Keď Nessie odišla,Edward sa na mňa nežne pozrel a asi vycítil že sa s ním chcem porozprávať.Nadýchla som sa nepotrebného vzduchu a pouvažovala som, čo mu poviem.Nechal ma takto premýšlať niekoľko minút,veď čas nie je dôležitý ak máte pred sebou celú večnosť.A to doslovne."Myslíš si že sú v bezpečí?" spýtala som sa ho.Nebola som si istá ako mám začať,takže som začala nevinne.Zdalo sa že moju otázku očakával, a odpove´d mal premyslenú, ke´d s absolútnym pokojom odpovedal: "Bella,zlatko som si istý že im nič nehrozí. Jacob je veľmi dobrý ochranca na to že je to prerastený pes."Zrejme mu nedošlo kam tou otázkou mierim, takže som mu musela napovedať: "A čo Volturiovci?Čo ak sa ešte stále nepreniesli nad tou situáciou čo sa stala pred rokmi a chcú sa nám pomstiť?"Uvedomovala som si že sa správam prehnane,keďže sa táto udalosť stala už pred ôsmimi rokmi, a zatiaľ sa tu nikto z volturiovskej gardy neukázal,ale mala som zvláštny pocit déjá vu.Trochu som sa znepokojila, no keď som sa pozrela do Edwardovej dokonalej tváre, a videla som roztápajúce sa zlato v jeho očiach,okamžite som sa upokojila.Alebo som si to aspoň nahovárala. V tomto ohľade je Edward veľmi podobný Jasperovi, teda aspoň čo sa mňa týka. Stačí mi jediný pohľad naňho, a na všetko zabudnem, vnímam len jeho dokonalé črty, ktoré svojou novou upírou osobnosťou dokážem vnímať omnoho jasnejšie ako kedykoľvek predtým.Ach,je taký nádherný."To si nemyslím.Aro momentálne žiadnu pomstu neplánuje, nechce si znova urobiť hanbu ako pred rokmi.Nemáme sa čoho obávať." Edward to povedal tak...zreteľne,zamatovo a úprimne, že zo mňa okamžite opadli všetky obavy.Snáď má pravdu.Keď uvidel ako som sa upokojila, využil príležitosť a pobozkal ma.Bozkávanie s ním je neopísateľné.Absolútne úžasné.Pozrel sa mi do očí, a povedal:"Bella, láska moja, vyzerá to že si už dlho nebola na love.Poď, pôjdeme dnes trochu ďalej, myslím že by tam mohli byť nejaké pumy."Aspoň niekto so mnou chce ísť na lov.Vôbec si ho nezaslúžim."Idem sa prezliecť.K Alice budeme musieť chodiť zriedkavejšie, lebo tie veci ktoré musím mať pri nej na sebe sú strašne nepohodlné." Keď som už teraz bola pri zmysloch, nedovolila som Alice aby na mne vytvárala kadejaké príšerné módne kreácie,no nechcela som raniť jej city, tak som sa raz za čas obliekla do šiat ktoré mi vybrala.S Alice sme mali úplne rozdielny vkus.Zatiaľ čo ja som si predstavovala bežné oblečenie na deň v obsadení: rifle,biele bavlnené tričko, kaki mikina a tenisky alebo conversy, ona by ma najradšej videla v šatách ktoré ledva zakrývajú zadok,topánky z pätnásť centimetrovými opätkami a množstvom šperkov obrovskej hodnoty.Obliekla som sa teda späť do svojej predstavy ideálneho oblečenia, a vybrala som sa dolu, kde na mňa čakal Edward. "Takto vyzeráš veľmi pôvabne." povedal akože len tak, no mňa tento jeho kompliment veľmi potešil.Chytili sme sa za ruky a bežali sme ďalej ako chodievame obvykle.Hmmm.Škoda, pumy tu nie sú, ale zato je tu zopár grizlyov. Tri,dva,jedna štart! Rozbehli sme sa na opačné strany, a vrhli sa na dvoch najväčších samcov. Samozrejme Edward ho mal skoleného skôr, ako ja, ale to už som neriešila,lebo to bolo pre neho typické.Za tých pár rokov upírieho života som sa naučila ako inak od Edwarda,loviť tak, že som už nebola celá zababraná od krvi a nezostávala už po mne taká spúšť.Skončila som tesne po ňom,a usmiali sme sa na seba tie jeho zlaté oči ma doslova prepaľovali."Ešte si niečo dáme, alebo končíme?" Usmial sa mojím obľúbeným šibalským úsmevom a topil ma pohľadom."Myslím že nejaký dezert by som si ešte dala, čo tak nejakého jeleňa?" Ani neodpovedal a o tri sekundy už bol pri mne aj sveľkým jeleňom. Vypila som ho, a pobrali sme sa domov do chalúpky, aby sme pokračovali tam kde sme minulú noc prestali.
Pokračovanie nabudúce!
Pokračovanie
(bella.swan, 17. 11. 2009 10:31)