Vzhľad radnice
V roku 1893-1894 za richtára Ignáca Balogha a Jozefa Hrabovca boli v radnici tieto priestory: dodnes zachované pivnice, na prízemí bola miestnosť pre nočnú stráž, sklad, kuchyňa, veľká miestnosť pre krčmu. Na poschodí bola vpredu od námestia veľká sála pre úrady mesta, kde zasadalo mestské zastupiteľstvo, mestský súd a riešili sa tu úradné veci, ďalej bola miestnosť pre strážnikov, malá väznica, miestnosť archívu a miestnosť tajného archívu s mestskými listinami a väčšia väznica.
Vzadu za stavbou bol ešte prízemný dom pre strážnikov. V hlavnej miestnosti na prvom poschodí, kde zasadala mestská rada a magistrát , boli rôzne obrazy a nápisy. Strop na poschodí bol z drevených dosiek podelených na štvorhranné polia. V jeho prostriedku bol odznak mesta - dvojitý kríž v zelenom poli, okolo ktorého bol nápis: Vidit et indoluit restaurare dedit 1685. Judex solnensis respublica tota senatus- Uvidel a zaplakal - opraviť dal 1685. Richtár , celé mesto, senát.
Okolo nápisu bol verš v štvorhrane:
Septima iam menssis refovebat tempora postqua
Arssiset turres, curia, templa , Domus
Curia,septennes vidit, flevitque ruinas
Nec potuit fieri, iurus apta suis
Čoskoro dozrel však čas siedmej žatvy hrôz
keď zbĺkli v plameňoch veže, radnica, kostoly a dom
tak sa stalo, že nemohol svoje práva vykonávať
na každom uhle tohto verša bola číslica spolu rok 1797
Na rube obrazu je text napísaný maliarom obrazu Andrejom Jancom:
Pinxit Andreas Janecz, civis Solnensis A 1797, Atavis vero suae A quinto, supra
sexagesismus, adest 65.
Namaľoval Andrej Janec občan Žiliny 1797. Bolo to môjho 5. roku nad 60, čiže 65.
Obraz v roku 1994 reštauroval Jozef Dorica.
V tejto miestnosti sa okolo stien nachádzali rôzne nápisy, ktoré sa v 19. storočí poškodili. Boli v latinskom jazyku. Na jednej stene bol nápis v preklade: Sudca a prísediaci nech sú vnímaví, pozorní a poddajní. Čo iné si môžu želať súdení. Ak sa vinník bude tváriť hluchý, nikdy sa jeho ucha nedotkne právo.
Na druhej stene zasadacej siene, v ktorej sa i súdilo, bol nápis: Akú nádej dáva / daľší text bol poškodený/. Úradník nech má výzor tváre neprístupného človeka a nech nie sú jeho priateľmi honosné dary. Nech má v úcte spravodlivosť a nech ju vykonáva tak, ako mu to prikazuje zákon. A čo má rešpektovať prísediaci - nech neprijíma žiadne dary. Veď zneuctenia spravodlivosti vždy boli a jestvujú i teraz.
Ďalej na tejto stene boli nápisy o významných udalostiach mesta, v preklade:
Žilina vyhorela 1533. Mor v nej zúril r. 1572. Veľký hlad bol r. 1600.
Na tretej stene boli nápisy:
Vojna s Bočkajom r.1605. Porážka kozákov r.1620. Povodeň r. 1622. Spustošenie Uhorska Turkami 1663.
Na štvrtej stene boli nápisy:
Žilina druhý raz vyhorela r.1678. Viedeň bola obklúčená r.1683. Ostrihom znovu prinavrátený r.1684. Budín obkolesený r. 1685. Budín oslobodený r. 1686. Ostrihom znova získaný r.1687. Varadín vyrvaný Turkom r.1693.
Nad dverami zasadacej siene bolo desať božích prikázaní. Ďalej to bolo množstvo obrazov. Napríklad obraz bohyne spravodlivosti so zaviazanými očami a vážkami a mečom v rukách, na spodku obrazu odznak mesta a rok 1735. Obraz bol maľovaný na plátne a mal na stužke nápis. Cum gladium tua Dextra gerit , percuit haec sontes. Diligite Justitiam qui judicati Terram. Sap.1. Cur leva Bilanctem Jara setd ista librat. V preklade: Preto pravica tvoja zviera meč, aby naháňala strach zlosynom. Milujte spravodlivosť, vy ktorí súdite Zem. Kniha 1 Ale prečo tá istá ( bohyňa spravodlivosti ) na dvoch miskách považuje málo spoľahlivé práva ( ciže sa mýli).
Bol tu aj obraz Martina Kadaša, žilinského richtára v rokoch 1709 a 1712 - 1713v životnej veľkosti s textom: G. D. Martin Kadass de Tassnad S.C. Tren. T. J.. Suae Anor.44. Obiit Die 20. Martii 1716. V preklade : Urodzený pán Martin Kadaš z Tašnádu, tajný radca a prísediaci Trenčianskeho stoličného súdu,zomrel v štyridsiatom štvrtom roku svojho života dňa 20. marca 1716. Tento nadpis je okolo jeho erbu. Ďalej sa tu nachádzali obrazy Márie Terézie, Františka Lotrinského, Jozefa II., Leopolda I. Všetky boli maľované na plátne. Na dreve bol namaľovaný obraz nitrianskeho biskupa Jozefa Varuma s nápisom : En beneficus pater ophanorum, v preklade: Hľa dobrotivivý otec sirôt.
Na prízemí bola krčma a na poschodí sa súdilo. Tu vznikol nápis Sacra Themis, Bachus, jus dictat ab infa: Causa cadens supra, litem mox terminat infra supra, v preklade: "Božská Témis ( grécka bohyňa spravodlivosti) vládne právom hore, Bakchus ( boh vína) zas dolu, spor možno prehrať hore, ľahko sa dá urovnať dolu." ( Texty prekladov z latinského jazyka sú od prof. Jána Košeckého).
Na budove je umiestnená baroková podoba žilinského erbu. Roku 1981 ju inštalovali pri 600.výročia udelenia privilégia pre Žilinských Slovákov pamätnú tabuľu. Tú 17.12.1993 nahradila väčšia tabuľa pripominajúca túto významnú udalosť žilinských i slovenských dejín.
Stavebné úpravy
Budova starej radnice postavená v rokoch 1893-1894 prešla viacerými stavebnými úpravami.
V roku 1957 sa začala rekonštrukcia radnice, ktorá pokračovala II. etapou v roku 1959. Projekt vypracovala projekčná kancelária Pozemných stavieb na čele s arch. Skarupom.
Neskôr tu bola vybudovaná sobášna miestnosť, pre tento účel bol vybudovaný vchod priamo z námestia. Bolo rekonštruované kúrenie a ďalšie práce. V rokoch 1976-1977 sa uskutočnila prestavba radnice. Zamuroval sa vchod do radnice z námestia, bol zmenený interiér a uskutočnili sa ďalšie stavebné úpravy. Projekčné práce uskutočnili Ing. Škrobian a arch. Peter Čerňanský. Zvonkohra na radnicu bola inštalovaná 8.11.1994.
Radnica bola a je symbolom každého mesta. Mala by byť architektonickým skvostom, dôstojným miestom reprezentácie mesta a mestských orgánov. Gotické klenuté pivnice a ekletický sloh nadzemných podlaží vhodne zapadá do rámca Mariánskeho námestia.
Radnica je verejná budova , väčšinou na námestí v centre mesta, v ktorom sa nachádza sídlo správy obce. Radnice vznikali už v stredoveku, v Európe nastal ich veľký rozmach po 12. storočí. Spočiatku mali súdnu a obchodnú funkciu ( boli tu aj tržnice ) , neskôr mali stavby predovšetkým reprezentačnú funkciu. Mnohé dôležité vládne stavby a mnoho mestských radníc je známych vďaka ich výraznej architektúre.