Takže sme sa cez všetky tie moria a výbuchy sopiek konečne preplavili a prebrodili až k človeku. Ak by sme na chvíľku ešte opustili Slovensko dozvieme sa, že zatiaľ najstarším nájdeným predkom nás, dnešných ľudí je Australopitek LUCY.

Podľa kostrových pozostatkov, ktoré v roku 1974 objavil v Etiópii archeológ Donald Johanson merala asi 110 centimetrov a žila pred 3,2miliónmi (3.200.000) rokov. V podstate to bola taká najstaršia kriminálka sveta, pretože zároveň zistili, že zomrela predčasne a nakoniec sa dopátrali, že sa tak stalo po páde zo stromu. Ten náš človiečik-Neandrtálec z Gánoviec, o ktorom sme sa dozvedeli v predchádzajúcej kapitolke síce nieje až taký starý (má len 105.000 rokov), no svedčí o tom, že už v tej predávnej dobe tu bol ČLOVEK.

Zo sveta zároveň poznáme napríklad úchvatné nástenné maľby v Španielskej jaskyni Altamira. Človek už nebol iba tvorček ktorý občas loví aby sa navečeral a občas uteká aby sa sám nestal večerou.

Začal si uvedomovať sám seba, svet ktorý ho obklopoval a samozrejme svoje miesto v tom veľkom neznámom svete. Dnes sa dočítaš že takú malú Altamíru máme aj tu u nás, na tomto malinkom Slovensku.

Rovnako pozná takmer celý svet tajuplné miesto zvané Stonehenge, megalitickú stavbu v Anglicku. Ako si iste pamätáš z našej cesty dejinami umenia, MENHIR je osamotený vztýčený kameň (teda väčšinou skôr balvanisko), ktorý tam osadili ľudia v praveku a blízko neho sa následne odohrávali nám už dnes neznáme náboženské obrady. DOLMEN tvorili dva také kamene a na vrchu ich spájal, alebo skôr prekrýval tretí a spolu tvorili akúsi bránu, možno v mysliach staviteľov do iného sveta.

Nuž a Stonhenge je celá zostava takýchto stavieb a spolu tvoria kruhový chrám, ktorý bol rozostavením kameňov zároveň akýsi kalendár udalostí na nebi.

Podľa východu slnka, miesta odkiaľ vychádzalo a rozloženia hviezd na nebi tak presne vedeli akú obetu bohom kedy pripraviť. Dozvieš sa, že aj u nás na Slovensku máme niečo podobné. V roku 1988 sa pri stavbe Sídliska v Holíči našli pod povrchom zvláštne kamene, akoby zámerne rozostavené do pôdorysu kruhu. Dnes ich môžeš obdivovať na zámku v Holíči. V podstate sú takou našou Slovenskou záhadou, pretože dodnes o nich nevieme vôbec nič a je dokonca mnoho ľudí ktorí v nich vidia len náhodne rozložené kamene... hračku prírody.

PERIODIZÁCIA

Fuuu... také ťažké slovo, že určite aj obsah musí byť náročnosťou podobný manuálu na Boing737.

Ale neboj... v podstate ide o časové rozdelenie toho najdlhšieho a vlastne najdôležitejšieho obdobia v dejinách nás, ľudí.

Mimochodom... áno, najdôležitejšieho pretože nebyť toho pravýmyselníka čo si na palicu pripevnil ostrý kameň, alebo jeho pravnuka čo sa mu pri robení pravečere roztavil na okraji ohniska kameň s medenou rudou, nebolo by žiadneho z dnešných vynálezov. Nebolo by statusov na Facebooku a zdieľali by sme naďalej svoje zážitky iba krikom zo stromu na strom a aj namiesto vysielania družíc ku Marsu by sme mohli akurát tak hádzať kamienky do vody.

Takže teraz to rozdelenie... V podstate Pravekom voláme celé to milióny rokov trvajúce obdobie od objavenia sa prvých ľudí až po moment, kedy v Mezopotámii vynašli písmo. V tomto momente je to ale ešte trošku zamotanejšie. Kým v Egypte, Mezopotámii či v Grécku už ľudia stavali veľké mestá, preháňali sa na vozoch a písali básne a romány, tu u nás v strednej Európe sme si ešte naplno frčali v Praveku. Takže v podstate ten pravek rozdeľujeme na štyri základné obdobia:

-PALEOLIT –Staršia doba kamenná (2,5 milióna rokov až 8.000 rokov pred našim letopočtom)

-MEZOLIT –Stredná doba kamenná (8.000 až 6.500 rokov pred našim letopočtom)

-NEOLIT –Mladšia doba kamenná (6.500 až 4.000 rokov pred našim letopočtom)

-ENEOLIT alebo aj Chalkolit mal pomerne krátke trvanie a skončil 3.000 rokov pred našim letopočtom, keď objavením kovu začala DOBA BRONZOVÁ.

PALEOLIT a MEZOLIT

Staršia a Stredná doba kamenná

Človek sa u nás na Slovensku objavil zhruba pred 250.000 rokmi. Isto vieš, že to s nami v podstate celé začalo v Afrike, nuž a odtiaľ sa človek postupne rozcestoval po celej Zemi. Sem na sever sa ale odvážil až vtedy, keď mal zručnosti a vedomosti na to, aby v tomto drsnom a nehostinnom svete prežil. Bol to LOVEC a ZBERAČ. Čiže ešte nechoval zvieratá a nepestoval plodiny a bol odkázaný na to, čo mu okolitá krajina ponúka a samozrejme všetko to ešte záviselo od jeho schopností.

Musel nielen ovládať umenie lovu ale zároveň dbať na to aby napríklad nezmrzol... s čím teda jeho prateta Lusy v Afrike asi starosť nemala. Od Lusy sa líšil ešte aj tým že už nespával na strome alebo kroví ale hľadal si miesta, kde si ho mráz alebo prípadne nejaké šabľozubé nebezpečenstvo nenájde. Asi už aj vieš, kde také miesto našiel... JASKYŇA

Preto z tohto obdobia najčastejšie nachádzame pamiatky práve v jaskyniach. Úplne najstaršie takéto osýdlenie archeológovia našli v jaskyni HORNÁ TÚFNA neďaleko Banskej Bystrici. Našlo sa tu okrem iného množstvo kostí pravekých zvierat.

Na rôznych miestach ako Bratislava, Devínska Nová Ves či v Šahách sa pre zmenu našli kamenné nástroje z opálu, chalcedónu a obsidiánu. To bol veľmi dobrý materiál na výrobu nástrojov pretože pri štiepaní mal ostré hrany. Najčastejší nastroj tejto doby je Pästný klin.

Na mnohých miestach po Slovensku sa práve odštiepky z výroby takéhoto nástroja nachádzajú najčastejšie. Pästný v podstate preto, že sa pri používaní držal v pästi... Odtiaľ už bolo len krôčik trvajúci asi 10.000 rokov k prevratnému objavu... priviazaniu takéhoto čuda na palicu.

Teraz prichádza na scénu veľká hviezda. V dedinke Moravany nad Váhom v jednom z mnohých táborísk lovcov mamutov našli 7,6cm vysokú sošku ...

Bola to VENUŠA ktorú pred 26.800 rokmi vyrezali z mamutieho kla. Kto by túto fešandu chcel vidieť na živo, čaká na vás na Bratislavskom hrade. Napriek jej novej adrese v expozícii na hrade ju navždy budeme poznať pod menom MORAVIANSKA VENUŠA.

Nuž a ak sa chceš v časoch Neandrtálcov na chvíľu ocitnúť stačí zablúdiť do Bojníc. Po tom ako si kukneš hrad a Zoologickú záhradu ťa pohltí svet pravekého lovca na mieste zvanom PREPOŠTSKÁ JASKYŇA.

Je to jedno z najbohatších nálezísk, ktoré nám, ľuďom dneška povedalo nesmierne veľa o živote v tých zabudnutých časoch. Našli tu napríklad okolo 3.000 kamenných nástrojov a samozrejme množstvo kostí pravekých zvierat, ktoré v tom čase človek lovil. Spomeniem napríklad Mamuta či Srstnatého nosorožca.

NEOLIT

Mladšia doba kamenná

Doba lovcov a zberačov odchádza a nastupuje človek ROĽNÍK. Po celej planéte sa medzi ľuďmi šíri poznanie, že žiť sa dá aj pokojnejšie. Už to neboli len potulní lovci tiahnuci za pastviskami divých zvierat. Oni sami postupne začali chovať zvieratá a rovnako začali pestovať to, čo potrebovali na obživu.

Výnimočným a nesmierne vzácnym miestom nielen pre Slovensko ale pre celý svet je naša jaskyňa DOMICA, v ktorej títo ľudia Neolitu žili. Samozrejme že to už bol svet, v ktorom žili ľudia aj na povrchu. Tu v Domici ale pre seba našli pokojné miesto pod ochranou prírody.

Dnes je táto jaskyňa pre turistov veľkým lákadlom predovšetkým vďaka možnosti plavby podzemnou riekou a je zaujímavé že popod hranice ide až do Maďarska. Pre človeka dávnych čias bola ale vzácna pre niečo iné.

Tu si treba uvedomiť že tí ľudkovia neboli nijaké medvede či líšky, ktoré sa v jaskyni vyspali v nafúkanom lístí. Priestory jaskyne boli tak veľké, že si v nich títo dávni obyvatelia postavili doslova celú dedinu. Prví objavitelia tu napríklad našli v hline stopy po drevených stavbách. To bývanie si tak môžeme predstaviť ako skutočné drevené príbytky ľudí, ktorí mali to obrovské šťastie že našli miesto kam nezájde nijaký mráz, sneh, vietor či dážď. V tejto jaskyni ja aj taká naša malá Altamira pretože nám tu na stene nechali títo dávni obyvatelia aj pár kresieb. Našlo sa tu ale aj množstvo kostí zvierat, nesmierne množstvo nástrojov ako napríklad sekeromlat. 

Je ešte dôležité dodať že to už bol človek schopný pracovať s hlinou. Či už v jaskyni Domica, alebo v Merovciach a v Dudinciach sa našli kúsky keramiky svedčiace o veľkom cite vtedajšieho človeka pre krásu.

AAA teraz prichádzame k hviezde Neolitu na Slovensku... dalo by sa povedať MISS NEOLIT ... poznáme ju pod menom HRÁDOCKÁ VENUŠA.

V roku 1925 sa začali blízko Nitrianskeho Hrádku vykopávky na mieste pravekej dediny. Vtedy ešte nik netušil aké rozsiahle nálezisko to je. V rokoch 1949 až 1960 tu prebehol najrozsiahlejší výskum, pri čom zistili, že toto miesto je doslova Slovenská Trója. Myslím že by si zaslúžilo aj pomenovanie MESTO.

Žili tu stovky ľudí... remeselníkov, poľnohospodárov či kupcov. Mesto malo vlastné hradby a stavitelia veľmi múdro využili aj vody rieky, ktorá ich tak ešte sama o sebe chránila pred nebezpečenstvom zvonku a to si predstav, že sa práve nachádzame v časoch pred 18.000 rokmi.

V tom čase brigádnik a študent VALENTÍN LACA počas výskumu jedného dňa našiel hlinenú sošku sediacej ženy, ktorá prepísala dejiny. Je to najstaršia neolitická soška na Slovensku a priamo na námestí v dnešnom Nitrianskom Hrádku sa môžeš cvaknúť s jej monumentom...

Taká sranda... že veľká socha malej sošky ale každopádne svoju slávu si užila aj v rokoch 1993-2008, kedy sa dokonca ocitla n slovenskej dvojkorunáčke a tak ju vlastne spoznal celý svet.

ENEOLIT

Neskorá doba kamenná

To bola doba kedy sa mnohé začalo veľmi rýchlo meniť. Predovšetkým je to Na jednej strane niektorí obyvatelia znovu „objavili čaro jaskýň“ no na strane druhej z nížin v okolí riek, kde dovtedy pestovali plodiny a chovali prvé domáce zvieratá sa postupne sťahovali do hornatých oblastí. Tam pred tým bývali skôr ľudia Paleolitu kvôli lovu a možnosti úkrytu v jaskyniach a ľudia Neolitu potom zišli na roviny, pretože tie sú vhodnejšie na roľníčenie. V Eneolite sa rýchlo rozvíjajú remeslá a ľudia postupne objavujú kovy. Nieje to ešte DOBA BRONZOVÁ... Do tej je ešte ďaleko. Ľudia sa ale začínajú postupne zaujímať o miesta hlboko v horách, kde sa dajú nájsť tie zvláštne kamene, z ktorých pri rozžeravení v peci vyteká to zvláštne zlaté, strieborné a medené čudo. Samozrejme že aj v tomto období bol veľmi dôležitým sídlom Nitriansky Hrádok, ktorý už poznáš vďaka „Miss Neolit“

Veľmi vzácne je z tohto obdobia nálezisko pri Zvolene na mieste zvanom BOROVÁ HORA.

Dnes tam môžete navštíviť arborétum, čiže park s rôznymi cudzokrajnými stromami a a polozbúranú, trochu strašidelne pôsobiacu budovu bývalej liečebne na pľúcne choroby.

Jazierko, ktoré sa tam nachádza je totiž mierne rádioaktívne a ľudia si už pred mnohými rokmi všimli, že vzduch v okolí je liečivý. Po pravekých obyvateľoch tu našli napríklad hlinenú sošku barana no zároveň mnoho hrobových nálezov, čo nám hovorí o tom že vtedajší človek si už uvedomoval nielen svoje miesto vo svete ale aj perspektívu života po odchode z tohto sveta. Ľudia objavili RITUÁL...

Na východnom sa z tejto doby zachovalo okolo 2.000 mohýl. To je v podstate hrob... akurát že namiesto pár centy náhrobku postavili zosnulému nad hlavou doslova kopec. Najviac takýchto mohýl sa našlo v okolí Svidníka.

Fu aaa ešte je tu zaujimavé že v tomto období začala výroba šperkov a kadečoho iného z  JANTÁRU. To je vlastne živica zo stromov z čias druhohôr ktorá skamenela a premenila sa na polodrahokam.

Ten sa ale najčastejšie objavoval na ďalekom severe... pri brehoch Baltického mora, čo nám jasne hovorí o tom, že ľudia tej doby už nielen cestovali ale aj obchodovali a prenášali vzácny tovar z miesta na miesto. Už tu neboli len pastieri, remeselníci, a roľníci ale aj obchodníci. Vznikla JANTÁROVÁ CESTA nuž a tá už išla dokonca aj cez naše územie (popri Váhu)... ale to už je iný príbeh