Večnosť nie je až taká zlá 12.
Večnosť nie je až taká zlá
12.
POHĽAD ROSALIE:
Ráno som sa zobudila omámená,no aj tak som cítila tú bolesť zo straty blízkeho človeka. Do mojej izby sa prirútila Alice a pomohla mi obliecť sa do nádherných šiat. Moje blond vlasy pri tej čiernej žiarili. Keď som bola hotová nastúpili sme do auta a vybrali sa na mamin pohreb. Bolo to neznesiteľne bolestivé. Všetok smútok akoby doliehal len na mňa. Každá kondolencia a každé prianie sústrasti vyvolávalo len nový záchvat plaču. Prečo som si nevzala tých liekov viac?
Chcela som sa vrhnúť za mamou do hrobu,no nejaké oceľové objatie ma zadržalo. Bolo mi jedno,kto to bol. Chcela som len byť s nimi. S mojimi rodičmi. Zrazu som len pocítila štipnutie. Au. Pozrela som sa vedľa seba. Carlisle mi pichol nejakú injekciu. Mne je to jedno. Nech si robia,čo chcú. Ja len chcem byť s nimi. Pohreb sa skončil a ľudia sa rozišli, žiadny kar nebol. Nemala som chuť na nič. Iba som sedela na zemi pri hrobe a plakala. Cullenovci ma našťastie nechali samú. Presedela som tú celú večnosť. Keď sa zotmelo zo slzami v očiach som sa zodvihla a vyšla z cintorína. Cez prúdy sĺz som nič nevidela,no bolo mi to jedno. Vstúpila som na cestu. Asi v polovici som začula škrípanie bŕzd. Zodvihla som hlavu a videla blížiace sa auto. Aj napriek brzdeniu malo vysokú rýchlosť. V mojej blízkej budúcnosti sa črtal iba jeden možný koniec. A to smrť. Pozrela som sa na auto a zatvorila oči.
„Ľúbim ťa Emmett.“ zašepkala som a opatrne som si uzavrela srdce. Čakala som. Čakala na smrť. Pocítila som silný náraz a spadla. Zrazu som cítila chladný dotyk.
„Rosalie.“ vzlykol anjelský hlas.
Nie. Anjeli by nemali plakať. ´Neplač!´chcela som vykríknuť no bola som príliš slabá. Niekto mi zatlačil pár rebier. Bolelo to. Nie,toto nemôže byť nebo. Nebo má byť pokojné a bezbolestné. Bola som mŕtva? Alebo som visela niekde medzi životom a smrťou?
Skôr tá druhá možnosť. Počula som anjelský hlas,no videla som nejaké svetlo. Niekto asi vo svete živých povedal : „Emmett musíš to urobiť teraz. Alebo zomrie.“
Emmett?...On je tu?
„Nie,nie som dosť silný. Ja ju zabijem.“ vzlykal môj anjel. Počkať môj anjel je Emmett?
„Áno“ vydýchla som a pomaly sa pobrala za svetlom.
„Synak,ja ti verím. Zvládneš to.“ povedal Carlisle.
Môj anjel ma pobozkal. Zostanem alebo pôjdem ďalej?
Zrazu som cítila chladné pery na mojom krku. Cítila som ako mi jeho ostré zuby prenikajú hrdlom a potom už len oheň,ktorý spaľoval moje telo.
Komentáre
Prehľad komentárov
len nás nenechaj dlho čakať na dalšiu kapitolúú keď s ato takto skončilo =)
waau
(Deni, 4. 3. 2010 13:19)Anjeli by nemali plakať-to je aké krásne:) úplne nádherná kapitola kikuš,stále lepšie a lepšie:)
fakt? =)
(MI_ROSe_LAVA, 3. 3. 2010 20:35)nechápem čo sa ti na nich nepááči =ň táto poviedka je lepšia ako väčšina poviedok na edward.kx, ourstorie, stmivani.eu, a kadejakých iných stráánok =)..já fakt túto poviedku zbožnujem a každý deň kontrolujem či náhodou nepribudla dalšia kapitolka =)
thank youu
(Kikuš, 3. 3. 2010 20:19)ďakujem vám baby veľmi :)...dodávate mi energiu k ďalším kapitolám...síce sa mi nepáčia,ale vy ma prekvapujete :)...ĎAKUJEM :-*
jouuu:)
(Ninuš, 3. 3. 2010 19:26)stále lepšie a lepšie honey:)) normálne som si vše zase prečítala od jednotky až po tuto dvanastku:)krása:)) :*
wow
(MI_ROSe_LAVA, 3. 3. 2010 12:07)já som na tomto závisláá =)...fakt =)..si za mňa zodpovedná =)..prosíím si rýýchlo ďalšiúú prosíím..viem že asi pýtam veľa ale strááášne prosíím =) chcem stráášne vedieť čo bude dalej..zasa úžastná kapitola ako vždy =)...
prosíím...
(MI_ROSe_LAVA, 6. 3. 2010 17:39)