18.6.2010
Vyrážame s Louisom do Apartheid museum. Ukážeme na ulici prstom dolu, akože do Downtown, zastavuje nám asi štvrtý minibus, platíme prijateľných 7 randov, znovu 4 zadky vzadu. Ten štvrtý (ja) si sadá na kolená dvom tetám a vŕtivým pohybom sa vkliesni medzi nich. Ešte počkáme 5min na ďalších dvoch a ideme do centra. Zozadu posielam cez cestujúcich 50R a asi po 20min sa mi podávaním vracia presne 43R. Medzitým sa vymenili cestujúci, tak vôbec netuším ako mohli vedieť, že patrili práve mne, keď nikto neprehovorí ani slovko. Vystupujeme na Breef Range. Stovky minibusov a nikto nám klasicky nevie poradiť ako pokračovať ďalej, každý pozná len svoju cestu. Nakoniec nás niekto vezme, vyhodí na diaľnici a ukazuje, že ju máme v plnej premávke prebehnúť naprieč, prejsť cez tri križovatky a tam stopnúť ďalší bus. Tak sme to nejako zvládli radšej pešo a vchádzame do múzea. Je krásne a okrem školákov v uniformách je tu množstvo cudzincov, najviac z USA a AUS. Ale stretávam aj plno Uruguajcov a Slovincov. Múzeum je veľmi zaujímavé a dojímavé. Fotky, rekvizity, filmy, hudba ... 3 hodiny sledujem tvrdé prejavy režimu apartheidu. Po jeho spontánnom skončení, po vlnách odporu, krajina prechádza pod správu Afrického národného kongresu a po vlne útrap sa najmä kvôli Mandelovi, hnev čiernych a volanie po pomste výrazne utlmilo. Pri filme, keď v „bielom“ veľmi populárnom športe – rugby, sa hrá v Ellis parku v Johannesburgu finále Majstrovstiev sveta medzi JAR a Novým Zélandom, zápas sleduje vypredaných 80 tisíc divákov (95% bielych), pár rokov po zrútení apartheidu a pohár víťazným Juhoafričanom odovzdáva v zelenom drese nový čierny prezident – Nelson Mandela. Všetci bieli začnú skandovať: „Nelson, Nelson ...“ Krajina je aj mentálne zjednotená a ja plačem. Celá biela aj čierna Južná Afrika spolu v uliciach oslavuje titul, spôsobom ako to vedia len v Afrike. V tomto je rasizmu na Slovensku ešte oveľa oveľa viac a máme sa od nich čo učiť.
Naspäť nás vyhodia v obávanom centre. 20 rôznych ľudí nám ochotne ukazuje dvadsať rôznych smerov ako sa dostať do našej štvrti Kensington a tak zúfalo ideme pešo na Park station. Kupujem si lístky na bus do Bloemfontein na futbal za super cenu 210R. Prvá ponuka bola 400R. Mám aj spätný lístok. Blúdime s Louisom naďalej preplneným centrom, od ktorého nás všetci vystríhali. Je tam blud zvláštnych indivíduí čakajúcich na svoju príležitosť, ale všetko prebehlo v pohode. Kupujeme si kurča, ktoré tam piekli na ulici, s nohou v mastnej ruke ohrýzam opečenú kuracinu a druhou rukou sa predieram davom s foťákom na pleci. Ako dezert si dokupujem čerstvé pečené biele veľké larvy – mňam a s plným žalúdkom sa nám hneď podarí nabrať ten správny smer. Ale nakoniec sme sa nevymotali, musel nás odviesť chlapík za 150R. Večer sa dávam dokopy s Eduardom z Porto Alegre z Brazílie a Samom zo Seattlu z US, ktorý už bol v Tatrách. Vypijeme zopár pív a tešíme sa spolu so Slovincami.
Náhľad fotografií zo zložky 18.6.
Komentáre
Prehľad komentárov
You actually revealed that adequately.
writing an academic essay https://bestcheapessaywriters.com masters dissertation help https://ouressays.com
self writing essay q302pl
(Gregoryabozy, 5. 4. 2023 21:04)