Môj román 9. časť
9.
Každým dňom tŕpnem, kedy sa zobudím z tohto sna. Ako malá som mala neustále nočné mory o tom, že ma naháňajú obrovské kocky z mojej obľúbenej stavebnice. Keď to niekomu spomeniem, smeje sa aspoň polhodinu. Ale oni boli také hrôzostrašné...
No späť k veci. K môjmu božskému spolubývajúcemu, vďaka ktorému si pripadám ako vo sne. Ach, človek by si pomyslel, že ma za 2 týždne to poblúznenie prejde. Že začnem triezvo uvažovať. Že si obúcham hlavu o stenu, ak už nič iné nezaberie. No žiadne také. Síce som vyskúšala každú z uvedených možností, môj stav sa nezlepšil. Lepšie povedané- podstatne sa zhoršil. Vždy, keď okolo mňa prejde to zosobnenie dokonalosti a mojich najdivokejších snov - Cruz- musím bežať do izby a zaboriť si tvár do hŕby vankúšov. Je to so mnou naozaj veľmi zlé. Pre človeka, ktorý celý svoj život stretával len priemerných chlapov, je naozaj silná káva, keď žije so sexbohom. Nie že by som mala tú možnosť si to s ním vyskúšať ale...napriek tomu som si istá, že je skvelý. Bohužiaľ, čo sa týka môjho vzťahu s ním, je čisto kamarátsky. Fajn, preháňam, je takmer žiadny. Večne je zavretý vo svojej izbe a píše knihu. Aspoň to tvrdí.
Stretávame sa pri raňajkách a sem tam pri večeri. Keď „varím“ ja, objednám čínu, vyhodím škatule a tvárim sa, že som neskutočne šikovná. Fungovalo to 3-krát. Potom mi na to prišiel a odvtedy si zo mňa uťahuje. Svojím svojským spôsobom donchuana, aby sa ma nedotkol a aby mi vyčaril na tvári úsmev. JE to proste profesionálny lámač sŕdc. Presne takýto typ chlapa by nikdy nemohol byť len mojím kamarátom, tak ako Alan. Tu chémia funguje až priveľmi, a dúfam, že nie iba z mojej strany. Len by to chcelo nejaký ten katalyzátor. Legálny. Pravdu povediac, už som rozmýšľala aj nad tým, ako ho omámim. No to by som nedokázala. Či?
Lenže je tu jeden človek, ktorý má zrazu „zlý pocit“. Nevie prečo, jednoducho to tak cíti. Alice. V jednom kuse mi vtĺka do hlavy, že by som si nemala začať nič so spolubývajúcim. Je to však dosť zvláštna rada od človeka, ktorý nevie na prstoch spočítať svojich partnerov za mesiac.
Trošku zmenila názor, keď som ich zoznámila. Bolo to u nás...teda u mňa a Cruza v byte. Na začiatku mu dala dobre že nie krížový výsluch a potom si ma zavolala do kuchyne. Nenávidím, keď sa všade správa, akoby bola doma! Chcela som jej to aj povedať, no predbehla ma jej rýchlym a stručným výkladom. „Je to kus, je slušný a sympatický, naozaj ti ho prajem no...aj tak by si s ním nič nemala mať.“
Táto nezmyselná poznámka na záver ma úplne dostala.
„Pozri sa, ja pochybujem, že by na mňa čo i len túžobne pozrel, nie to že s ním niečo budem mať. Ale to nemôžem ani snívať?“
„Dievča, ty sa prebuď! Vidím ako na teba pozerá, je jasné, že samu páčiš. Už nie sme v šiestej triede aby si to nevidela. Čakám kedy sa na teba vrhne.“
„To fakt?“
„To fakt.“
Zaškrčala som. To je prejav radosti.
„Noo pokoj, pokoj. Nehovorím, keby ho máš len tak, ako nezáväzný vzťah, tak je všetko v poriadku. No ja ťa poznám, viem ako sa ľahko zamiluješ. A ťažko sa z toho dostávaš...“
„Nebuď zlá. Nemám rada keď hovoríš múdre vety. U teba je to nezvyk...“
„Ty si taká trúba, že to svet nevidel. A ja aj tak viem, že sa na moje slová vykašleš, však?“
Ťažko sa to priznáva ale mala pravdu. Alice mala v otázke vzťahu pravdu. Naozaj nezvyčajné. No ja som už dávno tak namotaná, že by mi mohla povedať hocijaký argument, nič by to nezmenilo. Som beznádejný prípad...
„Môžem aj ja s niečím pomôcť?“ spýtal sa Cruz tým svojím chrumkavým hlasom. Áno, môžeš sa tu postaviť aby som sa mala na čo pozerať, bola odpoveď ktorá mi prvá napadla. Chvalabohu som si zahryzla do jazyka. Asi sme tu boli dosť dlho a Cruz si pomyslel, že potrebujeme jeho silné namakané ruky aby odniesli podnos s čipsami. Zase blúznim.
„Netreba, vlastne, ja už budem musieť ísť,“ povedala Alice. Zase rozhoduje v mojom byte!
„A kam ideš?“ spýtala som sa.
„Za svojou priateľkou, už ma čaká,“ povedala a sprisahanecky na mňa žmurkla. Nechápala som. Cruz sa rozlúčil a odišiel z kuchyne.
„Za priateľkou?!“
„To len tak, aby si myslel, že som lesba. Keby som sa mu čisto náhodou zapáčila, nechvie, že nemá šancu.“
„Tak to ti teda ďakujem,“ zasmiala som sa. „A kam teda ideš naozaj?“
„Za priateľom,“ povedala s úsmevom.
„Ale nehovor, niečo vážne?“ spýtala som sa ohromene. Alice ešte nikdy žiadneho z jej záletov nenazvala priateľom.
„No, uvidíme. Ale na teraz ti nič nepoviem. „
„Ale prestaň, robíš ako Sara!“
„Tak to zase pozor, ona zbalila nejakú celebritu, to je niečo celkom iné.“
„No dobre, utekaj, aby na teba nečakal,“ súrila som ju.
„Ale čo, už chceš mať súkromie, čo?“ podpichla ma.
Škoda, že som nemala v dosahu nič, čo by som do nej hodila.
Naozaj sme potom mali súkromie. Iba sami pre seba. On pre seba a ja pre seba, aby som bola presnejšia. Zavrel sa do izby a zase začal pracovať. Keď hovoril, že ho nebudem často vídať ešte som nevedela, že mi to bude tak ľúto. Plánovala som nálet do jeho izby.
No možno to je tak lepšie. Môžem sa konečne sústrediť na prácu. Denníku sa zase začalo celkom dariť a po úspechu môjho nápadu s rubrikami pre osobitné skupiny ľudí moja hviezda dosť postúpila. To znamenalo lukratívnejšie články, menej roboty a viac peňazí. Alan hovoril, že k lepšej redaktorke ho ani nemohli dať. Teraz sme celé dni blbli v kancelárii a prácu som si nosila domov. Trošku zvláštny prístup, no mne celkom vyhovoval. Frendsonovi vrásky konečne trochu ubudli, zato na Crystalinej tvári sa zjavili v početnom množstve. Nechápala, ako môže byť „tá malá šťanda“ lepšia ako ona. Počula som, ako ma tak nazvala pri rozhovore s Betty. Zjavne nemá úroveň. Ani štýl. Ani hrdosť. A po novom ani kávu. Namiesto toho, aby Alan všetkých zásoboval kávou, chodíme si sadnúť do malej kaviarne oproti vydavateľstvu. Celá správna trojka- ja, Alan a Melanie. Rozhodla som sa tiež, že jej prenechám rozhovor s Jamesom Morrisonom. Raz sa predo mnou preriekla, že má jeho plagát nad posteľou, tak mi to nedalo. Objímala ma asi hodinu. Dúfam, že sa jej ho podarí zastihnúť.
Medzi všetkými povinnosťami sa mi ozvala moja milovaná sestrička. Vraj videla pod nejakým článkom moje meno. Najprv som chcela zapierať, že to je určite niekto iný, no potom som sa rozhodla, že sa pochválim. Nech si nemyslí, že len jej sa môže dariť. To však znamenalo, že sa so mnou chcela urýchlene stretnúť. Už týždeň ju vkuse odbíjam. Čakám, kedy mi vtrhne do bytu.
Cŕn. Zvonček pri dverách. Och nie, nie, nie, len to nie. Do riti s telepatiou! Pozrela som sa cez kukátko. Tú jej blonďavú hrivu spoznám na kilometre. Ako je toto možné? Budem sa robiť, že nie som doma. Detinské, ale dúfam že účinné.
„No tak otvor, viem že si doma! Vidím že svietiš!“ ozval sa upišťaný hlas. Je vymletá ako rúra, no ten pásik svetla popod dvermi si všimne. Čo som komu spravila? Zhlboka som sa nadýchla a otvorila dvere.
„No ahoj, to ti ale trvalo! Čo si rýchlo ešte upratovala? Nemusela si, ja ťa poznám, viem , že neznášaš upratovanie. To napríklad ku mne, chodí každý druhý deň upratovacia služba. Nie je o najlacnejšie, no vieš, ja si to môžem dovoliť. Pozveš ma inak dnu, alebo mám stáť medzi dverami?“ dostala zo seba jedným dychom. Becky je asi jediný človek, ktorý ma vie vytočiť piatimi vecami za päť sekúnd. Je neprekonateľná!
Usadila som ju v obývačke a rýchlo som zhrnula zo stola rozrobené papiere. Hneď začala komentovať nízku úroveň môjho bytu, ako nenašla túto ulicu ani na GPS, že mi tu mierne prefukuje, že z ktorého bazára mám sedačku a hlavne prečo mám na tvári taký zmučený výraz. Pokoj, pokoj, opakovala som si. Nechceš predsa, aby Cruz vedel aká dokážeš byť nepríjemná. Preboha Cruz! Dúfam, že zostane teraz pekne vo svojej izbe. Už len to by mi chýbalo, aby Becky začala rozoberať môjho spolubývajúceho. Naliala som jej džús a sadla si oproti nej.
„No, tak čo máš nové?“ spýtala sa. Viem, že je schopná si aj sama odpovedať, tak som radšej rýchlo začala.
„No, tak robím teraz v New Times, celkom sa mi darí, slušne zarábam...nemám sa prečo sťažovať.“
Nepríjemne sa zasmiala. „No jasné že sa nemáš na čo sťažovať, keď nič viac neočakávaš. To ja som si pekne dala vysoké ambície, ktoré sa mi darí pekne postupne spĺňať. Napríklad som vždy chcela ísť na Havaj a hádaj čo mi kúpil John k výročiu svadby? No predsa dva týždne na Havaji. Určite si si všimla aká som opálená...“
Polhodina. Hodina. Hodina a pol. Dve. Počítala som čas, ako dlho už Becky rozpráva. Zjavne jej už neostala žiadna kamarátka, ktorá všetky jej príbehy nepočula a tak si spomenula na svoju sestru. Keď to už bolo naozaj na extrémne nevydržanie( lebo na nevydržanie to bolo od začiatku) predstierala som, že ma čaká hodina jogy a vyhodila som ju z bytu.
Aach, to ticho! Neskutočne ma rozbolela hlava. Zrazu Cruz otvoril dvere.
„Môžem sa niečo spýtať? Čo to preboha bolo?“ spýtal sa prekvapene. Zjavne aj on mal dosť.
„Becky. Moja sestra. Stále dúfam, že adoptovaná.“
Zasmial sa. „Ešte šťastie, že bývam s tou lepšou zo sestier.“
Asi sa červenám.
„Bolí ťa hlava?“
„A ako,“ priznala som.
„Vieš čo je najlepšie na bolesť hlavy?“ spýtal sa s úsmevom. Sex? prebleslo mi hlavou. Uvedom sa Ema!!!
„Netuším,“ zaklamala som.
„Zelený čaj,“ povedal a išiel mi ho uvariť. Sklamane som ostala sedieť na sedačke. Musím prestať čítať tie romantické somariny. Na každej strane sa spolu vyspia a ja to potom chcem preniesť do skutočného života. Tak sme spolu pekne popíjali a nezáväzne rozprávali. Sem-tam sa mi zdalo, že som zachytila náznak flirtu, no radšej si už nič nenamýšľam. Zobrala som šálky a odniesla ich na kuchynskú dosku.
Otočila som sa a stál tesne za mnou.
„Už je lepšie?“ spýtal sa zamatovým hlasom.
„Najlepšie,“ hlesla som.
„To som rád,“ povedal a chytil ma za ruku. Druhou ma jemne pohladil po vlasoch a zdvihol mi bradu. Na pery mi vtisol ľahký bozk. Môj mozog prestal pracovať. Akoby celý môj život závisel od dotyku jeho pier. Postupne intenzita bozkov narastala. Pritlačil ma k stene. Bolo to božské...
Komentáre
Prehľad komentárov
OH MY FUCKING HELL JA SURNE POTREBUJEM POKRACOVANIE !!!STALE SI TO TU AKO DEBIL CHODIM CITAT !!! SOM ZAVISLA !!! oh my fucking hell!!!
oh my džíízs :D
(Ninuš:), 28. 3. 2010 21:41)ou yeah :D:d..tak takyto dlhy koment som teda nečakala :D:D hrozne moc moc moc dakujem:)) ked vidim ako ta to zobralo slubujem ze sa poponahlam s desinou:)) a inak pri hentom co sa ti najviac pacilo som najprv chcela ze on odpovie : Sex a vrhne sa na ňu :D:D:D no zdalo sa mi to byt uz príliš:)) este raz dakujeeem :* :*
o moj boze !!!!!!
(Deni, 28. 3. 2010 21:30)
Ó MOJ BOŽE !!!!!!! NAŠI SA MA UŽ PÝTAJÚ,ŽE ČO MI JE,TAK TO PREŽÍVAM !!! Ó MOJ BOŽE ASI ODPADNEM !!! KRISTE PANE JA NAOZAJ ODPADNEM !!!! PRE KRISTA JA SOM SA PRAVE ZAMILOVALA DO TVOJEJ POVIEDKY !! PRE BOHA O MOJ BOŽE JA NEMOŽEM TKKS NEMAM SLOV AKA SOM Z TOHO NADSENA !!! NO TY KOKOS JA SURNE POTREBUJEM POKRACOVANIE LEBO SA ASI POSKLADAM !!! PRE KRISTA TOTO BOLO ESTE LEPSIE AKO SOM CAKALA !!! NINUS JA ODPADNEM !!!! TKKS UPLNE SI MA POLOZILA TYMTO JA MAM TERAZ TRANZU DPC ZE JAKE TO BOLO DOKONALE.. PROSIM PIS DALSIU LEBO JA NEVIEM PRESTAT TERAZ KOMENTOVAT LEBO SOM TAKA NADSENA AZ MI RUKY SAMI PISU POMOOOCJA POTREBUJEM DESIATU KAPITOLU !!! TOTO BOLO DOKONALE KRASNE UZASNE JA NEMOZEM !!! (NAJVIAC SA MI INAK PACILO "„Vieš čo je najlepšie na bolesť hlavy?“ spýtal sa s úsmevom. Sex? prebleslo mi hlavou. Uvedom sa Ema!!! " TAK SOM SA DOBRE SMIALA :D:D:D JA TA ZEREM !!!!
EVERYTHING IS FUCKED UP!
(Deni, 2. 4. 2010 12:53)