Expresionizmus nie je jasne vymedzená skupina alebo hnutie. Expresionizmus je naopak trvalé hnutie v umení charakteristické pre severské krajiny. Hoci sa expresionizmus najčastejšie označuje za hnutie nemeckého pôvodu, je isté, že sa toto slovo vyskytlo najskôr vo Francúzsku a nie v Nemecku, ale aj to v súvislostiach s francúzskymi umelcami.
Hlavným vyjadrovacím prostiredkom stala nie len samotná farba, ale hlave výraz- psychický náboj, ktorý sa snažili umelci vyjadriť.
Prvá vlna expresionizmu sa zjavuje v rokoch 1885 – 1900 a je spojená s vplyvom symbolizmu. Jej popredným predstaviteľom je Vincent van Gogh. Van Gogh je zakladateľom a hrdinom moderného expresionizmu. Vedel dať svojim dielam hlboký výraz plynúci z jeho pohnutého života a psychických problémov, ktoré ho sprevádzali až po šialenstvo.
K druhej vlne expresionizmu patrí Edvard Munch a James Ensor.
Munchovou aj Ensorovou prvou prevratnou myšlienkou bolo prehodnotenie námetu – zobrazovaním hmotných námetov vyjadrovať „nezobraziteľné“ témy. Tak ako chceli impresionisti zobraziť svetlo, Munch si kládol za cieľ spodobovať city a prenášať ich na divákov. „Chcem maľovať bytosti, ktoré dýchajú, cítia, milujú a trpia.“ Názvy Munchových obrazov svedčia o pochmúrnej, ba priam až morbídnej tématike, v ktorej sa úzkosť spája so smrťou a sexualitou: Krik , Upír (okolo 1893), Úzkosť (1894), Puberta (1894) – námetom tohto je pálčivý problém pohlavného dospievania, ktorý konformisti považovali za nedotknuteľnú tému.
obraz Žiarlivosť (1894 – 1895), Melanchólia (1899).
James Ensor Od začiatku jeho tvorby mu učarovali fantastické a strašidelné motívy masiek, čertov a kostlivcov.
Ensorovým majstrovským dielom je obrovské plátno Kristov príchod do Bruselu (1888), ktorý je akousi prehliadkou maliarových utkvelých maškarádnych predstáv. V jeho obrazoch, podobne ako u Muncha, zaniká perspektívny priestor tam, kde nejde o zobrazenie hmotných predmetov, ale pocitov, ktoré vyjadrujú.
Táto vlna sa dvíha približne roku 1905, spolu so zrodom nemeckej skupiny Die Brücke a zároveň s hlbokým francúzskym vplyvom Picassa Matissa a celej fauvistickej skupiny.
Skupina vzniká v roku 1905 spojením štyroch maliarov. Ernst Ludwig Kirchner. Roku 1906 vydáva manifest nového združenia, kde píše: „ Celá mladá generácia, ktorá v sebe nesie meno budúcnosti sa musí vyzbrojiť do boja proti zavedenému poriadku.“
Die Brücke sa usilovali zrealizovať myšlienku spoločenstva maliarov, pričom spolu bývali, maľovali spoločnými potrebami a používali spoločný štýl. Stávalo sa, že si svoje diela nesignovali a nechávali divákov a kritikov polemizovať o ich autorovi.
Do skupiny sa postupne pridávalo mnoho ďalších členov. Myslenie mladých maliarov sa uberalo jednoznačným smerom: k farbe. Nepriaznivý postoj oficiálnych kruhov ku ich umeleckej revolte zblížil skupinu s časopisom Der Sturm.
Roku 1912 sa umelci s Die Brücke a medzičasom vzniknutého Der blaue Reiter stretávajú na gigantickej výstave v Kolíne nad Rýnom. Krátko nato sa Die Brücke rozpadlo.