Projekt HAIKU 2015
Výtvarný odbor ZUŠ-Valaská 2015
HAI
KU
I
NAK
...O našej ceste svetom
Japonskej poézie „HAIKU“
tak trochu inak.
O tom ako sme
prostredníctvom nej
spoznali diela dávnych majstrov
a v podstate aj sami seba...
Predslov I.
Haiku je žáner japonskej poézie pozostávajúci tradične zo 17 slabík usporiadaných do troch veršov, po 5 + 7 + 5 slabík. Klasické Japonské haiku skúma prírodné javy, flóru a faunu či človeka. Venuje sa a dáva dôležitosť malým detailom veľkého sveta.
V novembri 2014 sme v Ružomberskej galérii Ľ. Fullu navštívili výstavu „HOKA NO HAIKU“, kde Slovenskí autori Haiku ukázali práve onú nesmiernu poetickosť malých, na prvý pohľad nepodstatných udalostí okolo nás.
Tento žáner nás veľmi oslovil a prišli sme na to, ako ho využiť INAK. Podobne ako tradičné Haiku analyzuje a čitateľovi podáva akoby fotku momentu, ktorý autor práve vidí a čitateľ si len predstavuje, sme my uchopili jeho výpovednosť a pomocou nej skúmali a prerozprávali diela známych autorov zo sveta výtvarnej tvorby.
Táto kniha je mapou a záznamom našej cesty svetom výtvarného umenia, ale aj nás samých. Je poetickou výpoveďou o rôznych pohľadoch na obsah vizuálnych diel.
V tomto momente, kedy je tu autor diela, jeho dielo samotné a my, s našimi výtvarnými interpretáciami, a následne textovými štúdiami obsahu by názvy oných diel boli asi mätúce, a tak sme sa nimi ani nezaoberali ani sme ich sem nezaradili. Pokúsili sme sa tak čím viac skúmať a vám prerozprávať atmosféru diel, bez ovplyvňovania, či usmerňovania názvom...
Keďže prvotný nápad pracovať s obrazom prostredníctvom veršov Haiku viacerých z nás zaujal, vzniklo k väčšine diel aj viacero próz. Prvé – neoficiálne vydanie tejto knihy a aj následnú výstavu, ktorá sa uskutočnila v priestoroch DK-Valaská od februára do apríla sme venovali výhradne poézii Haiku. Toto druhé vydanie sme obohatili práve aj o spomínané dielka zo sveta prózy a rovnako ako pred tým, v poézii, aj v nich sme skúmali naratívnu hĺbku diel dávnych majstrov.
Venovali sme sa aj pôvodnej forme Haiku, kde sa nám inšpiráciou stali na prvý pohľad bežné, no svojou podstatou krásne, mikroudalosti sveta a rovnako tu môžete nájsť časť, v ktorej sme prostredníctvom nesmiernej výpovednosti tohto žánru skúsili skúmať a prerozprávať náš pohľad na rok 2014.
Sú to osobné výpovede autorov o ich vnútornom svete v priebehu dvanástich mesiacov života...
... Prešli sme cestu, na ktorej sme spoznali hĺbku diel dávnych majstrov, no aj sami seba – svoj vnútorný svet, túžby, radosti či sklamania. Pozývame Vás teraz na púť po našich stopách...
... šťastnú cestu :)
Mgr. Rastislav Turňa
V dňoch 14.9.2015-14.10.2015 prebehla v poradí druhá výstava HAIKU INAK. Návštevníci, ktorí si výstavu nestihli pozrieť vo februári toho roku mali možnosť vidieť naše spoločné dielo v priestoroch Okresného úradu v Brezne. Fotografie z vernisáže nájdete na
Z projektu vám tu ako ukážku ponúkame niekoľko prác, veršov a próz z obsahu výstavy a našej práve vydanej
192-stranovej publikácie.
Ľudmila Štulrajterová
Ernst Ludwig Kirchner
V očiach má tmu.
Možno je slepá k životu,
...alebo my k nej. ľš
...
Aká známa si.
Videla som ťa už skôr.
Mašľa vo vlasoch nf
…
Hlboké oči
na bledej tvári plačú.
Stopa po smútku... zs
…
Svieti belobou
mašľa utkaná pre ňu.
Má ju od neho. rt
…
Belavé telo...
úplne nahá je,
pohľad čiernych vrán. zp
Rastislav Turňa
„Biela Mašľa“
Na stenách sa vietor hrá s pavučinami a do ticha, ktoré sa zdá byť večné a pevné zrazu zaznie štrnganie kľúčmi, zvuk odomykania a ťažký škrípavý zvuk dverí, ktoré akoby sa už nikdy nechceli otvoriť...
Kúpili byt v dome, o ktorom sa traduje, že ako jeden z mála prežil bombardovanie na konci poslednej vojny. Ten byt sa z miesta pavučín v prievane už za veľmi krátky čas zmenil na priestor, z ktorého vyžarovalo teplo domova. Z jednej miestnosti bolo počuť pieseň z rádia, v druhej sa s ním tak trochu škriepili hlasy hrdinov seriálu práve zachraňujúcich svet a celým bytom sa z času na čas preženie detský smiech a dupot bosých nôh.
Prišlo rán, ktoré zmenilo, alebo lepšie povedané osvetlilo beh dejín. Nie tých veľkých, o ktorých sa píše v kronikách, ale tých malých, ktoré kedysi žila jedna duša a jeden pár očí, a ktoré teraz v slabom záblesku z minulosti zazrel úplne iný pár očí.
Dievča s uterákom na hlave stojí oproti obdĺžnikovej diere po vypadnutej kachličke a v ruke drží zahrdzavenú plechovú krabičku od keksov, akú videla v učebnici dejepisu.
Keď tú plechovku otvorila, oči jej zažiarili, akoby našla skutočný poklad. Bol to vlastne naozaj poklad, aký vo svojich romantických predstavách tiež túžila niekde zanechať. Poklad pár vzácnych vecí, o ktorom by vedela iba ona. Tento poklad, ale patril inému dievčaťu z úplne iného, už dávno zaniknutého sveta, a naša objaviteľka sa v tej chvíli cítila veľmi dôležito. Celý ten deň o svojom objave, ktorý zmení svet nikomu nepovedala. Kachličku dala na jej pôvodné miesto. Plechová krabica od keksov ju čakala na stolíku zavinutá do pyžama až kým neprišla domov. Čo tam je už vedela a práve to ju celý čas znepokojovalo a prebúdzalo všetky zákutia fantázie. Bola tam biela mašľa a akýsi zošit. Celý ten deň myslela len na to, čo v ňom asi je. Je to obyčajný zošit zo školy s poznámkami z nemčiny, prázdne zažltnuté strany... alebo skutočne to, čo túžobne očakávala?...
Prechádzala sa pomedzi obrazy v galérii, a kým ostatní spolužiaci využili čas exkurzie na bláznenie, ona chodila zasnene pomedzi plátna a predstavovala si najrôznejšie scenáre toho, čo sa večer dočíta. V tom jej mysľou prebehla zvláštna vec. „Tá mašľa... mašľa!“
Rozbehla sa pomedzi ľudí a cez niekoľko miestností zadychčaná a udivená zastala pred obrazom dievčiny s bielou mašľou. Zrazu jej tvár videla aj na iných obrazoch v miestnosti. Podišla k nej neznáma pani a vidiac jej zrejmý záujem jej povedala, že na mnohých z tých obrazov, vrátane tej dievčiny s mašľou je Franzi Fehrmannová, sestra jedného z umelcov, ktorí tieto obrazy tvorili ešte pred vojnou a pre ktorých bola často modelkou. Naša objaviteľka sa ešte dozvedela, že mnohé z ich obrazov boli tesne pred vojnou zničené, pretože sa nepáčili vtedajším mocným, a že mnohé z obrazov sa zachránili len pre to, že boli buď zabudnuté alebo sa stihli dostať za hranice. Ten obraz dievčiny s bielou mašľou nebol natoľko detailný, aby mohla s určitosťou povedať, že tá mašľa je tá ktorú má doma. Bielych mašlí je predsa na svete mnoho...
Aj tak by to bolo krásne...
Keď večer s očakávaním otvorila krabičku a vytiahla krehký polorozpadnutý zošit, jej údiv by sa dal zmerať len s veľkosťou galaxie. Na prvej strane zošita úplne plného modrých slov sa písalo „Je 4.máj 1909. Volám sa Franzi. Zajtra odchádzame s Ernstom na týždeň do domu pri jazere v horách. Pán Erich mi sľúbil ako odmenu za to, že im pomôžem s maľovaním bielu mašľu ...“
Ľudmila Štulrajterová
Ernst Ludwig Kirchner
Chvíľa pokoja
keď možno nič zlé necítiť,
iba priateľstvo. ľš
...
Ovlažuje to.
Konečne chvíľa kľudu.
Plní ma pokoj. nf
…
V očiach otázka,
pootvorené pery
...očakávanie. rt
...
Škaredosť to je?
Krása v rozpore, viac nič.
Krasoty nezvyk. nf
Ľudmila Štulrajterová
Vincent Van Gogh
Pohľad na izbu,
roky rovnakú a známu
tak ukľudňuje. ľš
…
Dážď na okno
ako ďateľ jemne klope,
dnu však nevojde. sz
…
Vŕzga podlaha.
Počujem niečie kroky...
vchádza môj milý. nf
…
Jak doma pokoj.
Chvíle utíšenia mám.
To ukľudňuje. nf
...
Obrazy na stene,
pootvorené okno.
Najväčšia posteľ. zp
Libuša Handlírová
Ernst Ludwig Kirchner
Vidím čosi len,
že tá zem je guľatá.
Či je to len klam? nf
…
Zahalené je
mesto s vežou vysokou...
okolo rieka. zp
Andrea Fašková
Balthasar Klossowski de Rola
Prečítať slová,
včítať sa do myšlienok,
v stránkach nájsť život. ľš
...
Posledná stránka,
osud splnil účel.
Život sa končí. sz
...
Pridlhé tiene,
Chvíľa šťastného slnka
pradávneho dňa. rt
…
Nepáči sa ti?
Zmenila by si koniec
tak ako chceš ty? nf
…
Skrýva sa v tieni
bielych popísaných strán
nevidiac svetlo af
…
Pútavý príbeh.
V knihe sa dozvieš viac,
tak ju nezatvor. vk
…
Sediac v kresle
zamyslela sa nad ňou...
v temnej miestnosti. zp
Eva Surová
Ernst Ludwig Kirchner
Blíži sa búrka,
tma uchvacuje oblohu.
Dážď pokropí zem. ľš
…
V oku umelca
starý dom stal sa večným
momentom farby. rt
...
Čosi sa blíži
a či to len zmar mysle?
Počkám, uvidím. nf
…
Čierna obloha
Červený dom v strede je,
...okolo tráva. zp
Andrea Fašková
Vincent Van Gogh
Ohlasujú nám
tancom nebeských poslov
pokoj a život. nf
…
Stromy sťa oheň,
vlasy vetra valia sa
smerom k dedine. af
…
V tmavej noci,
ťahaná vánkom sily.
Vládne svit luny. zp
Natália Fašková
Vincent Van Gogh
Všetci znajú ťa
no nevšímajú si ťa.
Prečo? Poznanie. nf
…
Nepochopíme
nikdy jeho trápenia
boľavej duše... rt
...
Nepozeraj tak
sťa by si mi vyčítal
pohľad na teba. nf
…
Depresívny svet,
kam pred ním uniknúť mám?
Smutný zostávam... af
Mirislav Cibula
Gustav Klimt
Na brehu mora
vyrástol prístav mesta
plný osudov. rt
...
Ako v rozprávke
stúpam v príjemne ohňa.
Vzmáha sa môj zrak. nf
Natália Fašková
Claude Monet
Čo skrýva pokoj
modrého jazera v lese?
Čo hrá zrkadlo? ľš
...
Nebo vo vode
ukazuje sa, tvorí.
Vytvára úsmev. nf
Natália Fašková
Claude Monet
Pod nimi temno,
hlbiny vody a hore...
slnko a vietor. ľš
...
Sychravé ráno.
Impresia momentu
po odchode tmy. rt
…
Na nás dopadá
posledný, jemný, krehký,
plný života. nf
Simona Zelenčíková
Edvard Munch
Vietor je mocný.
Prinúti ožiť aj more,
trhá stromy. ľš
...
Šum vĺn a lístia.
Prichádzajúci vietor
ohlásil búrku. rt
…
Cítiť, čo vidieť
- to je zámer umelca.
Pochopiť jeho. nf
…
V náručí híčkam
svoj nemý zrak, chce kričať.
Príroda je dar. nf
…
Pravidelnosť vĺn.
Vždy tá istá pieseň znie.
Chodíme v kruhoch. af
Dominika Škorváneková
John William Waterhouse
V tej jej záhrade,
kam prilietajú najradšej,
každý deň čaká. ľš
...
V oáze pokoj,
oddych, kľud, oživenie...
Kŕmi holuby. nf
…
Pani domu spí.
Malá slúžka má chvíľu,
v ktorej pomáha. rt
…
Veľký chladný dom.
Len kulisa pre život
devy a vtáčat. af
Zuzana Peťková
Ernst Ludwig Kirchner
Nesnaž sa zmeniť.
Ak preňho nie si dobrá,
buď sama sebou. nf
…
Ruky za hlavou,
no zároveň v rozpore
duše hladí tvár. rt
Dominika Škorváneková
Ernst Ludwig Kirchner
Bol to dlhý deň
plný len povinností...
Inak je prázdny. nf
…
Nebaví ma už
život plný všedností.
...a mačku tiež nie. dš
…
Jemná únava,
nedokážeš už viac stáť.
Nenamáhaj sa. nf
…
Myseľ dievčiny
asi bude záhadou
navždy pre všetkých. rt
Miroslav Cibula
Edouard Manet
Hladina klesá
v tej fľaši žiadanej.
Problém zapíja... sz
…
Aspoň na moment,
na krátky čas zabudnúť
na ťažký život... nf
...
Jedla, pitia dosť...
oko láka vziať si,
no ty si len slúžka. af
…
Tmavo odetá,
štyri fľaše šampusu,
kvety na hrudi. zp
…
Iba pozerá.
Nič už nieje ako bolo...
Všetko sa rúti. mc
…
Nedívaj sa späť,
minulosť už nevrátiš.
Ži tu a teraz. dš
Viktória Kováčová
Edvard Munch
Krik vydral sa z úst,
jeho duša sťa papier
trhá sa, trpí... sz
…
Nenávidím to.
Neznesiteľný výkrik
škrípe mi v ušiach. nf
…
Len list sa pohol.
Strach, zúfalstvo, náhlosť, myk...
Nevyrovnaný. nf
…
Páli ma nebo
a mrazí ma pevnina.
...v spojení pokoj. nf
…
Čo si tam zbadal
že smrť v očiach ti svieti
a krik z duše znie? af
Autori projektu:
Natália Fašková – Poézia, próza a maľba
Ľudmila Štulrajterová – Poézia, próza a maľba
Zuzana Peťková – Poézia a maľba
Dominika Škorváneková – Poézia a maľba
Simona Zelenčíková – Poézia a maľba
Libuša Handlírová – Próza a maľba
Viktória Kováčová – Poézia a maľba
Eva Surová – Maľba
Miroslav Cibula – Poézia a maľba
Andrea Fašková – Poézia, próza a maľba
Sabinka Lepiešová – Próza
Diana Kutliaková – Próza
Alžbeta Šneková – Próza
Filip Kováčik – Próza
Tajanka Koľajová – Próza
Ema Medveďová – Próza
Mgr. Rastislav Turňa – Text, úprava, foto
poézia a próza
Veronika Ťažká - Jazykový redaktor
venované všetkým priateľom krásy...