13.Zistenie
Babs:
Po tom, čo v škole zlyhalo elektrické vedenie, nás poslali domov, pretože potrebovali urobiť určité opatrenia. Nemala som chuť na premiestňovanie pomocou mysle. Odvčerajška z toho mám trochu strach. Tak som sa rozhodla, že sa prejdem.
„Hej Babs počkaj,“ zakričal za mnou Travis keď som prechádzala cez vstupnú bránu.
Zastala som a otočila sa.
„Uf,chcem sa ťa na niečo spýtať. Hm, ten David, čo sedel s nami pri stole...ehm nie je to ten chalan, čo skočil?“ spýtal sa, keď ma dobehol.
„Áno je to on,“ usmiala som sa.
„Takže...on sa vlastne nechcel zabiť ale chcel lietať?“
„Vyzerá to tak. Lenže rozmýšľala som nad tým, prečo sme sa za ním nevedeli premiestniť keď žil...“
„No to je zaujímavé. Možno preto, že akurát lietal...a do vzduchu sme sa premiestniť nevedeli.“
„To ma nenapadlo. Ale hlavné je, že žije. Inak čo ty a Jenn?“ spýtala som sa.
„Všetko sme si vysvetlili. Strašne som rád, že ju mám,“ celý sa rozžiaril.
„To ma teší Trew,“ usmiala som sa.
„Inak...Alice dnes večer o ôsmej robí párty. Mám sa ťa spýtať, či nechceš prísť. Kľudne sa premiestni pomocou mysle, bude to u nich doma. A môžeš vziať kohokoľvek so sebou,“ navrhol.
„Ďakujem, rada prídem. Inak Trew chcela som sa ťa na niečo spýtať...“
„Počúvam.“
„Hm...to ty si sa mi raz dostal do mysle?“
„Ja? Ehm, no je pravda, že to dokážem, ale tebe som sa do mysle nedostal. Prečo?“
„Pretože vtedy na prijímačkách sa tak so mnou niekto rozprával. A myslím, že sa za teba vydával...“
„Za mňa?“
„Hej hovoril niečo o tom, že určite viem kto je. A v tom čase mi chodili tie papieriky od teba...“
„Tie odkazy som posielal ja, ale do mysle som sa ti určite nenabúral. Naozaj nepoznám nikoho, kto by to ešte vedel.“
„Škoda,“ vzdychla som.
„Ale vlastne...je možné...fúha, teda dúfam, že to nie je možné...ale ja som túto schopnosť získal keď som sa premiestnil do dimenzie Wildfried...bytosti v tej dimenzii a ľudia, čo v nej boli majú túto schopnosť...“
„Ty si bol v inej dimenzii? To aj ja sa tak viem niekam dostať?“
„Vieš, ale radšej to neskúšaj. Do Wildfriedu sa vieš dostať premiestňovaním pomocou mysle avšak naspäť už nie. Je to ako určité opatrenie, aby sa bytosti z dimenzií nedostali na Zem. To hrozné miesto, je celé spustošené a sú tam divé zvieratá. Už nikdy viac sa tam nechcem vrátiť. Bola to najhoršia hodina v mojom živote.“
„Ako si sa odtiaľ dostal?“
„Vtedy ma zachránil Alex so Samom. Učili ma premiestňovať sa pomocou mysle a ja som sa nejakým nedopatrením dostal do dimenzie. Bolo to strašné. Keby sa za mnou vtedy Alex nepremiestnil zomrel by som.“
„A ako ťa odtiaľ dostal Alex?“
„Spolu so sebou priniesol aj Sama a ten mal nejaký zelený prach, neviem, čo to bolo. Tak sme sa dostali naspäť do tej kôlne kde sme trénovali. Avšak keby nebolo Alexa, Sam by ma tam nechal. Už predtým sa ma pokúsil zabiť. No pred Alexom nemohol, potrebuje jeho dôveru.“
„Takže vy ste boli kamaráti?“
„Boli. Keď som však Alexovi povedal, čo chcel Sam urobiť, neuveril mi. Odvtedy sa spolu nebavíme.“
„Nepokúsil si sa ho presvedčiť?“
„Nepočúval ma, Sam je pre neho ako druhý otec.“
„Mne sa ten muž nezdal sympatický...“ priznala som sa.
„Nemôžeme s tým však nič urobiť. Alex ho má rád.“
"Niekto by mu mal otvoriť oči..." uvažovala som.
"Môžeš to skúsiť. Tebe možno uverí. Budem musieť ísť Babs, vidíme sa večer," rozlúčil sa.
„Ahoj a ďakujem,“ usmiala som sa a pokračovala v ceste.
Takže dimenzia Wildfried. Bola by som zvedavá, či sú aj iné. Je možné, že niekto odtiaľ sa dostal na Zem a votrel sa mi do mysle? Ale prečo by to robil? Inak je tu ešte jedna vec ktorej nerozumiem...Tým,že sa premiestnim do dimenzie získam novú schopnosť? Musím sa na to ešte spýtať Travisa.
Celú cestu som venovala myšlienkam o dimenziách. Keď som sem pred tromi týždňami prišla dúfala som , že tu nájdem odpovede na moje otázky. No namiesto odpovedí mám ešte viac otázok. To nie je bohviečo. Najhoršie na tom je, že stále neviem, kto vlastne som.
Už som bola na našej ulici, keď som si všimla Alexa sediaceho na lavičke pred mojím domom.
„Ahoj Alex,“ pozdravila som ho.
„Ahoj Babs, čakám tu na teba. Hm.. chcel som sa ťa spýtať, či si už v pohode,“ postavil sa.
„Myslíš včerajšok..ehm..musím ti niečo povedať. Ale sľúb mi, že to nikomu nepovieš. Dobre?“
„Sľubujem,“ usmial sa.
„Včera som bola taká smutná, pretože som si myslela, že môj spolužiak skočil z útesu. Avšak on sa nezabil, ale vie lietať. Lenže to som sa dozvedela až dnes,“ vysvetlila som.
„Wau, takže ľudí ako sme my, je čoraz viac...“ konštatoval.
„Okrem Davida ešte aj dve dievčatá. Ale nikomu to naozaj nehovor. Ani Samovi. Ak chceš dnes večer ťa s nimi môžem zoznámiť. Robia párty. Príď po mňa o ôsmej, spolu sa tam premiestnime, ak chceš,“ navrhla som.
„Jasné rád,“ usmial sa. Aký má len krásny úsmev...
„Tak večer sa vidíme, teraz si ešte potrebujem niečo vybaviť. Ahoj,“ rozlúčila som sa a zamierila ku domu. Vyšla som hore schodami do mojej izby. Ako prvé som zapla notebook a sadla si na posteľ. Pokúsila som sa v Google vyhľadávači nájsť niečo o dimenzii Wildfried. Nedalo mi to. Musela som to aspoň skúsiť, aj keď som vedela, že mi to nič nenájde.
Lenže, mýlila som sa. Našlo mi to článok z novín. Hovorilo sa v ňom o nejakom bostonskom doktorovi Jonathanovi Bradleym, ktorý sa zaoberal skúmaním dimenzii. Tvrdil, že Zem je v skutočnosti tiež dimenzia Earthfried ale sú tu aj iné ako Wildfried, Movefried , Visifried a kopec ďalších. Wildfried opisuje ako krajinu strachu a nebezpečenstva, Movefried ako krajinu lietajúcich predmetov, Visifried ako miesto, kde veci miznú a znova sa objavujú. Ďalej sa tu písalo, že sa pokúšal vyrobiť vhodnú zmes látok, pomocou ktorej by sa dalo premiestňovať medzi jednotlivými dimenziami. Túto zmes nazval „zelený prach“ , no pri jeho výrobe vybuchlo laboratórium, čím ohrozil životy ľudí, pretože v blízkosti jeho laboratória bola nemocnica. Na príkaz štátu musel výskum ukončiť. A tam článok končil.
Nehovoril náhodou Travis, že Sam mal so sebou akýsi zelený prach? Začína to do seba zapadať. Lenže odkiaľ ten prach mal? Čo ak je Sam v skutočnosti Bradley ? A keby nie, aká je medzi nimi súvislosť?
Travis:
„Toto musí byť dokonalá oslava,“ veselo rozjímala Alice, keď očami pripravovala chlebíčky. Okrem nákupov odo mňa a od Jenn nechcela žiadnu pomoc. Aj keď je tak trochu strelená, mám ju rád. Často som si ale všimol, že aj keď sa väčšinou usmievala občas akoby si na niečo spomenula a v jej očiach sa zračil smútok. Vtedy som začal uvažovať o tom, či tá bláznivosť nie je len obal a ona v skutočnosti vo vnútri trpí...
„Trew?“ jemne sa mi Jenn hrala s prstami, keď sme spolu sedeli na gauči.
„Áno?“ zovrel som jej ruku do mojej.
„Už som ti povedala, že ťa ľúbim?“ zašepkala. Asi som sa po tisícprvý krát zamiloval. Bližšie som si ju k sebe pritiahol a pobozkal do vlasov.
„Aj ja ťa ľúbim,“ usmial som sa.
„Pozvali ste dúfam veľa ľudí,“ prerušila nás z kuchyne Alice.
„Ja len Babs, ale povedal som jej, že môže so sebou niekoho priniesť,“
„Ja Davida,“ pridala sa Jenny.
„Panebože, len? Ešteže som sa poistila,“ usmiala sa.
„Poistila, ako?“ spýtala sa Jenn.
„Pozvala som pár mojich starých priateľov a napísala som aj na Facebook, že dnes sa u mňa koná párty,“ natešene pribehla do obývačky.
„Zbláznila si sa? To je koľko ľudí?“
„Predpokladám, že polovica nepríde, takže takých päťdesiat až sto.“
„Je moja sestra normálna?!“ neveriacky sa na mňa pozrela Jenny.
„Na mňa sa nepozeraj to je vaša párty,“ bránil som sa.
„Jeeen nestresuj, veď máme dosť veľký dom. A obrovské stereo,“ túžobne sa pozrela na veľkú opachu pri dverách.
„Radšej sa nevyjadrujem,“ vzdychla si Jenny.
V tom zazvonil zvonček.
„A máme tu prvých hostí,“ natešene utekala k dverám Alice a otvorila ich. Do miestnosti vošlo asi tridsať ľudí, ktorých som vživote nevidel. A o chvíľu ďalší a ďalší...
Párty sa nebezpečne rozbehla, ale vyzeralo to tak, že ľudia sa bavia.
„Vyparme sa,“ poprosila ma Jenn a chytila ma za ruku. Vybehli sme na poschodie a zavreli sa do Jennynej izby.
„Už ma z tej hudby bolí hlava,“ hodila sa na posteľ.
„Potrebuješ rozptýlenie?“ postavil som sa pred ňu.
„Súrne...“ posadila sa,chytila ma za košelu a pomaličky stiahla k sebe. Moje neposlušné ruky sa okamžite vydali na púť...
Alice:
Zašla som do kuchyne pre ďalšie zásoby nápojov. Ako som očami vyberala fľašky z poličky zrazu sa okolo mňa rozšírila modrá a červená energia. Užasnuto som na ňu hľadela a zatiaľ sa všetky fľaše rozleteli na zem. O pár sekúnd energia zmizla a predo mnou sa ocitla Babs s nejakým chlapcom.
„Ahoj Alice,“ usmiala sa na mňa.
„Čaau Babs,“ zasmiala som sa. Takže toto je to premiestňovanie pomocou mysle. Ja som už rozmýšľala, či neblúznim.
„Alice toto je Alex, o ktorom sme ti už hovorili,“ predstavila nás.
„Ty vieš pohybovať predmetmi pomocou mysle? Ja sa to už rok snažím naučiť,“ usmial sa na mňa pravdepodobne najkrajší chlapec, akého som kedy videla. Dýchaj Alice, dýchaj...
„Ehm hej, ale ešte to zdokonaľujem,“ opätovala som úsmev.
„Už sú tu všetci?“ spýtala sa Babs.
„Jenn s Travisom sa niekam vyparili, David hrá stolný s chalanmi a ostatní sa zabávajú.“
„Idem pozrieť Davea,“ oznámila Babs a odišla.
Zostala som v kuchyni úplne sama so sexi snedým chlapcom... panebože mysli Alice,mysli!
„Dáš si niečo napitie?“ spýtala som sa.
„Ehm hej, Sprite.“
Mysľou som otvorila fľašku, vybrala zo skrinky pohár a naliala mu nápoj. Potom som mu ho vzduchom preniesla.
„Wau,“ užasnuto sa mi pozrel do očí.
„Musím to tu ísť skontrolovať, kľudne sa na mňa obráť keď budeš niečo potrebovať,“ usmiala som sa a vyšla z kuchyne. Nemohla som v jeho blízkosti zostať dlhšie. Príliš ma vyvádza z miery. Ešte nikto ma neočaril na toľko, aby som zabudla dýchať...
Všimla som si ako dolu schodami schádzajú Travis a Jenn. Musela som sa usmiať. Teším sa, že je moja malá sestrička opäť šťastná.
Pozbierala som prázdne nádoby, samozrejme ručne, pretože je tu priveľa ľudí. A potom som zbehla skontrolovať aj hraciu miestnosť kde Babs s Davidom hrali stolný futbal.
„Goool“ zasmial sa Dave a Babs ho objala okolo krku. Ako dobre sa na nich pozeralo.
Keď som sa vrátila naspäť do miestnosti všimla som si Travisa s Alexom ako sa rozprávajú pri schodisku. Nepáčilo sa mi to. Prečo sa mračia?
Podišla som bližšie.
„Alex kedy to už konečne pochopíš? Sam je obyčajný vypočítavý pokrytecký hajzel!“ vybuchol Trew.
Cítila som ako sa Alex celý napäl. Zrazu jeho päsť vyletela k Travisovej tvári ktorý následne odletel do vzdialenosti niekoľkých metrov a tvrdo pristál na protiľahlej stene. Preboha!
Hluk v miestnosti stíchol a nikto nevedel, či sa skôr má pozerať na Alexa alebo na Travisa. Jenn okamžite pribehla k Trewovi a zisťovala či je v poriadku.
„Už nikdy takto o Samovi nehovor,“ zašepkal Alex, otočil sa a vyšiel z domu. Všetci sa zrazu zhúkli okolo Travisa, ktorý bol zjavne v poriadku, len ho trochu bolela hlava. Ani neviem prečo ale rozbehla som sa za Alexom.
„Počkaj!“ zavolala som.
„Daj mi pokoj,“ povedal chladne a pokračoval v ceste.
„Tak akože ty ublížiš Travisovi, pokazíš mi celú oslavu a ešte budeš odporný?!“ žasla som.
„Nevieš o tom absolútne nič, tak sa nestaraj,“ zastal a otočil sa ku mne.
„Jediné, čo viem je, že si odporný namyslený idiot.“
„Ale nehovor. A teraz čo? Pošleš na mňa lietajúce predmety?“ vysmieval sa mi.
„Ak si to želáš,“ nadvihla som očami okrasnú skalu a prudko ju na neho poslala. Alexova päsť však včas vyletela a udrela do skaly, ktorá letela asi desať metrov, prerazila kamenný múr a pristála v susedovom bazéne. Prekvapene som sa na neho pozrela.
„Ty možno vieš pohybovať predmetmi ale ja mám nadprirodzenú silu,“ podišiel tesne ku mne. Až príliš blízko...
„To však nič nemení na tom,že si odporný a nevychovaný idiot!“ zahľadela som sa mu priamo do očí.
V tej chvíli ma k sebe rýchlo strhol a prisal svoje nahnevané pery na moje. Nedokázala som sa brániť pretože ovládol všetky moje zmysli.Och bože aký je len sladký... Tesne ma k sebe pritlačil a jeho dotyky zjemneli...
Preboha, čo to robím?!
Rýchlo som sa od neho odtrhla a vlepila mu facku.
„Prečo si to urobil?“ roztrasene som sa spýtala.
„Ver, že keby bola iná možnosť ako nenásilne umlčať takú hnusnú a protivnú ženskú ako si ty, tak by som ťa nepobozkal,“ povedal nahnevane a odišiel.
Komentáre
Prehľad komentárov
Táto kapitola ma úplne dostala...Trošku som sa zľakla na konci,ale tak nevadí... :D Super,super,super!!!Idem na ďalšiu kapču... :)
jeej:)
(Deni, 5. 4. 2010 22:38)jeeej ďakujem všetkým veľmi pekne,moc si to vážim:) miška keď chceš ja ťa do poviedky nejako zakomponujem,už je tam pár ľudí z môjho života:)môžeš mať aj ružovú energiu :D janko a nemôžem z tvojho komentáru :D:D ďakujem :D
OMFG! :D
(SIMI:), 5. 4. 2010 17:54):P Alex je môj!!a ja ho už nikomu nepustíím :)...Deni je to úúplne super najlepšie...ja som sa to konečne donútila čitať a urobila som fakt dobre ;) Celkom si ma s tým všetkým dostala....ja už nič iné nebudem čitať iba toto :)najsamfasa :)) moc moc sa mi to luubi :):* aaa Alex je hmm stvorený pre Alice :) :*
to vážne?
(Miška, 4. 4. 2010 19:08)
Alex a Alice???och:(...Alex a Babs:(
Alebo Alex a ja:P
Fakt si to zase zamotala:D...ale nech už niekto otvorí Alexovi oči,lebo sa tam premiestnim pomocou mojej ružovej energie a urobím to ja:D
Super,Deni...veď ako inak:)
comming soon to the cinemas... :D
(J4nk0, 4. 4. 2010 16:33)
hehe Deni, neviem ci sa porpi tom pisani stihas aj vyspat co den to nova kapitola :D :D
iank fantasticke! :P, pekne sa to tu rozbehlo, luubi sa mi tato kapitola :)
omdlievam :D
(Ninuš:), 4. 4. 2010 10:55)tak toto už hádam ani nie je možné :))absolútne skvele napísané až sa klepem :)) jaaj a Alex a Alice:))..krásny párik to bude dúfam:) klaniam sa ;)
Wow!!!
(Saskia, 11. 8. 2011 21:27)