Večnosť nie je až taká zlá 9.
Večnosť nie je až taká zlá
9.
POHĽAD ROSALIE:
Intuícia mi radila,aby som sa bála a čo najrýchlejšie utiekla. Začala som pomaly ustupovať,no Jacob ma pritlačil o strom. Chcela som kričať.
„To nech ťa ani nenapadne.“povedal mi a začal ma obchytkávať.
Bránila som sa. „Prestaň. Nerob. Pusti ma. Jacob prosím.“
„Nie. Budeš moja.“ povedal a surovo zo mňa strhol šaty.
Zvalil ma na zem a vyzliekol sa.
„Nie. Jacob. Prosím.“ plakala som. Prosím nech niekto ide okolo prosím.
„No tak Rosalie užijeme si.“smial sa svojím drsným smiech.
Trhala som sa a on ma bozkával. Kopla som ho,no nevšímal si to.
Zrazu spozornel chytil ma za zápästia a potiahol hlbšie do lesa. Začula som kroky. Nadýchla som sa,otvorila ústa a chcela zakričať,no on mi zakryl ústa.
Znova som sa pokúsila kričať,trhala som sa a kopala som.
Už sa chystal vniknúť do mňa.
„Prestaň,lebo to bude bolieť.“
Vzdala som sa a len som plakala. Konečne zo mňa zliezol a ja som si myslela,že je po všetkom. Z lesa sa vynoril jeho kamarát,no na jeho meno si nespomínam. Kým sa Jacob obliekal všetko sa zopakovalo ešte raz a potom ešte raz. Obliekli sa a zasyčali na mňa.
„Skúsiš to niekomu povedať a zažiješ peklo na zemi.“ otočili sa a odišli.
Veľmi som plakala a triasla som sa. Odplazila som sa na miesto kde nechal moje roztrhané šaty. Obliekla som si ich a pokúsila som sa ísť na chatku. Cestou som veľa krát spadla. Prešla som poza chatky a ako na potvoru bol pred našou chatkou Emmett s Joane. Zrazu Edward zavolal Emmetta a on odišiel. Vďaka,pomyslela som si.
Zaliezla som do kúpelne a vydýchla si,že som si v kúpeľni nechala pyžamo. Sadla som si do sprchy a nechala na seba tiecť horúcu vodu. Plakala som. V sprche som sedela asi hodinu,potom som sa obliekla a s plačom som zaliezla do postele. Ráno som vyzerala strašne. Červené oči,strapaté vlasy...
Spod paplóna som povedala Alice,že nejdem na raňajky. Súcitne sa na mňa pozrela. Keď boli na raňajkách obliekla som sa a vzala si potrebné veci. Vyrazila som k jazeru. Tam som si sadla pod strom. Vytiahla som papier a začala písať.
Drahá Joane. Buď s Emmettom šťastná. Mala som ťa veľmi rada,no už ďalej nevládzem. Neboj sa o mňa,bude mi fajn. Tvoja Rose.
Dopísala som a z vrecka vytiahla žiletku.
„Nikki. Odišla si. Nechala si ma tu samú. Už nemám nič a nikoho. Nikoho a nič. Veľmi mi ublížili. A príchodom Emmetta sa všetko pokazilo ešte viac. Zobral mi Joane. Zobral mi seba. Ani mi len nedal šancu...Idem za tebou hore. Spolu n´m bude dobre.“ vzlykala som a žiletkou si prešla po zápästí.
„Zbohom Emmett. Ľúbim ťa.“ vydýchla som a pomaly upadla do tmy.
Komentáre
Prehľad komentárov
MI_ROSe_LAVA: veelmi sa to ospravedlnujem pokusim sa to napravit a uz aj idem prepisat dalsiu poviedku do pocitaca...
prosíím...
(MI_ROSe_LAVA, 27. 1. 2010 17:35)usudzujem že asi nemáš veľa času...ale prosíím si ďalšie kapitolkyyyyy....
super =D
(MI_ROSe_LAVA, 20. 1. 2010 15:36)to si píš že sa mi budú páčiť =) fakt ma ten príbeh zaujal =) neuveriteľlne =)..a strááášne sa teším na tie daľšie kapitoly =)..wuááá =)...no a k tej dlžke =)...tak hej =) to chápem =)..to bol len moj taký osobný názor =) lebo jednu kapitolu zhltnem za pár minúút =) a si skweláá =) len tak dalej =)..a prajem ete (dúfam) vela príbehov o Rose a Emčovi =))))
ďakujem
(Kikuš, 19. 1. 2010 15:54)jééj..ďakujem veľmi pekne...potešila si ma:)...ďalšie kapitoly pridám hneď:)...a tie dlhšie kapitoly...hmm...posnažím sa len ja ich píšem do zošita a tam sa mi zdajú dosť dlhé:)...a už ich mám napísané po 19.kapitolu..takže asi nie prepáč:)...snáď sa budú páčiť aj tak...
wow...
(MI_ROSe_LAVA, 16. 1. 2010 13:54)táto poviedka absolútne nemá chybu =)...fakt =)..som očarenáá =)..šup šup pííš pekne dalej =) newiem sa doškať dalšej kapitoly =)..a som nesmierne rada že píšeš o Rose a Emmettovi bo ich uplne zbožnujem =)..dakujem =)...ale mala by som jednu prosbičku =) - nedali by sa tie kapitoly písať dlhšie ? =) lebo takéto kratšie zhtnem hneď =)..si super =) máš talent =) a hoď sem prosíím ťa dalšie kapitoly =)
prepáč
(Kikuška, 28. 1. 2010 19:18)