Môj román 5.časť
5.
„To čo ti tak nehorázne dlho trvá?“
„Je to hrozne malé!“
„Donesiem ti väčšie?“
„Nie! Ja sa do toho dostanem!“
Vzdychla som si. Už asi 10 minút čakám, kým si Sara vyskúša jeden top. Riadi sa totiž heslom: Nikdy nepotrebuješ väčšie číslo! a taktiež si nechce priznať, že pribrala.
Čakala som pred kabínkou s dvoma tričkami, jednými džínsami a čiapkou, ktoré som už mala kamarátkami schválené. Keďže mám konečne peniaze, vytiahla som Alice, Saru a Lissy na nákupy. Veď prvú výplatu treba poriadne osláviť. Lenže ako sa poznám, pri mojom tempe míňania mi naozaj nebude stačiť 600 dolárov na mesiac. Po rozprávkovom a bezlimitnom živote s Henrym sa ťažko zvyká na takéto podmienky. No ako si vkuse opakujem: tešiť sa treba aj z maličkostí. Ale možno prehodnotím svoj názor na spolubývajúcu. Či spolubývajúceho? Ponožky po celom byte? Vkuse obsadený záchod? Futbalové zápasy v jednom kuse? Nie, určite si hľadám SPOLUBÝVAJÚCU! Hmm, zajtra si do novín pridám malý inzerát. Mala by som to mať v právach zamestnanca či voľačom takom. Frendson mi dal hŕbu papierov s pravidlami spoločnosti a podobnými drístami, ktoré mi vynikajúco slúžia na balenie šupiek od zemiakov. Presne tak, naučila som sa variť. Síce len opekané zemiaky s kečupom, ale aspoň nemusím každý deň behať do mekáča.
„Baby ináč, pozývam vás dnes na večeru,“ povedala som, keď sme vyšli z obchodu. Sara si nakoniec vzala to extra malé tričko.
„Ale čo! A čo budeme jesť? Polystyrénové chleby s džemom?“ podpichla ma Lissy.
„Šomraňa! Náhodou, viem robiť skvelé zemiaky a ak si donesiete prílohu, tak vám to spolu zohrejem.!
„Hmm, znie to lákavo, ale nemôžem,“ povedala Sara. „Už mám niečo dohodnuté.“
„Máš rande s tým tvojím záhadným celebritným sexošom?“ hádala som.
„Tak nejako. A nie je celebrita. Len...len nechce aby o našom vzťahu niekto vedel.“
„Je ženatý!“ vyhlásila Alice. Aj ja som si to myslela, ale neodvážila som sa to povedať.
„Nie je. To som si istá. Len...je to komplikované. Jednoducho neriešte,! prosebne povedala Sara. Už som si u nej zvykla na to, že je tajnostkárska. KeĎ mala na škole prvého chalana , povedala nám to až keď sa s ním rozišla, aj to len kvôli tomu, že balil Alice. A to s ním bola rok!“
„Tak fajn. A čo ty Lily?“
„Ja mám hrozne veľa papierov na vyplnenie. Pôvodne som ani sem nemala ísť,“ povedala Lily a pri pomyslení na to množsvo práce sa striasla. Robí účtovníčku.
„Takže som ostala sama,“ poznamenala som smutne.
„A ja som čo?“ vybehla na mňa Alice.
„Som si istá, že ty už program máš.“
„Tss, už prestaňte o mne hovoriť tak, akoby som vkuse s niekým spala. Dnes náhodou nikoho nemám!“
Tvárila som sa neveriacky. „Preboha Alice! Horúčka? Migréna? Krámy? Úplné šialenstvo???“
„Ha ha ha... aká si ty vtipná...keď tak veľmi chceš, kľudne si môžem niekoho nájsť,“ povedala ironicky a rozhliadala sa po ulici. Oči jej spočinuli na sexy- manovi v bielej košeli.
„No -no- no...“ chlácholila som ju. „Prídeš teda? Dáme hororový večer!“
„Fajn, ale budeme pozerať Saw.“
„Nie! Videla som kvôli tebe tú blbosť už 5 krát! A raz som sa povracala! Pred celým kinom. Do popkornu. Ver mi, že mi stačilo!“
„No zlatíčka dohodnite sa my už ideme. Bye-bye!“ povedala Sara a aj s Lily odišli. Alice nakoniec pripustila, že Saw sa pozerať nebude. V požičovni sme skončili v detskom oddelení, keďže všetky krváky sme už videli.
Doma som spravila moje slávne zemiaky ktoré Alice ocenila vetou :Aspoň že sú žlté! na čom sme sa potom hodinu smiali. Vyskúšali sme si nové oblečenie a pustili sme sa do pozerania. Bambi a Alica v krajine zázrakov.
Bolo osem hodín. Keď sa Bambi prechádzal po lúke a stretol zajačika, zrazu mi zazvonil mobil. Alan! Ou shit!
„Áno?“
„Čauko Em, čo robíš? Nechcela by si si vyraziť von? Dlho sme sa nevideli. Až dva dni. Čo hovoríš?“ dostal zo seba rýchlo. Väčšinou je suverén, ale teraz sa mi zdal byť nesvoj. Akoby si tú reč dlho plánoval.
„Ehm...vieš čo prepáč ale teraz to nejde. S kamarátkami máme takú menšiu party. Pozeráme filmy. Možno niekedy inokedy...“
„Aha, tak nič,“ zjavne bol sklamaný ale dobre to zamaskoval. „A čo pozeráte? Nejaký romantický film s exotickými kovbojmi?“ žartoval. Zase to bol starý dobrý Alan.
„Hehe, sklamem ťa. Pozeráme Bambiho.
„Úha, akčné! Aspoň viem na čo ťa môžem pozvať do kina. Alvin a chipmunkovia 2?
„Zajtra sa dohodneme,“ odpovedala som. Preč od týchto tém. Kino...rande...“musím končiť, ujde mi pointa!“
Zasmial sa. „Pointa Bambiho? Tak fajn. Ak by si náhodou nepochopila, zajtra ti nu vysvetlím.“
„Ďakujem, teším sa.“ S ním hádam ani nemôžem mať normálny rozhovor. Vždy sa musím smiať.
„Čau!“
„Pa.“
Padla som na sedačku. Fuh. Alice na mňa vyvalila oči.
„To čo bolo?“
„Alan volal, že..“
„Nie, nie, nie. Presne som počula čo ste hovorili, pýtam sa, že čo to malo znamenať.“
Nechápala som. „Čeho?“
„Ach, tak ti to poviem najprv odborne: po prvé- klamala si. Vôbec tu nemáš neviem akú žúrku, kľudne si mohla ísť ja by som to bez teba prežila. Po druhé si sa zajakávala, čo znamená, že ti nie je úplne ľahostajný a niekde v kútiku duše ho chceš. V skratke: Si úplná čúza. Chcel ťa pozvať na rande. Mala si ísť. A že kto sa zbláznil!“
Vyrazila mi dych. „No moja takže po prvé: Nepočúvaj súkromné rozhovory! a po druhé: ja s ním naozaj NIČ nechcem mať. Ja viem že to asi nechápeš,a ni ja tomu vlastne nechápem ale poznáš niečo také ako chémia? Tá medzi nami nie je! Som šťastná, že mám jedného úžasného kamaráta a nechcem to meniť.“
„Ale on po tebe viditeľne ide!“
„Ja viem. To je najhoršie. Musím mu vysvetliť, že ja s ním nič nechcem mať. „
„Držím palce. A nechápem ťa.“
Hodila som do nej vankúš.
* * *
Ráno Alice zmizla už o šiestej. Dosť blbý nápad robiť filmový večer v nedeľu. Alice sa však vždy riadi heslom: Vyspi sa, najedz sa( z chladničky mi zmizli tri jogurty!) a zdrhaj. Nechala mi tu taký bodrel, že budem mať čo robiť, keď dojdem domov z práce. Dnes ma čaká ťažká misia...
„Kartičku máte?“ spýtala sa ma Gladys, keď som vbehla do New Times. Ako vždy bola nadmieru príjemná.
„Hej, hej...či?“ prehrabávala som sa v kabelke. Mobil, vreckovky, rúž, kľúče, neporiadok, žuvačky a hmm...horalka!... no doklady nikde. Nakoniec som víťazoslávne vybrala kartičku z ktorej sa vykľul kontakt na masérku.
„Ale čo, ty si privyrábaš masírovaním?“ uškrnul sa Alan, ktorý sa ani neviem ako zjavil za mnou s táckou s kávami a jedným cappuccinom ( špeciálne pre mňa). „Niekedy si ťa objednám!“
„Ak chceš mať zlomené dve rebrá a lopatku tak kľudne . Som mizerná. Ale ak chceš, môžem ti ju odporučiť. Stačí ak presvedčíš tuto Gladys, že patrím k tebe. Zabudla som si preukaz.“
„Hm, takže patríš ku mne? To sa mi páči...“ chcel ešte niečo dodať, no Gladys ho prerušila.
„Vypadnite si vyznávať lásku niekam inam!“ vyštekla.
„Ale Glady, nežiarli...“ povedal Alan a obaja sme so smiechom vyšli hore schodmi. Prečo musí vkuse hovoriť v dvojzmysloch? A prečo flirtuje? A prečo mi to vadí???
„No čo, aký bol Bambi? spýtal s ma vrátil ma späť na zem. Asi videl aká som zamyslená.
„Noo, myslím si že veľmi poučný. Pravdu povediac – zaspala som v polovici.“
„ Tak by sa ti asi zišla tá pointa nie? Vieš Bambi, to je tá srnka,“ podpichol ma.
„Vážne?? Neverím! Asi to bolo nad moje chápanie...“ zasmiala som sa.
Išli sme potom potichu až na koniec chodby, keď ma zrazu chytil za ruku a zastavil ma. Nikto iný tam nebol.
„ Tak čo by si povedala keby sme si dnes niekam zašli? Keď mi to včera nevyšlo..“
A som v riti. Pozeral sa na mňa neskutočne chutným pohľadom...ale ja mám asi citovú vadu.
„Ehm Alan, vieš ja...“ začala som.
Pustil mi ruku a smutne sa usmial. „Takže nie?“
Som tá najväčšia brzda na svete. Korunovaná. Bezkonkurenčne prvá. Pokrútila som hlavou.
„Vieš ja...“ zase som začala.
„Takže len kamaráti?“ zase ma prerušil.
„Hej, ale...“
„Chceš aby sa nič nezmenilo. V pohode...“ usmial sa.
„Tak som rada. Ale ak ma ešte raz nenecháš dokončiť vetu tak...“
„...Tak ma zabiješ. Beriem na vedomie.“
To je čistý blázon. Ale aspoň to mám rýchlo za sebou. Vôbec sa nenaplnili moje katastrofálne scenáre. Vlastne, som ani nič nemusela povedať. Len dúfam, že na mňa už nič nebude skúšať. Vzdal sa až priveľmi ľahko...
rozkaz!:D
(Ninuš, 4. 1. 2010 18:18)