mi, že je tehotná, že je toho na ňu priveľa."
„Toto jej musíš uznať, tehotenstvo narobí u ženy obrovské zmeny."
„Isteže, ja to beriem. Bol by som hlúpy a duty, kebyže neviem aké príznaky má tehotenstvo, no hádam sa nebude na to stále odvolávať. Ja ju dobre poznám, prežili sme toho dosť, viem aká je i bez tehotenstva."
„Prekvapuješ ma Michael, nie si na ňu príliš drsný ?"
„Rozhodne nie. Síce ti rozprávam čo sa stalo, ibaže ty si ju nepočul a nevidel. Tie vyčítavé slová, pohľady, krik. Ranilo ma to, Chris. Aj ja mám pocity, som z mäsa a kostí. Ak sa porežem, krvácam. Celý život musím prekonávať tieto nepríjemné situácie, Ema by ma mala chápať a podporovať ma. Miesto toho ma ťahá dole s tými odpornými... Sadistami !"
Christopher na mňa hádzal všelijaké pohľady a dosť so mnou nesúhlasil. Čudoval som sa tomu.
„Počúvaš sa trošku ? Znieš dosť egoisticky."
V tejto chvíli mi dobre oči z jamiek nešli vyskočiť, takže ja som egoista. Ja ? To sú mi novinky.
„Dobrý pokus o vtip, Chris. Mal by si najlepšie vedieť čo prežívam. Poznáš to sám."
Rázom sa postavím a odkráčam na balkón, kde veje príjemný vánok a osviežuje ma v tomto horúcom raji zvanom Miami.
„Michael, sám si si teraz odpovedal. Ty a ja to dobre poznáme, ale čo taká Ema a Amy ? Vieš si predstaviť tie dve chuderky v našich situáciach ? Určite sú z toho zmätené, vystresované, nahnevané. I my sme boli na tom rovnako, kým sme si nezvykli a nezačali to ignorovať, život nás naučil s tým žiť a zápasiť. Ony také šťastie nemali."
V tom momente mi všetko došlo. Christopher povedal veľkú pravdu, my v tom vieme chodiť, ale Ema nie, tá s tým musí zápasiť ako sumo zápasník. Výborne Michael, si frajer. Ublížil si jej, musíš to napraviť. To aj urobím, musím ísť k nej, potrebuje to viac než kedykoľvek pred tým.
„Ďakujem ti Chris, ale teraz už musím ísť."
Chris ma potľapkal po ramene a mňa už v jeho apartmáne nebolo. S výčitkami utekám za mojou Emou, ktorej sa dostalo nemilé prekvapenie v podobe drsných slov. Ak plače, vinníkom som iba ja !
„Ema !"
Zakričím hneď ako "vyvalím" dvere do nášho apartmánu. Nikde nikto. Všade ticho. Porozhliadam sa po všetkých miestnostiach, nikde nie je. Čert by to vzal ! Kam som ju odplašil ? Ak sa jej niečo stalo neodpustím si to. Vybehnem z apartmánu a namierim si to k Steviemu a Lionelovi. Búcham ako o život až kým mi Li neotvorí.
„Michael."
„Ahoj Li, nevidel si náhodou Emu ?"
Lionel pootvoril dvere o kúsok viac a mne normálne padol kameň zo srdca. Bola tam, sedela a plakala. Stevie ju utešoval, bola v hroznom stave. Ach, čo som to len vykonal !
„Ema..."
Radostne vyslovím jej meno a rozbehnem sa za ňou. Neváham a chcem ju objať, ibaže ona sa odsunie. Skúsim to zase, lenže znova uhla.
„Ema, prosím ťa..."
„Nie !"
Vykríkla. Ako len napraviť moju chybu ?
„Slniečko moje..."
„Žiadne slniečko, odíď !"
Mám to čo si aj zaslúžim. Čo si zaseješ, to dostaneš. Pokašľal som si to u nej v značnej miere.
„Otoč sa, prosím."
„Choď preč !"
Vyprskla na mňa. Nedivím sa jej. Neznášam sám seba za to, čo musela prežiť, i v tej nemocnici, i medzi nami.
„Budem ťa čakať v apartmáne."
Tíško oznámim a ešte tichšie odcupitám preč. Li ma stihne objať a vyprevadiť k dverám. Cestou do apartmánu ma pochytil nekontrolovateľný smútok, plač, pocit viny. Sadám si na schod, tvár zaborím do dlaní a plačem. Vtedy však dostanem úžasný nápad. V tejto chvíli je to akoby sa utopenec chytal slamky. Rýchlo si zotriem slzy a vyšvihnem sa ku mne do apartmánu. Schmatnem peňaženku s peniazmi a zavolám si poslíčka. Ten za krátko pribehne. Mám pre neho bojovú úlohu.
„Dobrý deň, pane. Želáte si ?"
„Dobrý deň. Potrebujem od Vás láskavosť."
„Nech sa páči."
„Dám Vám 100 dolárov, zbehnite mi prosím pre toľko sviečok, koľko len za tieto peniaze môžete kúpiť. Ponáhľajte sa prosím Vás."
„Za iste, pane."
Vložím mu do rúk tých 100 dolárov a odprevadím až k výťahu. V rýchlosti sa vrátim späť a všetko začnem sám pripravovať, čakajúc na poslíčka.
EMA
Prešlo niekoľko hodín, čo sedím vedľa Stevieho a Lionela. Títo šarmantní, milí a vtipní páni mi pomohli dostať sa z môjho smútku, depresie i hnevu. Veľa sa so mnou zhovárali, neúrekom vtipkovali a radili mi. Na dobré dvere som začala búchať.
„Páni, keby nie vás dvoch, tak neviem."
Pousmejem sa a odpijem z horúcej kávy. Tá mi teraz ozaj pomáha.
„Netáraj, iba sme tu s tebou sedeli a nechali ťa poriadne vyplakať."
Dodal Stevie a lúskol prstami.
„Tiež sme si poriadne zavtipkovali."
Pripomenul Lionel. To by nebol on bez jeho trefných poznámok, ako Christopher.
„Stevie, Lionel, ešte raz vďaka. Potrebovala som pri sebe niekoho ako ste vy dvaja."
Objal ma Lionel, potom Stevie. Objatie potrebujem ako soľ.
„Ema ?"
„Áno Stevie ?"
„Nechýbaš náhodou niekomu ? Vieš, taký výskajúci mužíček, s čertovsky kučeravými vlasami."
„No..."
„Ale Ema, aké no. Sama najlepšie vieš, že áno. Miluješ ho rovnako ako i on teba. Dnes to možno prešvihol, ale je do teba blázon. Keby si vedela, ako vždy o tebe láskyplne rozpráva."
Nie že možno prešvihol, ale určite. Je pravdou, čo hovorí Lionel, milujeme sa aj to ostatné, ibaže dnešok vo mne pretváva.
„Choď za ním, je čas."
„Nie som pripravená Stevie. Akosi ma to tam neťahá."
„Toto nehovor Ema. Snáď nezahodíš niečo také, pre jeden nevydarený deň a jednu hádku. Len bež, prekonaj ten blok, uvidíš, ako sa ti uľaví. My ti neodstránime ten dnešok, to môže iba on."
Zrejme má Stevie pravdu, musím to prekonať, musím tomu čeliť a nie zbabelo sedieť a vyhýbať sa tomu všetkému.
„Dobre, idem za Michaelom. Ďakujem za váš čas páni."
Zdvorilostne vykonáme rozlúčku, dokonca aj Stevie kráča s nami až k dverám a tam ma znova pobozká na líce. S Lionelom si zamávame a tak môžem o poschodie vyššie. Cestou hore premýšľam o tom, čo poviem, aký postoj zaujmem, nad všetkým. Nuž, nedá sa to iba tak naplánovať, emócie sú sakramenská vec, lomcujú s ľuďmi, ako sa im chce, obzvlášť, ak je žena v druhom stave. To pánboh zaplať. Práve sa ocitám pred známymi dverami. Nadýchnem sa asi tisíc krát a nemotorne začnem pchať kartičku do drážky. Pomaly otváram dvere. Všade sa roznáša sladká vôňa, v obývacom priestore zazriem niekoľko horiacích sviečok. Čo sa to tu deje, máme vari Dušičky, alebo som na premiestnenom cintoríne ? Zvláštne. Potom prikráča on, Michael. Je oblečený v tmavom smokingu, chystá sa niekam ?
„Dobrý večer. Už som ťa očakával."
Prihovorí sa a špičou lakovky ryje do podlahy.
„Čo to tu má znamenať ?"
Celá ohromená a v šoku zisťujem, čo má táto pripravená maškaráda znamenať. Pôsobí to záhadne.
„Dovolil som si pripraviť stôl pre nás dvoch. Aby bola atmosféra neporušená, zvolil som sviečky, ak dovolíš."
Pristúpil bližšie, ale akosi stále nerozumiem o čo tu konkrétne ide, vari sa chce takýmto spôsobom ospravedlniť ? Vynahradiť mi dnešok ?
„Nenamáhaj sa..."
Už-už som chcela ísť do izby, ale zastavil ma chytením za ruku. Pár sekúnd nehybne stál a potom znova prehovoril.
„Ema, prosím ťa vypočuj ma. Daj mi šancu vysvetliť ti veci, ospravedlniť sa."
Ľútostivo na mňa hľadel, ako také šteniatko. Dám mu teda šancu niečo povedať, keď sa namáhal vytvoriť toto všetko, prečo nie.
„Tak hovor, vypočujem ťa."
Prenechám mu priestor a napäto počúvam. Sama horím zvedavosťou čo mi chce povedať.
„Vďaka. Na začiatok chcem podotknúť, že na moje chovanie z dnešného dňa nie som dva krát hrdý. Uvedomil som si, aké bolo moje správanie hrubé. Vďaka jednej osobe mi všetko do seba zapadlo, ublížil som tebe i nám, nášmu vzťahu. Ako si mi poobede povedala, že tvoja láska je jedinou istotou, ktorú budem u teba mať po celý čas čo budeme spolu, tak teraz to hovorím ja tebe. Moje srdce a všetko čo tu vidíš stáť patrí len a len tebe. Je to najviac, čo ti môžem s určitosťou dať."
Roztriasol sa mu hlas, dostalo to i mňa. Tie slová, tá úprimnosť a pokora, pohlo to i so mnou. Rozhodne nie som z kameňa, cítim to rovnako, a tak isto si uznávam svoj podiel viny na tomto celom nedorozumení.
„Michael, si úžasný muž."
Podídem k nemu a tuho ho objímem. Obaja sme to potrebovali, ako len jeho objatie lieči a pomáha. Má kúzelnú náruč, to je pravda. A v tom smokingu je nádherný, hodí sa to i k jeho prekvapeniu, ale i k slovám. A tá vôňa, no siedme nebo, jeho účes, hotový gentleman.
„Už neplač, prosím. Lebo budem aj ja, s tebou."
Humorne poznamenám, nech nás prejde táto plačúca nálada. Michaelovi pristane jeho široký hollywoodsky úsmev. Vtedy je to náš známy Michael Jackson.
„Ide to samo."
Zasmeje sa a tým ma ubezpečí, že smútok je na dobro nažehnaný. Čiže sa možno dostaneme i k tej spomínanej večeri pri stole.
„Ak ma pamäť neklame spomínal si, že nás tu čaká stôl pre dvoch, správne ?"
„Úplne správne. Pamäť ťa rozhodne neopúšťa, tak ako mňa."
Jemne ho čapnem po smokingu a on ma na oplátku nepatrne pohladí po líci, ach ten jeho dotyk.
„Bojíš sa ma dotknúť ?"
„Vôbec nie, iba si vychutnávam toto všetko."
Žmurkol očkom, nahodil spomínaný úsmev a hneď bolo krajšie i mne. Nedalo mi inak len ho znova objať a pocítiť jeho náruč.
„Ak dovolíš, idem sa preobliecť a trošku nalíčiť."
„Páčiš sa mi taká, aká si. Prirodzená. Ostaň takto, je to dokonalé. Prajem si to."
Poznamenal a "jedol" ma svojim pozorovateľským zrakom. Neviem čo mu behá hlavou, ale vie to brilantne skrývať.
„Určite ma nepustíš upraviť sa ?"
Informatívne sa opýtam, i keď odpoveď možno poznám.
„Je to nepotrebné, nič by som na tebe nemenil."
Bez ďalších pripomienok kývnem hlavou na znak súhlasu. S Michaelovou pomocou si sadám na stoličku. Na momentík si odbehne. Ani sa nenazdám a už je späť.
„Čo chystáš ?"
Snažím sa z neho dostať kam si odbehol, čo bude následovať a tak podobne. Je vôbec možné, aby bol niekto taký záhadný, tajomný a herecky nadaný ?
„Zariadil som menší detail."
Dodal a obrúsok si prehodil cez kolená, pousmial sa a opäť na mňa zameral pohľad.
„A aký ?"
„Tu ho máš."
Ukázal rukou na prichádzajúcich čašníkov dŕžiacich všelijaké misy, taniere s poklopmi, dezertové poháre a všeličo iné. To je hádam iba sen. Je to neuveriteľne, cítim sa ako prezidentová žena.
„Michael... nemám slov. Čo si to pripravil ?"
„Toto je minimum, rád urobím oveľa viac. Myslím, že niečo také okorení náš vzťah."
Premyslel si to perfektne. Jeho myšlienky a predstavy sú pre mnohých nemožné, pre Michaela nič neuskutočniteľné !
Zvyšok tohto večera sa niesol v tomto duchu, patril iba nám dvom.
O 3 dni - MICHAEL
Som šťastný !
Všetko sa pomaličky dáva do poriadku, aj naša Amy je doma z nemocnice, jej stav sa výrazne zlepšil, Chris je nadšením bez seba a neustále radostne vykrikuje a obdaruváva nás svojim elánom. I ja som maximálne spokojný, od nášho uzmierenia s Emou mám hlavu plnú nápadov na nové a nové texty,melódie. Nestíham to dávať na pepier. Dokonca i v deň našej uzmierovacej večere som zaspal za malým písacím stolíkom. Moja hlava je ako továreň na nápady. Tiež zamýšľam urobiť ďalší film po Capitanovi EO-vi. Ešte to nie je isté, ale črtajú sa nejaké veci okolo toho.
„Amy, silnieš každým dňom. To je dobrý úkaz."
„Ďakujem Michael. Je to skutočne tak, cítím, že naberám na sile. Nepotrvá dlho a budem to opäť ja."
„A my budeme pri tom."
Poznamenala Ema. Prisadla si k Amy na posteľ a podporovala ju. Páčilo sa mi čo robila. Kým dievčata spolu klebetili, zašiel som za Chrisom do vedľajšej izby, práve telefonoval.
„Všetko v poriadku ?"
Opýtam sa po ukončení Chrisovho telefonátu, netváril sa spokojne.
„Nie. Nič nie je v poriadku, volal som s mojim manažérom. Ten mi oznámil, že režisér neprijal výšku honoráru, ktorý s ním vyjednával. Do šľaka, patrím k špičkovým hercom a ten držgroš nesúhlasí."
Určite môžem Chrisovy uznať jeho herecký talent a nadanie, je to herec telom i dušou. Tu nič svojim hnevom nevyrieši, keď sa vrátime do L.A, vtedy s tým bude môcť niečo podniknúť.
„Pozri, momentálne nepohneš ani lístkom zo stromu. O pár dní sme zase doma, vtedy budeš môcť podniknúť patričné kroky a konfrontovať ho. Lenže pokojne, nevybuchuj tak Chrisy, škodí ti to i tvojej kariére."
„Máš pravdu Mikey. Len si to vezmi opačne, trebárs, podal by si spoločnosti PEPSI návrh na honorár, ktorý chceš, alebo by ste o tom jednali a oni by stále zamietali a nechceli ti dať. Je to iritujúce !"
„Rozumiem Chrisy. Hlavne nechoď za Amy takýto, zbytočne ju rozrušíš, teší sa zo svojho úspechu a zdravia, teraz jej buď oporou."
Christopher prikývol, zopár krát predýchal a bol fit. Pred Amy to maskoval skvele, nič nevycítila. Podišiel som k Eme a tá sa stratila v mojom náručí.
„Tak ako, porozprávali ste sa ?"
„Jasné, padlo to vhod i Amy, i mne. My ženy si vieme pomôcť aj obyčajnými rozhovormi."
Milo sa rozosmiala a hľadela mi do tváre. Ako také slniečko.
„Vážne ? Tým, že ohovoríte svojich mužov si pomáhate ?"
Ušla sa mi od Emy rana do ramena i do rebier. Čo som povedal, že ma takto potrestala ?
„Hlupáčik, keby sme ohovárali našich mužov, určite by sme sa takto spokojne neusmievali, ale zabíjali pohľadmi."
Au. Rana pod pás, i Eme sa ušlo zopár rebrových šteklení.
„Ach, chýba mi môj Neverland, zvieratá, kolotoče, náš domov."
„Už o 4 dni Michael, to nám zbehne ako nič."
„Viem, len túžba byť opäť tam je väčšia a silnejšia. Znamená pre mňa skutočne veľa, milujem to tam."
Ema urobila zo svojho prívetivého pohľadu pohľad ala "si mŕtvy".
„Prepáč, čo že si to povedal ?"
Aj napriek svojej snahe vyzerať drsne jej kútiky hmýrilo na úsmev, až nakoniec vypŕskla od smiechu a ja spolu s ňou.
„Môžeš byť úplne pokojná, Neverland pre teba nepredstavuje nejakú konkurenciu."
Hovorím so smiechom, ledva vetu dokončím, Ema mi zase uštedrila ranu do ramena.
„Máš šťastie, chlapče."
„Chlapče ? To ma pobavilo. Aby nevznikali ďalšie nedorozumenia, mám rád prírodu, v ktorej sa Neverland nachádza, ten vzduch, tú bezstarostnosť."
„Áno, je to ako samostatná krajina, bez pravidiel."
Poznamenala Ema zahľadená do okna.
„Presne. Toto sa mi na tom páči, že nemá pravidlá a nikto nikomu nič neprikazuje a podobné zbytočnosti."
Do našej malej debaty o Neverlande sa pripojil Chris s Amy.
„Ale, ale, čo to počujeme. Neverland ? Ten slávny ranč ?"
Nedá mi neusmiať sa, odkedy má prívlastok slávny, legendárny a podobne ? Inak, znie to skvele.
„Áno, o ňom sa bavíme. Už keď sme pri tom, ste srdečne pozvaní na návštevu."
Amy toto pozvanie veľmi potešilo, zvedavosť z tej všetkej krásy jej teraz určite nedá spať. Poznám to, bývam tam a aj napriek tomu ma vždy poteší pohľad na môj ranč.
„Konečne budeme svedkami tvojho diela Michael, dúfam, že nás svojim pozemkom prevedieš."
„O to ma ani nemusíš žiadať ani prosiť, to bude prvá vec, ktorú spolu uskutočníme. Do večera budeme mať čo robiť, môžeš mi veriť."
„Už aby to bolo. Ja milujem zábavu."
Rozveselil ma toľký záujem, s hrdosťou im to tam poukazujem, zabavíme sa, užijeme si to. Nebudú chcieť opustiť môj svet, je totiž kúzelný, tam sa všetci zmenia na hravé deti.
„Michael a aký veľký je ten pozemok ?"
„Dobre, že sa pýtaš. Ten ranč je na pozemku veľkosti 3000 akrov. Ale je to pochopiteľné, nachádza sa tam množstvo vecí, už len samotná vila je rozsiahla a potom tam máme Zoo a tak podobne. To sa dozvieš, len čo prídete."
Christopher na mňa vyvalil oči, ústa si zavrel rukou a mal menší problém nájsť vhodné slová. Na túto reakciu som si zvykol, ľudia ju zvyknú mať. No zvykol som si aj na tú skutočnosť, že každý kto navštívil Neverland si ho okamžite zamiloval, ako napríklad moja rodina aj svokrovci.
„Teda Michael, dal si si záležať."
Skonštatoval a prisadol si k Amy.
„Akoby si ma nepoznal Chris, všetko čo so mnou súvisí musí byť veľkolepé a nezabudnuteľné."
Humorne dodám, na čo všetci reagovali pobavením a občasným smiechom. Nuž je to tak, všetci okolo mňa tvrdia, že som neuveriteľný vtipkár a mám to v krvi, lenže odkiaľ to všetko vzali ? Mne to neznie vtipne, dokonca si pripadám nudný. Každý sa mi to snaží vyvrátiť, ale... Nestotožňujem sa v tomto s nimi.
„Decká, máte na dnes nejaké plány ?"
Vyzvedal Chris, určite má niečo za lubom. Nechajme sa prekvapiť.
„Pokiaľ viem, tak nie."
Odpovedala Ema čakajúc na Chrisove návrhy.
„Skvelé. Lepšiu správu ste nám nemohli povedať. Mám totiž to plán. Príďte večer o siedmej k nám do apartmánu. Dáme si spoločnú večeru, zabavíme sa, zoženiem aj nejaké spoločenské hry, ktoré som ovšem nechal doma, ešte keď sme balili veci do kufrov. Čo vy na to ?"
Mne osobne a táto myšlienka pozdávala, všímam si, že aj Ema bola nadšená. Jednoznačne prídeme.
„Radi prídeme a Chris, ak môžeš, zožen balóniky, niečo ma napadlo."
Chrisov zápal v očiach ma posmelil ešte viac v tom, čo mi napadlo. Bude psina.
„Michael ?!"
Tón, akým ma Ema oslovila bol podozrivý, ale to čo mám v pláne chytí aj ju, určite.
„Áno ?"
Veselo odpovedám a otáčam sa čelom k nej.
„Však nechceš urobiť nejakú... povedzme nebezpečnú vec ?"
Ja a nebezpečie ? Vylúčené, ak by sme hovorili o mojej osobe, tak áno. Ja bývam často v nebezpečí, ale žeby som ja niekoho ohrozoval ? Nehrozí.
„Ema, si si istá, že kladieš túto otázku správnej osobe ?"
Uťahujem si, pripravujem sa na večer. Ach, na toto nezabudneme.
„Nemýlim sa, tebe to hovorím."
„Buď pokojná, nikomu nič neurobím, ani nikoho z tohto sveta neznesiem, veď ma poznáš ako svoje topánky. Ja ľuďom pomáham a robím to s láskou, na čo by mi bolo dobré im ublížiť ?"
Emu akosi stále držala jej myšlienka na nejaké šialenstvo. Bude musieť so mnou zažívať viac zábavy ako doteraz.
„Viem, že by si nikomu neublížil, ale tiež viem, že si blázon ak sa dostaneš do svojho živlu. Ako hovoríš, poznám ťa, ako svoje topánky."
Musím zasiahnúť. Pristúpim teda k Eme, chytím ju do svojho náručia a ubezpečujem ju, že nejde o nič nebezpečné, pôjde čisto o zábavu. Vyzerá to priaznivo, Ema uverila.
„V poriadku, zoženiem aj tie balóniky, ale nechceš ísť so mnou Mikey ? Baby necháme spolu a my si výjdeme do mesta pre všetky potrebné veci na večer."
Toto už vyzeralo nebezpečne, len tak-tak som Emu učičíkal a teraz ma Chris volá so sebou. Najradšej by som šiel.
„Len ich nechajme Ema, potrebujú sa prevetrať, i my si spolu niečo naplánujeme."
Tajomná Amy drží s nami stranu, to sa mi veľmi páči. Vyzerá to na pánsku jazdu Chrisy.
„Okay, ale vás dvoch nech panenka Mária ochraňuje ak vystrojíte, alebo pripravíte niečo zákerné."
„Ja som zákernosť sama, moja drahá Ema, viac sa pripraviť nedá."
Chris nám situáciu trošku okorenil, čím je on všade známy. Dievčatá sa odmĺčali a my sme šli o poschodie vyššie, vybrať pre mňa vhodné preoblečenie.
„Chris, to s tou zákernosťou smerovanou na tvoju osobu bolo bombové. Hotové klišé."
Chris sa premával okolo mňa ako pán dôležitý, ale kútikmi mu mykalo kvalitne. Koniec koncov to nevydržal a praskol smiechom a ja s ním.
„Je viac ako jasné, že kombinácia ty a ja môže mať za následok len obrovskú bombu, no nie starký ?"
Rozhodne sme za každú srandu a ideme i do vecí, ktoré iných odrádzajú, v tom je najväčší pôžitok, robiť veci, z ktorých má človek strach. Nie vždy samozrejme, v určitých situáciach áno.
„Teš sa na naše dnešné číšlo, na dnešok tak skoro nezabudneš."
Chris sa nahlas zarehotal a pošúchal si dlane, vyzeral pri tom ako pekelný bojovník, ešte rohy, pazúry, chvost a máme presnú podobizeň.
„Mikey, pozri na tieto. Myslím, že ťa nespozná ani vlastná mama, ani ty sám."
„Geniálne Chris, vybral si v skutku perfektné veci z môjho šatníka plus tvoja šiltovka a okuliare. Perfektné."
Musel som pochváliť Chrisov vkusný výber a pomiešanie vecí, ktoré mal k dispozícii a ešte k tomu pridal niečo svoje. Nestačím sa čudovať a zároveň byť spokojný.
„Vďaka Chris, pomohol si mi nahodiť sa do "gala", ale teraz si prehoď niečo ty. Ak chceš, vyskúšaj nejaké z týchto, mali by ti byť dobré. Výškovo sme na tom podobne."
Chris si obzrel veci, potom pozrel na mňa a zachichotal sa.
„Starký, výškovo možno, ale váhou pochybujem."
Ukázal na svoje vypracované telo, rád sa ním pýši.
„Ou, to je smola, musíš ísť dole a obliecť si niečo, v čom budeme aspoň trochu ladiť a zároveň sa maskovať."
Prikývol a bežal ako splašený kôň. Celý Chris, jeden popleta a neposed. Keďže mám teraz chvíľu čas pre seba idem k zrkadlu a dolaďujem detaily na tvári aj tie celkové. Zdá sa, že je všetko ako má byť, aj keď by som tam niečo zmenil. Nie ! Nemáme čas a je to dobré v takom stave, ako to je teraz a bodka. Ešte sa stihnem napiť výdatného mlieka a v tom započujem buchot na dvere. To bude určite Chris. Po otvorení dvier ma čakalo prekvapenie, zavítala k nám chyžná a od strachu mi tam skoro odpadla. Kričala akoby som ju rezal, alebo čo. Rýchlo ju vtiahnem dnu, strhnem falošné fúzy, okuliare i šiltovku. Staršia dáma ma pokojne identifikovala a konečne sa upokojila.
„Oh Dio ! Čo to máte na sebe, strašne som sa zľakla, myslela som, že je tu nejaký maniak !"
„To ma mrzí madam, ale toto preoblečenie je nutné. Chystám sa von medzi ľudí, jedine takto tam môžem ísť."
Chyžná chápavo prikývla a chytila sa za srdce. V tej chvíli opäť niekto búchal na dvere.
„Ja otvorím, môžete ísť."
Milo oznámim pokojnejšej chyžnej a v zápätí otváram dvere. No ani tentoraz to nebol Chris.
„Dobré ráno, prosím ?"
„Dobré ráno. Viete pán Jackson, nechcem byť nezdvorilý, ale s manželkou sme počuli akýsi krik na chodbe, šlo to odtiaľto. Chceme vedieť, či je všetko v poriadku, netreba volať pomoc ?"
Nedalo mi neusmiať sa, čo dokáže urobiť jedna maškaráda pred nesprávnymi očami.
„Ďakujem za Vašu ochotu a starostlivosť, ale všetko je v poriadku. Ten krik, ktorý ste počuli spôsobil malý pavúčik na stene, ktorého sa chyžná zľakla a ja som jej s ním pomohol."
„Iste, prepáčte, že som rušil. Príjemný deň."
„Nič sa nestalo, dovidenia."
Mám skutočne rušné ráno, ale čo zdržalo toho Chrisa, musím sa ísť znova zamaskovať. Hádam do vtedy príde. Je to hotové, teraz mám z toho lepší pocit. Naposledy sa prehliadnem v zrkadle, odsúhlasím svoj výzor a ostáva mi čakať na Chrisa. Našťastie to netrvalo dlho, opäť som otváral dvere, ale tentoraz prišiel ten pravý.
„Vyrábal si si dvojníka ?"
Vyhrknem na neho len čo zabuchnem dvere.
„Akého dvojníka ?"
Očividne sa "chápeme". Skúsim mu to povedať inými slovami.
„Že kde trčíš tak dlho ?"
Teraz to pochopil a dal sa do vysvetľovania, i ja mu chcem voľačo povedať.
„Prepáč, ale zdržali ma baby. Využili chvíľu, keď som bol v ich prítomnosti sam a začali rýpať a hrozili mi prstami, nuž márne. Čo chcem to zorganizujem, nepokazíme si náladu."
Trošku ma znepokojili informácie od Chrisa. To znamená, že Emu stále nepustila myšlienka na nejakú rebéliu, nepozdáva sa mi to. Som si istý, že ak s niečim nebude súhlasiť pohádame sa.
„Netráp sa Mike, ony sa k nám pridajú, spracujeme ich, naladíme a potom uvidíš tú pravú zábavu."
Upokojoval ma pri pohľade na moju ustarostenú tvár. Možno má Christopher pravdu, zbytočne si straším hlavu, všetko dopadne perfektne. S týmito myšlienkami opúšťame apartmán a vezieme sa výťahom až dole. Medzi časom mu vyrozprávam príhody, ktoré ma postretli počas jeho neprítomnosti. Smial sa až nedýchal, až ho brucho rozbolelo. To je kamarát, smeje sa z môjho "nešťastia", ale sme v podstate rovnakí blázni, takže brucho ma bolelo tiež. Ľudia čo čakali na výťah na nás oči nechali, náš podarený smiech počulo celé prízemie.
„To sa ti podarilo Chris."
Dodam na čo Christopher reaguje ešte hlasnejším smiechom ako doteraz. Bolo potrebné upokojiť túto situáciu.
„Chris ! Stačí !"
Upozorňujem, pričom sám mám ťažkosti prestať, ten muž je skutočný šialenec, prenáša zo seba na iných a potom sa toho človek nemôže zbaviť.
„Fajn, fajn. Aké auto berieme ?"
„Nepôjdeme radšej pešo ? Vonku je krásne, celý deň je pred nami. Rád sa prejdem pri obyčajných ľuďoch, vychutnáme si obyčaje Miami."
„Dobre, ale pod podmienkou, že si dáme veľkú zmrzlinu."
„Platí."
Na spečatenie si ťapnete pravačkami a pomaly sa vydávame na našu cestu nákupov, do náruče nákupných centier i samotného horúceho Miami.
EMA
Kým sa naši muži rozhodli vrhnúť medzi normálnych a nič netušiacich ľudí, ja a Amy sme mali kopec času a priestoru na rozoberanie tých najtajnejších vecí v našich vzťahoch. Dozvedáme sa obidve zaujímavé veci.
„Ale Amy, to myslíš vážne ? To mi na Chrisa nejde, prepáč."
Neveriacky krútim hlavou nad vecami, ktoré mi Amy práve hovorí o Chrisovi.
„Nevymýšľam si, je ešte tvrdohlavejší než Michael. Na veciach ohľadom našej svadby sme sa pohádali najmenej tisíc krát, ak nie viac. Strašne mu záleží na všetkých detailoch, musí to byť tip-top."
„Vďaka Bohu, že ja a Michael sme sa viac-menej vedeli zhodnúť, i keď aj u nás boli dni škriepok a nezhôd."
Humorne dodám a zároveň spomínam na tú dobu spred príprav na náš deň.
„Hádam to dopadne ako má. No ty mi povedz, ako vám to s Mikeom funguje, užívaš si manželstvo ? Čo jeho práca ?"
Na túto otázku rada odpovedám, lebo manželstvo si vychutnávame obaja.
„Hm, Michael je človek, ktorého nepochopím ani za celý život. Je svojim spôsobom veľmi komplikovaný a často krát musím z neho ťahať potrebné informácie, alebo ak riešime problém, stalo sa, že som musela do neho najprv nahučať až tak sa do toho dal. Inokedy zase začne on, nechápem to. Ak by sme hovorili o jeho práci je to pre mňa náročné. Zvládať tlak z okolia, novinári, prenasledovanie, jeho čas strávený v štúdiu či pri písacom stole. Aj tu sa to v posledných dňoch deje, zo začiatku sa krotil, trávil so mnou celé dni i noci, ale teraz trávi viac času sám so svojimi myšlienkami a nápadmi. V neposlednom rade sa milujeme, to je nesporné, ibaže niekedy uvažujem, či budem dostatočne silná a odolná zvládať toto všetko."
Amy hĺtala moje slová či pohľadmi, alebo sluchom. Veľmi ju zaujala moja malá analýza nášho krátkodobého manželstva a našich medových týždňov.
„A tešíte sa späť, na Neverland ?"
„Tešíme, najmä Michael. Keby bolo na ňom, šli by sme okamžite, Michael tu ostáva iba kvôli mne, on vie, že sa mi tu páči, že som tu chcela ísť. Robí to kvôli mne, ja viem."
„Aspoň vidíš, že ako veľmi ťa miluje a čo pre neho znamenáš."
Amy to vystihla úplne presne. On všetko dokazuje svojimi činmi, darmi, dotykmi a tak podobne.
„Môžem sa ťa pýtať ďalej ? Nebude ti to prekážať ?"
„Pokiaľ sa pýtaš ty, vôbec nie. Si mi ako sestra."
Amy ma pohladila po ruke a potešila sa tomu, že ju beriem ako svoju sestru. To už predsa niečo znamená.
„Ďakujem, a vážim si to, platí to aj opačne, keď už sme pri tom. Ak teda smiem, ako ti Michael prejavuje svoje city ?"
Táto vec zaujíma veľa ľudí, ale je to pochopiteľné, každý by chcel byť na mojom mieste a zažiť to na vlastnej koži. Pocítiť náklonnosť Michaela Jacksona.
„Keby sa to opýtal niekto iný, asi o opľujem a otočím na opätku, ale máš šťastie, lebo tebe to môžem povedať. Michael je v podstate hanblivý, rýchlo a ľahko sa dostane do rozpakov. Nie je veľmi smelý, no na druhej strane, nie je ani žiadny posera. Zo začiatku to bolo rozpačité, veľmi nesmelé, časom to zlepšil, nemal problém ma pohladiť, pobozkať, povedať mi hrejivé slová. To ma dosť prekvapilo, lebo počuť od neho milujem ťa, bolo ako dostať nobelovú cenu. Teraz je to zase ako na začiatku, rozpačité, nesmelé, krčovité. Mňa neskutočne poteší, keď mi Michael povie milujem ťa, si moje všetko, len teba chcem a tak podobne, lenže nútiť ho do toho nebudem, z donútenia nemám nič. On vie čo sa mi páči, čo mám rada, ako to mám rada. Je to iba na ňom."
Amy mi chápavo prikyvovala a občas k mojim slovám i niečo dodala, ale väčšinou hĺtavo počúvala. Ona poznala Michaela istý čas tiež, lenže nemala príležitosti spoznať ho dosť dobre. To by jej trvalo roky, ako mne. A aj napriek tomu, stále ho dostatočne nepoznám. Môže ma hocikedy prekvapiť, čo sa mu zakaždým aj podarí.
„Veľmi zaujímavé..."
Dodala a nič viac nepovedala. Slabé hodnotenie z jej strany. Čakala som fúru otázok, či poznámok, ale nič.
„To je všetko ? Nič viac mi na to nepovieš ?"
„Vieš, vyjadrila si to takým spôsobom, že som mala pocit, akoby ja a ty sme boli jedna osoba, akoby ja som prežila to čo ty. Preto nekladiem ďalšie otázky."
„Rozumiem."
Áno, pochopila som čo mi Amy naznačila, podala som to spôsobom, o ktorý sa mnohí snažia. Pochopila moje pocity, myšlienky, všetko. Teší ma, že mám pri sebe osobu, ktorej môžem takto hlboko veriť a všetko rozpovedať.
„Počúvaj Amy, nedáš si niečo na pitie ? Z toho rozprávania mi vyschlo v krku."
„Jasné, prines sem prosím ťa celú fľašu minerálky z kuchyne, aj dva poháre."
„Hneď to bude."
A tak som zbehla pre tie veci, o ktoré ma Amy poprosila. Za tú chvíľku sa mi doslovne uľavilo, taký lepší pocit na duši som nadobudla tým rozhovorom. Ako po spovedi.
„Už sa to nesie, páči sa."
Podávam jej pohár s minerálkou a zároveň odpijem z toho svojho. Začínam byť nebezpečne hladná, je takmer 12 hodín a Michael s Chrisom stále blúdia mestom. Nedajbože sa im vrátiť. Čo ak ich niečo postihlo, čo ak ich odhalili, alebo... Ach, prestáva sa mi to celé páčiť, mali by sem prísť čo najskôr. Ak to neurobia do desiatich minút, volám policajné komando !
„Ema, čo si taká napätá ?"
Amy si samozrejme všimla moje obavy, ale čo narobím, keď mi chodia po rozume samé nezmysly.
„Nemali by sa už vrátiť ?"
„Kto ? Michael a Chris ? Pane Bože, Ema, ak sú tí dvaja po kope určite sa bavia ako malé decká. Nechajme ich, dajme im priestor na výbeh. Veď ako často sú spolu ?"
„Máš pravdu, máš pravdu."
Pritakávam, ale aj napriek tomu nemám pokoja. Chodím po izbe, ako lev v klietke. Čumím na hodinky každých 5 minút, horím nedočkavosťou.
Napokon sa obe dočkáme, práve prišli, nezbedníci jedni, tak ma vyľakať. Prišli k nám celí natešení, vysmiati, spokojní a s plnými rukami tašiek.
„Vykúpili ste všetky obchody v Miami ?"
Privítam ich sarkastickou poznámkou na čo hrdinovia reagovali sarkastickou odpoveďou. Samozrejme, ujal sa toho Chris.
„Teba vari poštípala veľká zlá osa do zadku ? Čo si taká mrzutá len si nás zbadala ?"
„Veľká sranda, to bude zrejme tým, že neviete kedy máte byť "doma". Strachovala som sa o vás."
Michael uložil tašky na stolík pri okne, zložil si umelé fúzy, čiapku, okuliare a podišiel ku mne.
„Ema, teraz sme tu, ako vidíš nič sa nám nestalo. Nekazme si náladu takými hlúposťami, dobre ?"
„Ja nič nekazím, ale mohlo sa stať hocičo !"
Zvyšovala som hlas, nervy začali pracovať, ale rovnako aj Michael zvážnel.
„Nestalo sa nič. Ema nezačínaj !"
„Ema, čo je s tebou ? Doteraz si bola v poriadku."
Do našej konverzácie zasiahla aj Amy, cítim, že by som mala odísť než mi to prerastie cez hlavu. Nemôžem nič povedať inak to dopadne ako minule s Michaelom. Odchádzam.
„Kam ideš ?"
„Odchádzam do apartmánu."
Odvrknem a rýchlou chôdzou výjdem z dverí von. Cestou hore to predýchavam, najradšej by som do niečoho kopla.
MICHAEL
„Idem za ňou."
Na mojej ceste ma zastavil Chris. Nedovolil mi urobiť ani jeden krok vpred.
„Nikam nejdeš, nechaj ju. Nech sa zbaví hnevu, zlosti a potom sem môže zase prísť."
„Chris, nenechám ju samú."
„Michael, nikam to nevedie, iba sa pohádate. Keď sa upokojí, sama príde, ver mi."
Má pravdu, je nerozumné ísť za ňou v takom stave. Nejde mi do hlavy, prečo si kazí deň zbytočnými vecami, hlúposťami, ktoré nestoja ani za povšimnutie. Neberiem jej, že mala strach, stať sa mohlo hocičo, to áno, lenže ako videla, prišli sme celí, nikomu nechýbala hlava, ani noha.
„Poď Mikey, vybalíme veci z tašiek, pripravíme to na večer."
„Už idem."
Ešte pred tým som zašiel k Amy a trošku sa s ňou porozprával o Eme. Možno ona bude vedieť prečo bola Ema taká podráždená.
„Aké boli nákupy ?"
„Skvelé, potom ti poviem, vďaka za opýtanie. Chcel som hovoriť o inom."
„Viem, o Eme. Netráp sa, odrazu na ňu prišla taká chvíľka, Chris tomu len dopomohol svojim hlúpym podpichovaním."
Hneď na to vystrčil svoju blonďavú kučeravú hlavu dotyčný Chris a bolo veselo. Tváril sa, že o ničom nevie.
„Čo zas ja ?"
„No hovorím o tom, ako si zbytočne do Emy zarýval."
Chris mávol rukou a chcel Amy vyvrátiť jej tvrdenie.
„Prosím ťa, neviem o čom hovoríš. O nič nešlo, nepochopila to. Navyše len čo sme prišli začala."
„Ty nie si nijaké neviniatko, pekne si jej dopomohol k tomu, aby vybuchla."
„To nemyslíš vážne Amy ! Si na jej strane ?"
Bavili sa akoby som tam ani nebol, okamžite som zasiahol do ich začínajucej hádky.
„To by už stačilo vy dvaja ! Christopher, Amy to nemyslela zle, ona vie najlepšie prečo bola Ema v takom stave."
„Fajn, veď o nič nejde."
Odul sa a zašil v kuchyni ako doteraz. Toto začína krásne, najprv Ema, teraz aj títo dvaja, bude vôbec nejaká spoločná večera a sľubovaná zábava ?
„Viete čo, myslím, že dnešnú večeru zrušíme, nechcem vám spôsobovať hádky."
Chris ihneď pribehol a odhováral ma.
„Hou, hou, to nie. Všetko je kúpené, na toto sme sa chystali starký. Nerob z toho drámu, no tak sme sa pochytili, stáva sa. Do večera bude všetko OK, neblázni Michael."
Neviem či je dobrý nápad robiť to práve dnes, ako vidieť nik nie je v takej nálade, v akej by mal byť, okrem Chrisa, ten sa baví i keď netreba.
„Ja ti neviem Chris, naše dievčatá nevyzerajú nadšene, zbytočne ich rozdráždime."
„Chce to čas, trpezlivosť a pokoj."
Christopher má zvláštne schopnosti, dokáže ma prehovoriť i nahovoriť na čokoľvek, navzájom sa ovplyvňujeme, aj ja som ho stiahol na kopec bláznovstiev.
„V poriadku, prídeme."
Predsa som súhlasil, možno že sa mi to ešte dnes vypomstí. Nedbám, ide o sľubovanú zábavu a to ja zbožňujem.
......
(Michelle, 14. 6. 2013 15:55)