57.kapitola-Pohreb
"MIchelle?"
"Michael vstávaj!"
"Michelle ty žiješ ?"
Michelle sa len usmiala a vstala z postele. Mala na sebe biele šaty. Zrazu sa rozbehla preč z izby.
"Michelle počkaj prosím ťa nechcem ťa znovu stratiť."
Michelle , ale nepočúvala a šla von. Keď som vybehol za ňou nikto tam nebol.
"Michelle!"
"Michael....Michael....Michael....Michael....."
Stále som počul dookola len toto.
"Michael!!!"
"Čo? Čo sa deje."
"Michael kľud to som ja Janet. Upokoj sa. Asi si mal len zlý sen."
"Nie on nebol zlý."
"Bol o Michelle však ? "
"ÁNo."
"Och Michael upokoj sa.A teraz sa prosím obleč je ... hm ..čas."
"Ja.... "
Sadol som si na posteľ a nemohol som zo seba vydať ani slovíčko.
"JAnet ja neviem či to zvládnem."
"Michael prosím ťa buď silný aspoň teraz . Vieš , že by si to Michelle neželala. "
JAnet si sadla ku mne a pritúlila sa ku mne.
"Pamätáš , keď sme boli malý a zomrel nám starý otec tak mi mamka povedala , že odišiel tak kde je mu lepšie , ale že stále bude v našom srdci a bude pri nás. Tak si predstav , že aj MIchelle je teraz sa lepšom mieste. Určite ťa vidí a nechce , aby si trpel , ale aby si to prekonal a šiel ďalej. Určite by nechcela , aby si celý život chodil ako bez duše a hľadal pravdu."
"Asi máš pravdu , ale teraz to Michelle musí vydržať , pretože je to...."
"Ja viem."
Janet ma objala a hlboko sa mi pozrela do očí.
"Sľúb mi , že dnešný deň zvládneš."
"ja....."
"Michael sľúb mi to."
"Dobre. ALe ....."
"Žiadne ale."
Tak obleč sa a ja prídem o 5 minút a nech si hotový. Janet vstala a šla ku dverám. Pri dverách sa otočila pozrela na mňa a polousmiala. Potom odišla. Ja som sa pozrel na Michelle a nevedel či ten sľub zvládnem.
"Asi má JAnet pravdu."
Obliekol som sa a šiel dole. Potom sme šli na cintorín. Keď som vychádzal z domu tak mi slúžka povedala , že mi zvoní telefón.
"Prosím ?"
"Michael ?"
"O ahoj prepáč ,ale teraz nemám čas. Musím sa ponáhľať."
"O Michael ja viem a je mi to ľúto.Úprimnú sústrasť."
"Ďakujem."
"No , ale volám ti preto či nemáš nejakú novú pesničku do nového albumu."
"Čože ?? Ja idem teraz pochovávať manželku a ty sa ma spýtaš či mám pesničku."
"Ja viem , ale tlačia na mňa."
"To snáď . zavolaj mi inokedy."
"A kedy ?"
"Neviem ."
"No , ale máš?"
"Mám a volá sa "Gone too soon" a tebe poviem len "Leave me alone" .
Zložil som a šiel von. Takto ma ešte asi nikto nevytočil. Nasadol som do limuzíny a šli sme preč. Po chvíli sme prišli tam a mama a Janet ma chytili ta ruky.
"To bude v poriadku."
Vyšiel som von a samozrejme nesmely chýbať fanúšici a novináry. Úplne som ich ognoroval pretože dne s som nemal na nič náladu. Sadol som si na miesto a potom sa to začalo. CHcel som to mať hneď za sebou. Skončilo sa to a potom prišli úprimne sústraste od prítomných. Už som to skoro nevydržal a mal som na krajíčku slzy. Ako posledný prišiel ku mne muž , ktorého som ešte nikdy nevidel.
"Úprimnú sústrasť."
"Poznáme sa ?"
"Nie . Ja som Johny. Johny Knoxville. Som dlhoročný priateľ Michelle. Mal som prísť na svadbu ,ale nemohol som mal som veľa práce a dne som prišiel jej zagratulovať. Ale vidím , že som si to vymenil. Nikdy by som nečakal , že Michelle takto skončí."
Johny otočil hlavu.
"A prečo ste mal plno práce ? Ćím sa živíte?"
"No viete skúšam nebezpečné veľmi nebezpečné veci , ktorý by asi Ľudia nikdy neskúšali. Som niečo ako .. ako kaskadér."
"A to je zaujímave."
"Hm myslím , že nie je vhodné miesto na takýto rozhovor."
"Samozrejme to myslím aj ja. Tak dúfam , že sa ešte niekedy uvidíme."
"To aj ja."
Odišiel som domov a nemal som na nič chuť. Johny je naozaj zvláštny človek. ALe vyzerá naozaj sympaticky.
"Michael si v poriadku ?"
"Bolo mi aj lepšie."
"Chápem ťa."
"Micchael musím odísť domov môžeme ťa nechať doma samého?"
"No a JAnet ? A LA toya ?"
"Janet ma dnes večer vystúpenie a ostane u nás a La toya . Veď ju poznáš."
"Ach áno dobre."
"ľúbim ťa Michael."
"Aj ja teba mama."
Večer všetci odišli a ja som zostal v tom dome úplne sám. Večer som si sadol do obývačky a pozeral do neznáma. V cellom dome bola tma a ticho. Spomínal som na Michelle a na naše spomienky na všetko čo sme zažili. Počul som jej hlas. Ale teraz , teraz je ticho , tma nikto sa nesmeje nikto nie je pri mne , Som sám. V tom som nevydržal a začal plakať. Kvôli Michelle a aj kv§lo ďieťatku , ktoré čakala a , ktoré sa už nikdy nenarodí. Cítil som prázdnotu v mojom srdci. Ona tú prázdnotu vyplňovala a teraz je tam prázdno. V tom niekto zazvonil.
"Je večer ktože to môže byť?"
Šiel som otvoriť.
"Patrícia?"
Bola ja s kuframi.
P.S- PLS KOMENTY
NO a ten johny knoxville takže ak ho poznáte tak viete kamoš chcel byť v príbehu :) a chcel sa tak volať. :) TU JE NEJAKE JEHO VODEJKO :)
http://www.youtube.com/watch?v=p_zG3LkNBYw&NR=1
smutne
(lienka, 4. 5. 2010 14:18)