Dvojdňový výlet 2013
Už ráno 22. 5. 2013 som mala menšiu „cestovnú horúčku“, keď som naložila som svoj univerzálny „kufroruksak“ do kufra autobusu. Nastúpila som do autobusu a sadla som si k mojej už vopred dohodnutej spolusediacej blízko vchodu, ako poväčšine uvidela moje výletné spoločníčky pri autobuse, hneď mi bolo lepšie. . A výlet sa mohol začať. Vyrazili sme k nášmu prvému cieľu, zvanému Manínska tiesňava, ktorá je asi 17 km dlhá, no my sme prešli len po asfaltke medzi stromami a vošli sme do malého trávnatého úseku pri skale, na ktorej boli vyvesené pamätné tabuľky za tých, čo na týchto skalách neprežili. Po menšom sklamaní, že sme tam toho neprešli viac kvôli časovému rozvrhu, nám ešte dospelí stihli spraviť veľkú spoločnú fotku a vybrali sme sa naspäť k autobusu. Pred nami bola ďalšia zastávka, hrad Beckov. Dostali sme sa na rozhranie dvoch ciest, kde nám ale šípka ukázala správny smer. Vošli sme do prvého dvora, odkiaľ bol výhľad na celé okolie. Zavolala nás pani sprievodkyňa a vstúpili sme do ďalšej brány, kde sme sa dostali na hlavné nádvorie. V ňom boli nastavané provizórne domčeky, ktoré slúžili ako obchodíky so suvenírmi. Poukazovali nám všetky zákutia hradu a dozvedeli sme sa niečo o vzniku názvu hradu a o jeho prvých panovníkoch. Pofotili sme si hrad a už sme sa tešili na ďalšiu zastávku, kúpeľné mesto Piešťany. Vybrali sme sa po Kolonádovom moste, ktorý sa tiahol cez rieku Váh a smeroval na ďalší Promenádový most, na ktorom bola kaplnka, socha s fontánkou, pár stánkov a mohli sme nakŕmiť aj labute. O chvíľu po nás prišiel piešťanský expres a previezol nás cez mesto a kúpeľný park. Po ceste vláčikom sme mohli znova vyraziť na cestu autobusom, ktorý nás doviezol na poslednú zastávku prvého dňa, do Nitry. Najprv sme sa vybrali na námestie k fontáne, kde bolo aj Divadlo Andreja Bagara, a prišiel po nás ďalší vláčik, ktorý nás doviezol rovno k Nitrianskemu hradu. Vošli sme do katedrály sv. Emeráma, oboznámili sa s hradom. Menej sme počuli, keďže vedľa vŕtali reštaurátori, pretože sa pri oprave našla vzácna freska zo 14. storočia. Z hradu sme už museli zísť peši a autobus nás mohol doviezť do levickej telocvične, z ktorej sme vybehli do reštiky a dali si rezeň s kašou. Umytí len zbežne, pretože tam neboli sprchy, sme o polnoci už takmer všetci spali. Ráno ledva naspatí sme sa naraňajkovali výdatných párkov a vybrali sme sa do kláštora Hronský Beňadik. Privítala nás pani sprievodkyňa, začiatočníčka, mohli sme obdivovať vitráže so všetkými svätými, ktorí do kláštora zavítali. Pod našimi nohami bolo pochovaných mnoho panovníkov, no táto hrobka zatiaľ nebola ani otvorená, čiže ani sprístupnená návštevníkom. Od kláštora sme vyrazili do planetária v Žiari nad Hronom. Hronskožiarske zariadenie možno rozdeliť na dve časti. Prvou je hvezdáreň, v ktorej sa nachádza špeciálny ďalekohľad. Vďaka nemu sa môže pozorovať nočná obloha, ale aj Slnko, no mali sme smolu, pretože bolo zamračené. Technika umožňuje pozorovanie na monitore priamo v pozorovateľni, v špeciálnom štúdiu alebo na veľkoplošnej projekcii v prednáškovej sále. Druhou časťou je planetárium, ktoré nás veľmi fascinovalo. Na jeho polguľovú kupolu s priemerom desať metrov sa premietajú hviezdy, Mesiac, Slnko, ale aj iné vesmírne objekty, ktoré sú viditeľné voľný okom. No menšia nevýhoda bola, keď po prezentácii znova rozsvietili. Polovica z nás spala. Po planetáriu sme pôvodne mali ísť do Kremnice, kam sme ale nešli. S trochu ohrnutým nosom, že sme neboli v Kremnici, sme zašli do obchodov v Martine, čo nám trochu pozdvihlo náladu a vybrali sme sa domov, kam sme prišli už okolo piatej po obede. S kopou zážitkov, nových vedomostí, suvenírov a s dobrou náladou sme sa porozchádzali domov.
Henrieta Gaššová, 8. A