Prvé rande s Wiseovým majstrovským hororom STRAŠENIE je fascinujúca záležitosť. Už „zoznamovací“ úvod je úchvatne atmosférickou jazdou, ktorá v nás prebudí dávne detské strachy, prameniace z búrky, nevysvetliteľných zvukov, tieňov v rohu a prievanu, šíriaceho sa spod postele. Nádhera! A horšie to už po zvyšnú hodinu a pol nebude. Je paradoxné, že za hrôzostrašnou atmosférou stojí Robert Wise, ktorý počas svojej kariéry dostal dvoch Oscarov za také nehororové snímky, ako sú muzikáli WEST SIDE STORY (1962) a ZA ZVUKOV HUDBY (1966). Nemalé množstvo perfektne sadnúcej atmosféry sa mu podarilo akiste stvoriť i vďaka prítomnosti mrazivého monológu jednej z postáv.
Britsko-americké STRAŠENIE vzniklo na motívy knižky Shirley Jacksonovej „The Haunting of Hill House“, vydanej koncom päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Už v roku 1963 ju zadaptoval Nelson Gidding, a Robert Wise podľa jeho scenára nakrútil povinnosť pre fanúšikov strašidelných domov, povinnosť dodnes vyzdobenou geniálne tiesnivou atmosférou; krásne zariadené sídlo Hill House v divákoch vyvoláva rovnaké pocity stiesnenia, ako v hrdinoch. Potešiteľné je, že postáv je málo, takže ak čakáte bezduchú vyvražďovačku, radšej na túto čierno-bielu klasiku zabudnite. Ide o atmosféru a o postavy.
Všetky štyri majú niečo do seba. Mladý dedič Luke pôsobí chlapčenským dojmom, má zmysel pre humor a svoju sympatickú nedôverčivosť voči paranormálnym javom iba nepredstiera, ale jej naozaj verí... a časom ho Hill House možno presvedčí o opaku. Doktor je zase pokojný fúzatý muž, neprepadajúci panike, ale zároveň uznávajúci, že chladnokrvne realistický mozog tiež nie vždy všetko vysvetlí. Theo má pichľavý zmysel pre humor, ktorým mnohých uráža, ale na správnych miestach, takže ostatní kvôli nej premýšľajú o svojom živote, čo sa týka najmä labilnej Eleanor (Julie Harrisová neskôr hrala v GORILÁCH V HMLE), ktorá posledné roky strávila ako stará dievka, opatrujúca zomierajúcu mamu a jej psychologicky prepracovaný vzťah k Dr. Markwayovi hrá v snímke nemalú rolu.
Najlepšou postavou STRAŠENIA je ale samotný dom. Hoci od tej doby bolo nakrútené obrovské množstvo príbehov o strašidelných domoch (napr. OSVIETENIE, POLTERGEIST...), minimum z nich dokázalo urobiť ústrednú postavu zo samotného domu, epicentra Zla. Ako spomínam, tak spomínam, z mysli sa mi vynára snáď len televízna kingovka DOM V RUŽIACH, ktorý sa ale evidentne nechala STRAŠENÍM do veľkej miery ovplyvniť (no inšpirácia, hraničiaca s vykrádaním, je stále lepšia, ako hollywoodsky 80 miliónový remake Jana De Bonta z roku 1999 pre štúdio DreamWorks).
