Na úvod...

Keby sme trošku prebrúsili to, čo už vieme zistíme, že jednotlivé obdobia ľudskej tvorivosti dokážeme celkom spoľahlivo rozoznať. Románsky sloh od gotického veľmi ľahko rozpoznáš už len podľa okien a dverí. Kdekoľvek na Slovensku sa štrajchneš o nejaký hrad, určite už budeš vedieť... toto malinké okno s plynulým oblúkom je románske a tieto dvere s lomeným oblúkom sú jednoznačne gotické. Keď uvidíš rovné línie renesančnej stavby ktorá trochu pripomína antický chrám, určite to tiež spoznáš. Keď uvidíš gotickú a renesančnú sochu, tiež už určite budeš vedieť že tá s dokonalým zvládnutím ľudského tela je renesančná. Barok a Rokoko majú tiež mnoho zvláštností, ktoré ak pochopíš, veľmi ľahko ich spoznáš.

Stručne od začiatku do konca...

Najprv sa teda musíme zorientovať v akej dobe sa vlastne nachádzame. V roku 1600 zažíva Renesancia svoj absolútny vrchol a v podstate sa postupne mení na niečo nové. Ľudia síce stále žijú estetikou Renesancie, ktorá čerpá z čistých a premyslených tvarov antického sveta, no v Taliansku sa postupne objavuje nový štýl. Spočíva v záľube v PREZDOBENOSTI a množstve detailov. Keby sme to mali ukázať s troškou recesie tak Barok je renesančný dom, ktorý niekto z vonku ovešia anjelikmi, kvietkami, girlandami, kudrlinkami a z vnútra vymaľuje, vytapetuje a vysoškuje, vyzáclonuje a vykobercuje každý centimeter.

Tá prezdobenosť bola z počiatku braná ako nevkus a v tom pramení aj pomenivanie „BAROK“. Talianske slovo BAROCCO znamená krivú a nedokonalú perlu.

V podstate tým chceli odporcovia „novej módy“ povedať, že to čo vidia je síce zo vzácneho materiálu, podobne ako perla ale je to nedokonalé. Faktom však je že táto nová móda si postupne získala celú európu a dokonca to bol prvý sloh, ktorý preplával až za more do nového sveta. Vďaka Španielom, ktorí v tom čase kolonizovali Južnú Ameriku sa Baroko dostalo až tam. Barok vo svojom vrchole postupne prešiel do ešte väčšej prezdobenosti čo nazývame ROKOKO a to už teda bolo iné kafe.

Je zvláštne že mnohé v ľudských dejinách funguje ako na hojdačke. Zvlášť v prípade Antického umenia to platí. Akoby to bola dokonalosť, ku ktorej sa ľudia znovu a znovu vracajú. Na prelome 18. a 19. storočia (zhruba okolo roku 1800) ľudia znovu objavili krásu čistých línií. To bol koniec doby Baroka a Rokoka a v podobe „Empíru“ a „Neoklasicizmu“ sa znovu vrátil svet Antiky. To je ale už iný príbeh :)

Odievanie

To je vec ktorá je v Baroku veľmi ľahko rozpoznateľná aaaaale zas pozor :) nieje Baroko ako Baroko. To súviselo nielen s vkusom ľudí ale aj vierovyznaním. V severských krajinách mali záľubu v striedmych a decentných šatách. V podstate to bola móda praktická, no predovšetkým ukazovala skromnosť.

Stred a juh Európy, tak to bol úplne iný vesmír. Keby sme sa premiestnili v čase a priestore o tristo rokov do sídla Francúzskeho kráľa vo Versailles našli by sme dámy v obrovských šatách s parochňami a množstvom šperkov. V móde tu bolo veľmi dôležité urobiť „dojem“... zapôsobiť, ukázať sa, blysnúť.

Aby šaty pôsobyli čo najpompéznejšie, dávala sa do nich železná alebo drevená konštrukcia. Voláme to KRINOLÍNA. Parochne používali nielen ženy ale aj muži.

Dlhé biele kedere boli znakom vysokého spoločenského postavenia. Do dnes napríklad môžeš vidieť na fotkách či vo filmoch z anglických či amerických súdov zábery na ktorých má sudca na hlave bielu parochňu. V týchto krajinách to do dnes ostalo ako symbol moci.

Parfém

Voňavky ľudia milovali už od počiatku staroveku. Ak by sme skočili v čase do starovekého Egypta tak tie zvláštne veci čo mali dievčatá a ženy na hlavách bola morská špongia napustená špeciálnym voňavým olejom.

Ten sa v teple topil a stekal po hlave a tele a tak čím bolo teplejšie, tým prenikavejšie sa šírila vôňa. V podstate aj vynález skla súvisel s voňavkami. Prvé použitie skla ľuďmi bolo v Egypte na uchovanie voňavých esencií.

V starovekom Grécku či Ríme rovnako poznali najrôznejšie vône. Zároveň však poznali kúpele... milovali kúpele a ešte aj obyčajní vojaci v kasárňach niekde na konci sveta v germánskych pralesoch mali možnosť okúpať sa v teplej vode kúpeľov. Dnes by sme to nazvali že HYGIENA... no a to je presne to, čo vo Francúzsku v čase Baroka zaspalo absolútne tvrdým spánkom. Pre obyčajného človeka bolo naďalej úplne samozrejmá vec umyť sa v lavóriku s vodou, alebo len tak v jazere či v potoku. Človek pracoval, zašpinil sa pri práci od uhlia, smoly, prachu... či len tak pri varení. Čím bol však človek zámožnejší tým menej sa umýval. Verilo sa že voda prenáša choroby a tak šľachta 17 a 18 storočia niekedy aj celé mesiace nevidela vodu. Je len prirodzené že taký človek teda musel poriadne smrdieť... no a tu nastupuje na scénu PARFÉM.

Bolo treba veľa... fakt veľa voňaviek na tak poriadny puch. Podľa dobových zápisov býval vo Versailles tak prenikavý smrad že si služobníctvo chodievalo oddýchnuť do koniarne kde bolo oproti tomu voňavo. Parfumérstvo sa stalo veľmi výnosným povolaním a v podstate vďaka tej dobe si svoj rozmach udržalo dodnes.

Architektúra

Ako už vieš, v mnohom čerpala z doby Renesancie no zároveň v mnohom išla úplne iným smerom. Nešlo len o prezdobenosť. Samozrejme že podobne ako v móde aj tu išlo v prvom rade o urobenie dojmu a tak boli paláce či kostoly obrovské a priam preplnené detajlami. Zároveň však chceli dosiahnuť dojem, akoby sa budova hýbala, akoby rástla.

Rovnú stenu nahradila vypuklá (akoby už nebol základ stavby obdĺžnik ale vajíčko) jednoduché renesančné okno nahradilo okno plné kriviek a ozdôb.

No a čo by sme mali z Barokovej a Rokokovej

architektúry poznať?

kláštor v Melku (Rakúsko)

Parížsky Louvre (Francúzsko) ktorý je dnes jednou z najväčších galérií na svete a svoj flek tu má napríklad aj slávna Da Vinciho Mona Lisa

Palác francúzskych kráľov vo Versailles (Francúzsko) Mimochodom bol tak rozsiahly, s toľkými zamestnancami a hosťami že z peňazí na jeho chod (plat sluhom, hostiny, zábavy, plesy, opravy, upratovanie, chovanie stoviek zvierat a starostlivosť o záhrady a fontány atd) by dokázalo vyžiť celé vtedajšie Francúzsko. 

...no a samozrejme (v tom čase náš) zámok Schönbrunn (Rakúsko), ktorý bol postavený ako barokový no dokončený už v štýle Rokoka

...to „náš“ ale musím vysvetliť. V tom čase bolo Slovensko súčasťou omnoho väčšej krajiny, ktorú volali UHORSKO. Po tom ako v roku 1526 náš kráľ Ľudovít zahynul v bitke proti Turkom sa Uhorsko stalo súčasťou ríše v ktorej vládol rakúsky rod Habsburgovcov. Obdobie Baroka bolo u nás časom bojov a nakoniec aj víťazstva nad Tureckou Osmanskou ríšou no a ten Schönbrunn bolo to miesto odkiaľ nám naši cisári vládli podobne ako francúzski králi z Versailles.

Socha

...tá sa dosť podobá dej renesančnej no záujem o dokonalé poznanie tela ustupuje do úzadia a aj tu je viac dôležité zapôsobiť. Premyslenosť zložitosť a prezdobenosť si našli svoje miesto aj tu. Sochár Gian Lorenzo Bernini je myslím úžasným príkladom dokonalosti a krásy každého detajlu. Baldachýn v chráme svätého Petra je tak plný detajlov že by ste na naň mohli pozerať aj celé dni.

Jeho sochy sú rovnako výnimočné a pôsobia akoby sa naozaj pohybovali

no a samozrejme netreba zabudnúť že bol aj architekt. Pokračoval napríklad v diele Michelangela a obrovskou kolonádou v podstate dokončil stavbu chrámu Sv.Petra vo Vatikáne.

Fontány

...sú síce tiež veľmi starý vynález siahajúci až do Ríma, no Renesancia ich ako umenie znovu vrátila na scénu a Barok z nich urobil pompézne umelecké dielo. Príkladom je FONTÁNA DI TREVI. Nikkoló Salvi ju postavil podľa návrhov Berníniho ktorého už poznáš.

Maľba

...tá v mnohom odrážala krajinu v ktorej umelec žil, kultúru ale aj jeho vierovyznanie. Severskí maliari mali záľubu v jednoduchosti a viac sa venovali zachytávaniu bežného života ako napríklad JAN VERMEER. Na jeho obrazoch zároveň vidno módu severu, ktorá bola striedma a veľmi elegantná.

Jeho súčasník REMBRANDT VAN RIJN sa prezmenu venoval aj Biblickým témam no najznámejšími sú jeho autoportréty. Pozor... to nieje portrét s autom :) Je to portrét kde maliar maľuje sám seba. Rembrandt bol v tomto famózny pretože do svojich autoportrétov už nedával len poznanie anatómie ako Da Vinci ale omnoho viac. Maľoval zvláštnymi voľnými ťahmi a to čo skúmal bola PSYCHOLÓGIA. Dokázal zachytiť vnútro človeka.

Úplne iné kafe bol napríklad španielsky maliar DIEGO VÉLASQUEZ. To bol Barok ako bič. Na jeho obrazoch nájdeš všetko to čo sa volá Baroko. Množstvo detailov, obrovská záľuba v prezdobenosti a u neho ešte viac ako u iných schopnosť zachytiť a vyhrať sa aj s tým najmenším a najnemožnejším detailom oblečenia.

Belgický maliar PETER PAUL RUBENS je prezmenu ukážkou toho ako sa v Baroku zmenil aj pohľad na človeka. Kým v Renesancii bol po vzore antického Grécka dokonalý človek vyšportovaná postava kde ešte aj Michelangelova Eva má bicepsy, v Baroku bol ideál krásy v ...ako to povedať... kyprých tvaroch. Svet krásy ovládli „bacuľky“

Rokoko ako vyvrcholenie Baroka malo tiež svojich velikánov. Určite treba spomenúť francúzskeho maliara menom FRANCOIS BOUCHER, ktorý sa často venoval výjavom z Antických bájí a do týchto diel rovnako ako do portrétov dával neuveriteľnú jemnosť. Tá je asi pre ROKOKO najpodstatnejšia. Už nešlo o Barokovú pompéznosť a okázalosť ale o jemnosť zobrazenia a atmosféru obrazu.

Ak sa povie Rokokový portrét tak tu jednoznačne kraľuje JEAN BAPTISTE GREUZE ... autor, ktorý rovnako ako Boucher detailami dosiahol neuveriteľnú jemnosť no na rozdiel od Bouchera sa len pramálo venoval „Veľkým témam“ Gréckych bájí a hrdinov a omnoho častejšie si všímal úplne obyčajný život obyčajných ľudí, ktorý vedel zachytiť nesmierne poeticky.