Ráno bolo ubolené,aspoň z hľadiska môjho tela a oskar sa schoval za mraky,ako naschvál...Čo už,zbaliť sa a pokračovať,veď na to sme to absolvovali.No aby som sa nerozmaznal,hneď ma čakal stupák na Stratenú... Pustili sme sa na sever,čo znamenalo pretnúť Slovenský ráj,krásu a pýchu Slovenska.Smerom hore nás chytila búrka.Mokrý,sklamaný z počasia sme sa doplazili na vrchol.Zákon schválnosti,prestalo pršať,tak sme pokračovali smerom na Pílu,bolo to super,len mokrý trocha chladno.Kopírovali sme Slovenský raj,a potom Spiš. Tomašovce a Smižany a Hnilčík a šup na Helcmanovce,kde podľa plánu mala byť konečne jednodňová pauza.Tak aj bolo,,HEUREKA"...Helcmanovce,kde mi to pripadalo,ako v inej dimaenzii,bola skutočnosť.Spolunažívanie bielych a čiernych bolo pre mňa nepochopiteľné.Strávili sme tam jeden deň,ktorý bol pre mňa čosi,ako sen.Priateľský,ochotný dobrosrdečný ľudia na ktorých som nebol vôbec pripravený.Ráno sme si určili ďalší cieľ Kojšovú hoľu.Mierili sme na Prakovce a ako som spomínal,cez vrchy je to bližšie,tak sme to sekli cez Perlovú dolinu.To čo nás čakalo v Perlovej doline som nečakal,slnko,horúčava,pot a ,,BRUTAL"...Konečne je mi jasné,čo to brutál je!!!Už len malá novinka,chata Erika je v rekonštrukcii,takže žiaden guľáš,oddych a pivko nehrozilo.Smola!!! 4:45 mi trvala drina hore,dolu som to zkľučkoval za 0:40,no brzdy som celkom zošuchal,a krče v rukách som nikdy také nemal ako pri zjazde do Zlatej Idy,ten zjazd bol ako nekonečný príbeh.Dole sme nakoniec došli v pohode,našli sme si bod na oddych,a potom šup na bik a hajde domov,bola to už len v podstate len rovná cesta až do Košíc.Bolo to fakt úžasne,a dúfam,že som Vás týmto príbehom nenudil,keďže ste to dočítali až tu...