Exkurzia Spiš a okolie
16. 6. 2011
Všetko sa to začalo vyhlásením, že 2.-3. júna sa bude konať dvojdňový výlet, pri ktorom sa bude spoznávať okolie Spiša. Tí, čo chceli ísť sa prihlásili a zaplatili. Nedočkavo sme čakali na deň, kedy sa všetko malo začať. Ten deň napokon nadišiel.
Skoré vstávanie takmer o piatej trochu narušilo radosť z výletu. Balenie vecí stihli všetci už predchádzajúci deň, a tak sa stačilo len trochu naraňajkovať a vyraziť z domu. Odchod zo Zázrivej bol stanovený na siedmu, no napokon sme vyrazili až o trištvrte na osem. Keď sa všetci v autobuse pousádzali ako chceli, výlet sa oficiálne začal. Skoro trojhodinová cesta autobusom nikomu nevadila. Niektorí si krátili čas hraním kariet, počúvaním hudby, či spaním. Prvá zastávka bola obec Smižany, kde sme si pozreli dary Jána Pavla II. Z nich treba spomenúť aspoň rôzne ornáty z rozličných kútov sveta, maľby, kríž zhotovený z kovovej konštrukcie dvojičiek newyorskými policajtami na počesť ich kolegov, ktorí zahynuli pri zachraňovaní postihnutých, sochy a i. Pomaly sme znovu nasadli do autobusu, aby sme sa čochvíľa zoznámili s obcou Žehry. Po vyjdení k neskororománskemu kostolíku sme sa pousádzali do lavíc a začal sa výklad histórie tejto vzácnej pamiatky. Dozvedeli sme sa, že fresky, ktoré zdobia steny kostola, sú staré aj 500 rokov a všetky majú svoj vlastný príbeh. Azda najzaujímavejšou freskou bolo znázornenie Starého a Nového zákona, tzv. Živý kríž. Ku koncu pútavého rozprávania nám dala pani sprievodkyňa otázky, za ktoré niektorí šťastlivci, ktorí na ne odpovedali správne, dostali pekné pohľadnice. Pofotili sme sa pri kostolíku, obzreli si ho zo všetkých strán a opäť sme nasadli do autobusu. Cestou sme videli aj majestátny Spišský hrad, ktorý je rozlohou najväčší v strednej Európe. Vystúpili sme až v Levoči, kde sme si vypočuli v mestskej radnici výklad o histórii mesta a najmä o účeloch radnice. V Chráme sv. Jakuba sme zase obdivovali nádherný oltár Majstra Pavla z Levoče. Nakoniec sme po návštevách rôznych múzeí a po istých nepríjemnostiach nasadli do autobusu s vedomím, že nás čaká posledná zastávka prvého dňa - Spišské Hanušovce. Tam sme sa navečerali a neskôr sme si z autobusu vybrali batožinu. Zložili sme sa v telocvični a okolo jedenástej hodiny sme mali ísť teoreticky všetci spať. Prakticky sa to podarilo len málokomu. Väčšina totiž zaspala až okolo tretej ráno. Už o šiestej boli takmer všetci hore. O ôsmej sme mali raňajky a tak sme akurát stihli poschovávať karimatky a spacáky. Keď sme dali telocvičňu ako tak do poriadku a boli sme naraňajkovaní chutným jedlom, vyrazili sme za dobrodružstvami druhého dňa. Čakal nás splav Dunajca a návšteva Belianskej jaskyne. Najprv sme boli na splave, ktorý trval jednu hodinu. Po historkách, ktoré nám rozprával pltník, sme dorazili ku konečnému prístavu. Vystúpili sme a so zhrozením v očiach sme sa dozvedeli, že musíme ísť hore Dunajcom 11 km pešo ku autobusu. Neskôr zhrozené výrazy vystriedala túžba po vode, ktorú sme si aj napriek varovaniam učiteľov nezobrali. Našťastie boli popri ceste asi dve alebo tri studničky, z ktorý ch sme sa mohli napiť. Po strastiplnej ceste sme s radosťou uvideli autobus a nastúpili doň. Vydali sme sa na cestu do jaskyne. Bohužiaľ, čakala nás strmá cesta ku nej. Práve sme stihli ďalšiu prehliadku, obliekli si mikiny, prípadne bundy a vnorili sme sa do chladného jaskynného priestoru. Dozvedeli sme sa, že Belianska jaskyňa bola medzi prvými jaskyňami okolo roku 1896 vybavená elektrickým osvetlením. Popri výklade sprievodkyne sme obdivovali rôzne jazierka, stalaktity, stalagmity, stalagnáty a iné výtvory jaskyne. Videli sme aj napr. Hudobnú sieň, či Stĺpový dóm. Nakoniec sme si pod jaskyňou kúpili nejaké drobnosti a mohla sa začať cesta domov spríjemňovaná či už spevom, alebo rozhovormi.
Nakoniec môžem dúfam dodať, že na túto exkurziu len tak ľahko nezabudneme. Vďaka nej sme spoznali nové miesta a získali sme veľa nových poznatkov. A väčšina ľudí, čo na nej bola, by mohla povedať, že neľutuje.
- Veronika Kršková, 9.A -