Takto to nemalo byt
Slzy mi tiekli ako vodopád a v hrudi som mala obrovskú bolesť, čo sa nedá opísať. Keď vidíte, že vaši milovaný sa chcú zabiť, aby získali vaše srdce. Ale ja si neviem vybrať, Edwarda milujem, ale aj Jacoba.
„Prestaňte, prosím, prestaňte“ kričala som a zároveň plakala.
„Edward, prestaň, prosím“ prosila som ale oni nič.
„Odchádzam“ neviem prečo som to slovo zakričala, ale mala som predtuchu, že kvôli tomu slovu prestanú bojovať. No, konečne prestali bojovať a pozreli sa na mňa šokovane.
„Odchádzaš“ opýtajú sa jednohlasne. Prikývla som.
„Nemôžem sa pozerať, ako sa tu chcete zabiť. Odchádzam. Navždy preč,“poviem a otočila som sa aj keď bolestne, ale, keď ich zachránim tak pri živote, odídem. Neviem, či začali bit alebo nie, ale ja som išla dom. Išla som, nezvyčajne rýchlo, vošla som do zákruty a predo mnou šlo auto, už sa nedalo zastaviť pred zrážkou a tak sme havarovali. Mala som úplne vykrútenie, zdrvené nohy, zlomené tri rebrá, zlomenú klučnú kosť a vnútorné krvácanie. Bola to hrozná bolesť, ale horšia bolesť bola, že som sa poriadne nerozlúčila s Edwardom a s Jacobom. Ale pousmiala som sa, lebo som dúfala, že Jacob a Edward prestali bojovať o moju lásku. S bolesťou srdci, som zomrela.
Sledovateľ:
Edward po šoku sa rozbehol za ňou a Jacob išiel inou cestou ku jej domu. Keď Edward uvidel Bellu zomrieť, začali ho štípať oči, ale upíri nemôžu plakať. Edward to išiel povedať Charliemu. Charlie skoro dostal infarkt. Po týždni, jej spravili pohreb. Organizovala ho Alice aj keď zlomeným, kamenným srdcom. Mala zlatým napísané:
Isabella Swan
Naša milovaná dcéra, priateľka
Navždy zostaneš v našich srdciach
Keď skončil pohreb, Jacob odišiel do ďalekej svorky a nikto už o ňom nepočul.
Edward, tam chodí každý večer, lebo práve v noci chodieval za Bellou. Nosí jej každý večer bielu líliu, lebo Bellina duša bola taká čistá ako táto lília.
„Sľubujem, že budem sem chodievať každý večer, chcela si aby som zostal na svete. Zostanem, iba preto, že si to chcela ty. Milujem ťa a navždy budem“ hovorí to každý týždeň, zlomeným hlasom. Odvtedy, čo zomrela Bella, svet Cullenovcov sa zmenil.
Emmett,už nevtipkoval. Rosálie, jej už bolo jedno ako vyzerá. Alice, už nieje závisláčka na nákupy. Jasper, už dokázal odolávať ľudskej krvi, celé dni bol zavretý v izbe, lebo nechcel cítiť tú bolesť, až sa jedného dňa odišiel. Po 200 rokoch sa vrátil, ale aj tak sa nič nezmenilo. Carlise, robil naďalej doktora, ale dal si dvoj ročnú pauzu. Esme, stále zostala milujúca maminka, ale strata dcéry ju zranila a ešte, keď vidí svoju rodinu trpieť. Edward, ten chodí každý večer na cintorín, prestal hrať na klavíri a cez deň spomína na Bellu, na šťastné a nešťastné chvíle a púšťa si dookola jej uspávanku.
Ani po storičiach sa nič nezmenilo.