Večnosť nie je až taká zlá 15.
Večnosť nie je až taká zlá
15.
POHĽAD ROSALIE:
Prešlo pár mesiacov a bol tu december. Emmett ma dobíjal,no ja som sa stále bála. Viem, že on by mi nikdy neublížil , no ja som sa aj tak bála pozrieť na ktoréhokoľvek muža.
Dva dni pred Vianocami za mnou prišla Alice,že je čas na vianočné nákupy.
Nákupy s Alice boli super. Povláčila ma po všetkých obchodoch. Nakúpili sme tony oblečenia a nevynechali sme ani to najhlavnejšie, darčeky. Domov sme sa vrátili s obrovskými taškami. Alice zhrabla všetky darčeky so slovami,že aj tak vie,čo dostane. Dúfam,že ich aspoň zabalí.
Vybehla som do svojej izby, počúvala som hudbu,ležala na posteli a premýšľala nad tým,že keby som človek tak som po tomto maratóne mŕtva.
Rozmýšľala som aj nad tým,aké by to bolo s Emmettom. Možno by som mu mala dať šancu. Predsa čo sa stalo už sa neodstane a Emmett za to nemôže. Je úžasný,sexy,šarmantný,zábavný... mohla by som k nemu priradiť aj tisíc vlastností,no ani jedna by ho dokonale nevystihla. V tom mi doplo. Ľúbim ho. Naozaj ho milujem. A predsa lipnem na nejasných bolestivých ľudských spomienkach a nechcem prijať to,čo sa mi ponúka. Som strašne povrchná. Malicherná. Sebecká.
Musím mu dať šancu. Už som sa rozhodla. Aspoň to vyskúšam. Ak to nedopadne dobre, odídem. A už o mne nikdy nebude počuť. Nebudem mu viac ubližovať.
Vstala som a vybrala sa za Emmettom do jeho izby. Zaklopala som. No nikto sa neozýval. Tak som zbehla do obývačky,no našla som len Alice.
„Alice prosím kde je Emmett?“ spýtala som sa na rovinu.
„Šiel na lov aj s Jasperom.“ odpovedala a ani sa na mňa nepozrela.
„Alice?....“zaváhala som.
„Budete šťastný.“ odpovedala na nevyslovenú otázku.
„Ďakujem, ty moja bosorka.“ objala som ju.
Alice sa rozosmiala a ja som nechápala nad čím.
Dolu zišla Bella so smiechom,že sa konečne vráti ten večne usmiaty, vtipkujúci a stávky uzatvárajúci Emmett.
„Alice pamätáš sa ako som ho porazila v páke?“spýtala sa Bella.
„Hej,potom celý mesiac chodil nahnevaný.“ rozosmiali sa.
„No tak, povedzte aj mne ten príbeh.“ hlesla som a ony sa pustili do rozprávania.
Keď sa vrátil Jasper s Emmettom našli nás smiať sa ako pomätené.
„To sa tak tešíte na darčeky?“ spýtal sa nič netušiaci Emmett a my sme sa rozosmiali ešte viac.
Na druhý deň večer,okolo deviatej Emmett dotiahol stromček. Bol nádherný,veľký a hustý. Hneď sme sa pustili do ozdobovania. Stromček bol totiž jediný k čomu nás Alice pustila. Zladili sme ho do červeno-zlatej farby. Alice nás pochválila a sama vyzdobila celý dom. Bol vysvietený drobnými svetielkami,ktoré vyzerali ako svetlušky. Bol nimi priam posiaty. Vo vnútri viseli girlandy,zem bola posypaná “snehom“ a v strede obývačky viselo imelo. Bolo to okúzľujúce. Nevedela som sa vynadívať. Sadla som si na gauč,objala som si kolená a venovala sa svojím zamotaným myšlienkovým pochodom. Myšlienky mi blúdili stále v jednom kruhu. Mama,otec,Nikki a tak trochu aj Joan. Rozmýšľala som nad tým ako asi teraz vyzerá náš dom. Chýbajú mi moji rodičia,moja najlepšia priateľka a moja stará izba. Tá,ktorú mám teraz je úžasná. Všetko v nej ladí,mám obrovský šatník,kúpeľňu. No v tej starej som prežila celé detstvo. Ako to tam teraz vyzerá?
Zrazu som zacítila zvláštny pocit,akoby sa časť môjho tela oddeľovala a na chvíľu som omdlela. Môžu upíri omdlieť alebo mi šibe? Prikláňala som sa k tej druhej možnosti. Otvorila som oči a uvidela som svoju starú izbu. Zažmurkala som,ale stále som videla svoju bývalú izbu. Príliš dobre si ju predstavujem. Pozrela som sa lepšie a ja som v nej naozaj bola. Síce bola trochu zaprášená, no bola to ona. Zelené steny boli vyblednuté,ale dôverne známe. Hodila som sa na posteľ. Stále to bola tá veľká pohodlná posteľ s baldachýnom, na ktorej som kvôli Thomasovi toľkokrát prebdela aj celé noci. Bola to tá posteľ,ktorá so mnou zažila prvú noc s Thomasom.
Nemôžem tomu uveriť. Ležím tu na posteli,v izbe,ktorá mi toľko chýbala a predsa mám pocit,že mi niečo chýba. Viem rodičia. Ale toto je niečo iné. Akoby som sa rozdvojila. Aj tak stále nechápem ako som sa tu ocitla. Asi mám halucinácie. Postavila som sa z postele a prešla ku skrini. Otvorila som ju a hneď na mňa vykukli moje obľúbené šaty. Zhodila som tie,ktoré som mala na sebe a obliekla si tieto. Opäť som sa cítila ako princezná. Prezrela som si celý dom. Vôbec sa nezmenil. Kto vie,čo sa teraz deje u Cullenovcov. Pri pomyslení na nich som začula hlas.
„Rosalie,Rose zlatko,čo ti je? Preber sa prosím. Nenechávaj ma tu. Ja ťa potrebujem.“ hovoril preľaknutý Emmett.
Bolo mi za ním smutno.
„Musím sa vrátiť.“ zašepkala som a znovu som omdlela.
Moje telo sa spojilo a ja som sa s výkrikom prebudila.
„Čšš Rose, to je v poriadku. Som tu.“ chlácholil ma Emmett a húpal v svojom medveďom náručí. Vdychovala som jeho vôňu a pomaly som sa upokojila.
Ja som bola naozaj doma.
„Rosalie,čo sa stalo?“ spýtal sa Carlisle.
„Ja neviem. Rozmýšľala som nad tým ako asi vyzerá moja izba,omdlela som a zrazu som bola tam. Ležala som na posteli,obliekla si obľúbené šaty. Všetko bolo také skutočné.“mrmlala som.
Carlisle na mňa hľadel s údivom. Hodiny odbili polnoc. Boli Vianoce.
Kým som bola „doma“ niekto,zrejme Alice položil pod stromček darčeky.
Síce bola téma nedoriešená, museli sme otvárať darčeky. Najprv sme si pripili zvieracou krvou a potom sme sa pustili do otvárania darčekov. Bola som nadšená. Od Esme a Carlisla som dostala rodinný prívesok. Erb Cullenovcov. Odteraz som oficiálne Cullenová. Erb bol nádherný. Lev s korunkou na hlave...
Od Alice som dostala nádherné červené šaty s obrovským výstrihom.
Od Jaspera a Edwarda vymakané autorádio do môjho miláčika(BMW M3).
Od Belly výlet do Paríža. Bola som nadšená a nakoniec od Emmetta nádherný diamantový náhrdelník. Bola som neskutočne prekvapená. Nečakala som to. Nie od neho. Poprosila som ho,aby mi ho zapol. Otočila som sa a bezmyšlienkovite som ho pobozkala. Ani som si nevšimla,že stojíme pod imelom. Bozkávala som ho,prsty som si vplietla do jeho vlasov a druhou rukou som mu obkreslovala svaly na hrudi. Začala som prerývane dýchať. Zrazu som si uvedomila,čo robím. Odtrhla som sa, ospravedlnila sa a vybehla som do svojej izby.
Komentáre
Prehľad komentárov
Som rada že si pridala dalsiu kapitolu :) Je to dokonala poviedka.. a konecne Rosalie a Em.. a nie stale Bells a Ed.. hlavne neskonci a pokracuj..:)) PROSIM :P.. a tiez som sa sex scene :)):D:D
thanks
(Kikuš, 13. 7. 2010 12:08)ďakujem honey :) úplne si ma potešila :) pokúsim sa neprestať :D sex scene? hmmm keby som ja vedela :D
great:))
(Ninuš:), 11. 7. 2010 22:31)no skvelé:)) aj keď po takom dlhom čase, oplatilo sa:)a ten koniec aach:)) aj ja by som sa vrhla na Emmetta :D kedy bude sex scene? :D keď si teraz začala písat, už nemúžeš prestat:) najlepšejšia kapitola honey:) očakávam šestnástku, lebo som už úplne zabudla, ako to bude pokračovat:)) tlieskam:):*
Dokonalé :)
(Alexis , 13. 7. 2010 14:08)