EZOTERIKA I. ČASŤ
Ezoterické poznanie je niečo, čo sa špecializuje alebo čo je vyspelé v prírodných danostiach - čo je prirodzené, nie umelé; preto popri nezmyselnom využívaní technológií je dostupné len úzkemu okruhu "osvietených", alebo viac vnímavým ľuďom, ktorí ešte vidia hviezdy na večernej oblohe, alebo počujú hudbu zurčiaceho potôčika v lese. Objekty, myšlienky či skutky týkajúce sa ezoterizmu možno nazvať ezoterikou. Tieto stránky sú o tajomstvách prirodzenosti a o mystérii žitia i existencii sveta. Možno kedysi boli a aj sú bohovia, o ktorých sme ešte nepočuli, avšak násilna a jednostranná medializácia či moc vytláča z vedomia ľudí poznanie, že staroveký odkaz Bohov bol iba jeden - pracovať pre dobro tejto Zeme. Ganeš, Skanda, Murugan, Isis, Krišna, Rudra Chakrin, Ježiš či Mohamed sú sväté mená, ktoré k týmto odkazom otvárajú bránu.
Ganeš a Kumara - úvod do hinduizmu
Om Shri Ganeshaya Namah
Copyright (c) George Sipos (žiadna časť tohto textu nesmie byť komerčne publikovaná bez súhlasu autora)
- Sanatana znamená večný, nikdy nekončiaci sa.
- Slovo Dharma znamená držať spolu, ale aj dobrá cesta.
- Sanatana Dharma je večná pospolitosť.
This text in English
Vyššie uvedený obrázok Ganeša a Skandu zverejnený s láskavým súhlasom Murugan.org: http://murugan.org/
Mushikavaahana modaka hastha,
Chaamara karna vilambitha sutra,
Vaamana rupa maheshwara putra,
Vighna vinaayaka paada namasthe
Keďže na Slovensku je popísané minimum o prvom indickom Bohu Ganešovi, prípadne sú k dispozícii iba strohé informácie, tento písomný obraz má za cieľ uviesť širšie spektrum svetla do u nás zatiaľ nie veľmi poznaného Boha, ale aj panteónu hinduistických božstiev. Aj keď Boh Skanda je niektorými komunitami uznávaný s väčším dôrazom, v tomto príspevku nie je cieľom vyzdvihnúť jedného Boha nad druhého, ale priblížiť hinduizmus a zneužitie starovekého symbolu šťastia - svastiky. Nejde o ezoterický prívar, hoci niektoré ezoterické prvky sú uvedené najmä v súvislostiach, ktoré spájajú staroveké indické božstvá s históriou a myslením ľudí a rás dneška. Ani nejde o dokazovanie, ktoré náboženstvo je to pravé... Kristus bol teda tiež Bohom... Aj keď sa zdá, že sme všetci klamaní...
Naša Zem má iba jednu históriu vzniku života.
Ganeš, popri mnohých podobách, zobrazený v ženskom princípe Vinayaki.
Ganeš a Skanda sú hinduistickí Bohovia a hinduizmus je vôbec najstaršie zadokumentované a literárne spracované náboženstvo na svete. Podoby Ganeša sú aj v Južnej Amerike z čias predkolumbijskej éry a niektorí stúpenci tohto Boha hovoria o rovnakom kozmologickom systéme, ktorý sa mohol kedysi v dávnej dobe vyvíjať paralelne po celej zemi najmä vďaka nám možno ešte nepoznanej civilizácie, ak tu takáto naozaj bola. |
Ak som niekde niečo zaškatuľkoval, ospravedlňujem sa. Jazyk však nikdy nebude dokonalý a používaniu pojmov sa človek nevyhne. Tie však nemusia vždy a na 100% pokrývať to, čo pomenúvajú. Obsah slov každý vidí inak podobne ako glóbus, ktorý ľudia žijúci na južnej pologuli často obracajú naopak (hoci to vôbec nie je naopak).
Sanatana Dharma - hinduizmus a budhizmus
Etymologický pôvod výrazu „hinduizmus“ sa vyvinul neskôr, jeho korene priniesli dobyvatelia vtedajšieho indického subkontinentu a Slovania majú s Indmi spoločné práve to, že výraz „Hindu“ pôvodne tiež znamenal byť otrokom, ako naznačuje slovo „slave“ v angličtine. Podľa niektorých názorov výraz pochádza z Perzie, ktorého dobyvatelia jednoducho potrebovali nejako označiť ľudí v dnešnej Indii. Presnejší termín pre hinduizmus je preto Sanatana Dharma. Z tejto viery vyšli aj evolučné odrody hinduizmu - budhizmus, džinizmus...
V Indii sú tri hlavné (masovo vyskytujúce sa) náboženstvá: hinduizmus, kresťanstvo a islam (a v menšom merítku sa vyskytuje aj džinizmus, sikhizmus a zoroastrianizmus). Budhizmus je málo sa vyskytujúci v Indii, hoci odtiaľ pochádza, a skôr ho nájdeme na juhu (Srí Lanka...). Budhizmus však vychádza z hinduizmu, ktorého tlak, najmä vďaka jeho obrovskej tradícii už pred budhizmom, postupne vytlačil budhizmus z Indie na sever a na juh.
Budhizmus je CESTA k osvieteniu - do nirvány, jasne definovaná a relatívne veľmi homogénna, ktorá pozostáva zo štyroch vznešených právd. Jeho hlavným cieľom je klásť dôraz na prácu s mysľou a objavovať jej hlbiny, v konečnom dôsledku je to dosiahnutie nirvány. Budhizmus neodmieta Bohov, ale preň majú menší význam na rozdiel od hinduizmu, kde spása - mokša - prichádza, až keď oddaní pristúpia k Božstvu. UTRPENIE sa zdôrazňuje ako príčina karmy (karma je súčtom skutkov žijúcich bytostí, ktorá sa prejavuje už v tomto živote ako výsledok našich skutkov z minulého života, alebo v budúcom živote ako výsledok našich skutkov z tohto života) a z utrpenia je cesta von. Na to však mnohí budhisti zabúdajú a motajú sa iba "pod nohami veľkého Budhu" a celý život sa slepo nechajú niekým viesť - Budha na rozdiel od slepého nasledovania hovorí o tom, že každý môže byť Budhom - každý sa môže prebudiť. Jeden nezávislý učiteľ, J. Krišnamurti, pekne vysvetľuje, že pripútanie sa k joge a meditácii je vlastne to isté, čo pripútanie sa k alkoholu či sexu - ide o únik. Myseľ sa uvoľní iba vtedy, keď nie je k ničomu pripútaná, a len vtedy sa človek oslobodí, hovorí Krišnamurti. Budhizmus sa začal veľmi rozvetvovať. Jeden z prostriedkov, ako dosiahnuť nirvánu, je meditácia; ďalším je rozbíjanie naučených štruktúr pomocou spôsobu, ktorý sa volá zen. Znamená to aj robiť niečo, čo sme ešte nepočuli/nevideli. Zen možno pochopiť iba zážitkom, preto o budhizme ešte môžeme povedať, že je to väčšinovo experienciálne - zážitkové kráčanie rôznymi stavmi poznávania. Niektorí veľkí majstri boli žobrákmi. Toto učí pokore. Prežiť pokoru znamená prijať Budhu. Budhizmus používa pre dosiahnutie nirvány aj iné prostriedky, sú aj ezoterické školy (tajné), ktoré sa verejne nezviditeľňujú a necítia ani takú potrebu, pretože jej stúpenci vedia, že stádo vždy bude slepé.
Budhizmus je evolučná odroda hinduizmu, ktorá prišla v časoch, kedy princ Budha videl veľa utrpenia a rozhodol sa hľadať odpovede. Budhizmus pozostáva z dvoch základných škôl - južná - malá (Pali Canon Theravada) a severná - veľká (Mahayana) škola, ktorá sa dostala do Číny, Japonska, Mongolska, ale i Tibetu.
Ganeš má svoje podoby i v Tibete, čo môže nasvedčovať, že ide o špecifikum tibetského budhizmu, alebo Ganešovo prijatie kultúrami ešte v časoch, kedy budhizmus v Tibete nebol. V Tibete pred akceptáciou budhizmu existovalo náboženstvo (alebo duchovná tradícia) Bön, ktoré sa označuje aj ako šamanistické. Toto náboženstvo používalo hákový kríž. Ďalej sa hovorí aj o Zhang Zhung kráľovstve v tom čase a Bön v tejto súvislosti treba vidieť ako duchovnú tradíciu a Zhang Zhung ako reálne existujúcu kultúru a kráľovstvo pred prijatím budhizmu v Tibete. |
Hinduizmus alebo Sanatana Dharma je veľmi zrnitá - "pestrofarebná" viera v Boha, ktorá pripúšťa rôzne cesty k Nemu; je to systém podobný záhrade, ktorá je síce jedna, avšak s rôznymi stromami či rastlinami. Opiera sa o základné ľudské hodnoty dobra a lásky, ktoré majú aj kresťania; toto náboženstvo verí vo večné prevteľovanie sa, z ktorého sa možno oslobodiť a dospieť do stavu, ktorý sa volá mokša (moksha), kedy sa oslobodený jednotlivec dostane do vyšších sfér (kde sú Bohovia). Kresťanstvo, islam a budhizmus možno prirovnať k záhrade, kde rastie iba jeden typ stromu; sú oveľa viac monolitickejšie. Kresťania majú spásu, hinduisti mokšu, budhisti nirvánu. Hinduisti veria tiež, že Boh je len jeden, len má veľa pomocníkov a podôb. Hinduizmus má aj svätú Trojicu - Brahma, Višnu, Šiva, ale hovorí sa aj o pätici, v ktorej je Boh slnka Surya a Durga, Šivova družka. Trimurti, teda Svätá Trojica, však ostáva nedotknutá a ďalšie božstvá popri nej sú iba upresnením najvyšších Bytostí popri absolútnom čísle tri.
Sanatana Dharma vychádza z kozmológie TROCH SVETOV, ktorá má aj svoju podporu v svätých textoch: 1) Tento svet - tento materiálny vesmír; 2) svet otcov, Devaloka, alebo svet astrálnej existencie (kde sú menší bohovia); 3) svet, kde sú najväčší Bohovia. Mokša je teda cesta do týchto vyšších svetov, kedy kráčaním v tomto živote sa snažíme uznať védsku múdrosť a odkazy Bohov, ku ktorým chceme pristúpiť.
O hinduizme možno povedať, že nie je homogénny, jednotlivé denominácie sa však rešpektujú a niet medzi nimi nenávisť (v masovom merítku) ako napr. v Írsku medzi protestantmi a katolíkmi.
Ganeš je uznávaný po celej Indii ako odbúravateľ prekážok, nositeľ šťastia, oznamovateľ začiatkov zmien a úspechu. Má podoby (sochy) v celej Ázii, Indonézii a uznávajú Ho po celom svete v krajinách s rôznymi kultúrami, kde patrí aj USA či Francúzsko, ale aj Afganistan alebo Čína, pričom jeho sochy pochádzajú aj z raného veku našej civilizácie.
Podľa hinduizmu Ganeš a ostatní Bohovia naozaj existujú, nie sú to nijaké mytologické postavičky.
Nesprávne podávanie informácií o hinduizme
Opakujem - ak sa chceme viac priblížiť k zneužívaniu hákového kríža, našej histórii, Ganešovi, treba povedať aj toto, čo však nie je o dokazovaní, ktoré náboženstvo je lepšie, ale o načrtnutí medzikultúrnych rozdielov aj s informovaním o tom, ako a prečo vznikajú. Iba konštatovanie, že máme málo skutočných informácií. Matka Tereza bola totiž ženou, ktorej sa nevyrovnajú mnohí prezidenti tohto sveta, ani mnohí hinduisti, ani kresťania. Sú dobrí a zlí ľudia, sú dobrí a zlí kresťania, dobrí a zlí budhisti, moslimovia, Židia i hinduisti... Náboženstvo a aj život je o tom, že sa človek ráno zobudí, ide do práce a potom domov a po sebe niečo zanechá s myšlienkou, že vie, KAM kráča....
Tento maličký odstavec slúži k tomu, aby som znázornil, že "hinduizmus" je u nás i v Čechách (v Európe je to o niečo lepšie - vo Veľkej Británii hinduisti žijú a môžu sa prezentovať) interpretovaný našou kultúrou a cez naše oči. Z tohto dôvodu sa objavujú väčšinou falošné a nesprávne vyjadrenia ako napr.: Hinduizmus je polymorfní, hinduistou může být i ateista...Toto je absolútny nezmysel, lebo hinduizmus je teizmus! Ale o budhizme by to už platilo (může být i ateista). Ďalej o hinduizme píšu kresťania (alebo ľudia z takej kultúry), ktorí o tom nič nevedia, a čerpajú často od neznalých profesorov, ktorí vydávajú knihy a sami majú kresťanské alebo nehinduistické základy. Ich výplody prechádzajú ich črevami. Ide o obrovskú deformáciu cez naše oči a mozgy, v ktorých sú zafixované naše modely plné predsudkov. Odo mňa by napr. očakávali "papier" z univerzity, zaradenie sa do akejsi hlúpej "profesúry", ak ale poviem niečo o svojich ezoterických skúsenostiach, vysmejú ma. Toto sa stalo Patrickovi, ktorý združuje na Srí Lanke priaznivcov Boha Murugana - ako indológa ho vyštvala Americká asociácia indológov s predsudkami len preto, lebo uveril, že Murugan existuje. Kde sú ľudské práva?
Na obrázku vidieť vplyv šaivizmu v starovekom Grécku - kult Boha Dionýza, ktorý sa neskôr pretransformoval do Boha Bakchusa - je to opojenie, sex... Toto netreba chápať ako vtip, ale ako vyjadrenie pre slobodu, posmechu, uvoľnenie... Existuje aj výraz ako "védsky Egypt", ktorý podrobnejšie popisuje Swami Krishnapada vo svojej knihe Spirituálny bojovník. Zároveň to aj indikuje, že meditáciou a odriekaním človek dospieva k tým istým rovinám. Objavujú sa aj dosť dôveryhodné archívne záznamy, že asi pred 4,000 rokmi existovala neďaleko Egypta ríša pod názvom Mitanni, kde sa používali mená tzv. védsko-árijské. Okolo roku 1370 pred Kristom sa aj védski Bohovia Indra, a dvojičky Nasatyas dostali do Egypta. Védskeho Boha Slnka Suryu uctievali zase v Babylone. Podľa starých záznamov egyptský vládca Thutmose IV. sa oženil s dcérou kráľa Artatmu, v ktorého ríši existovali nasledovníci védskej Dharmy a védskej kultúry a ovládali sanskrit. Takisto sú vykopávky, ktoré svedčia, že králi a princovia dnešnej oblasti Sýrie používali typicky védske mená. Tieto skutočnosti však len veľmi ťažko prenikajú do povedomia ľudí, lebo konzervatívni vedci nie sú naklonení k tomu, aby zmenili už nejaký fixný názor. Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/Indo-Aryan_superstrate_in_Mitanni
Kresťanstvo a hinduizmus
"Nebudeš mať iných bohov okrem mňa", vraví biblia, Genezis 20:3. Ale nie sme polyteisti aj vtedy, keď sa klaniame prezidentom sveta - "guruom", prezidentom korporácií, kariére, titulom, "certifikátom" a predovšetkým iba peniazom?
"Nebudeš mať iných bohov okrem mňa" ďalej treba chápať tak, že hinduizmus aj tak vidí iba jedného Boha a On je Bohom všetkých náboženstiev. Môžeme to teda znázorniť aj takto: "Nebudeš popierať absolútnu realitu, ani uctievať inú realitu než tú, ktorá je absolútnou".
Tendenciou kresťanstva na Západe je vynulovať a poprieť akýkoľvek vplyv tohto smeru, pričom zabúdajú, že Alexander Veľký musel po príchode z Indie všeličo naozaj múdre so sebou priniesť do geografického prostredia, v ktorom sa neskôr narodil Ježiš. Z druhej strany však Ganeš, Skanda či Šiva sú kresťanmi chápaní väčšinou ako démoni. Toto iba uráža a vysvetľuje fakt, prečo hinduisti nemajú niektorých kresťanov v láske. Kresťania často používajú vyjadrenia ako: "Bhagavadgíta je akýsi filozofický koncept," ak však povieme my: "Biblia je akási kniha kresťanov," tak sa na smrť urazia. Nevedia ani to, že ide o ZJAVENIE Bohov a nechápu, že pomenúvajú démonmi Bytosti dobra, lebo Ramajána a Mahabharáta sú knihy o vyčistení morálnej skazenosti a o boji dobra proti zlu. Kresťania ďalej tvrdia, že oficiálne stanovisko ich spoločenstiev také nie je, pravda je však taká, že každý bigotnejší to takto chápe. Nie je to pokrytectvo?
Kritika kresťanov sa často uberá aj zlým smerom. Jeden nemenovaný pán z kresťanskej cirkvi píše o indickom Prahbupádovi (zakladateľovi Hare Krišna), ako hanobí vedu - "sú to podvodníci", vraví Prahbupáda. Kresťania sami pritom vedia dobre, ako väčšina vedcov podporuje Darwinovu teóriu, ďalší nezmysel, ktorý je dokonca povinne vyučovaný na školách. Darwinova teória je iba teória, nie fakt. Rovnako môžeme poprieť evolúciu a otvoriť otázku, že rôzni "opičí ľudia" boli iba druhmi, ktoré vyhynuli takisto ako mamuty a tisícky ďalších. Veda stále niečo mení - začiatkom 20. storočia bol heroín vedecky uznaný ako liek a dostupný v lekárňach; iba pred pár mesiacmi bol Plutón planétou; dnes zasa tí istí tvrdia, že už nie je... Komu veriť?
A čo si má myslieť Indián, keď vidí amerického vedca, ako vyučuje študentov a na vlastné oči počuje: "Inkovia nemali písmo". Veď uvažujte - ak španielski dobyvatelia vraždili a všetko plienili a pálili, odrezávali hlavy popri Inkoch, ktorí zase vytrhávali srdcia, aké písmo potom po nich mohlo ostať? Inkovia boli krutí, ale nie kresťanstvo, to krutosť postaví na nohy ríšu, aj tú navonok "kresťanskú". Dnešná situácia, kedy "kresťanské" strany podporujú vojny, svedčí iba o tom, že Európa zabudla na prvotnú lásku a obetavosť. Rovnako píše aj prekladateľ Bhagavadgíty do češtiny, Rufolf Janíček, že toto naše "kresťanské" spoločenstvo v Európe je kresťanské iba podľa mena a je pred záhubou.
Čo je hinduizmu vlastné?
Hinduizmus má tieto základné črty:
Je teistický a polymorfný.
Nie je dogmatický ako celok.
Ako celok má tendenciu prijímať aj iné myslenie (na rozdiel od radikálneho islamu či kresťanstva).
Hinduizmus je viac-menej prístup k vesmíru a žitie v ňom, čo je skôr zvýrazňované oproti intelektuálnym filozofickým systémom Západu.
Nemá jedného zakladateľa.
Rôzne kontroverzné názory sa vzájomne rešpektujú a môžu koexistovať (pre jedných je napr. Skanda prvým Bohom, pre druhých je to Ganeš).
Existuje veľmi veľa nesprávnych podaní, ktoré nám forsíruje Západ s tým, aby to zapadlo do "orámovaného" spôsobu myslenia - ako by malo vyzerať náboženstvo; chcú všetko zaškatuľkovať.
V slovenskej encyklopédii Wikipedia ako definícia mokše je uvedené: mokša (sans.) je oslobodenie sa od nevedomosti, stav spásy ako vyhasnutie všetkých emócií…
Toto je ďalší nezmysel (s výnimkou oslobodenia sa od nevedomosti), lebo láska je emócia, rovnako aj láska k Bohu, a ak Boh miluje ľudí, rovnako miluje aj ľudí, ktorí Jeho milujú. "Vyhasnuté emócie" určite nebude mať ten, kto nasleduje Boha a kto mokšu dosiahol.
Objavujú sa názory, že hinduizmus nie je dogmatický. Toto je ďalší nezmysel. Platí to iba vtedy, ak o hinduizme hovoríme ako o celku. Rôzne hnutia majú všelijaké prikázania (napr. sekta Hare Krišna - okrem plodenia detí je sex pre nich "príťažou"), takže dogmatizmus môže uplatňovať napr. nejaký smer, ale iný ho už neuplatňuje.
Dogmatizmus znamená však prijať isté mocné piliere - to sú Védy, Trimurti, Bhagavadgíta... Nemožno teda hovoriť, že dogmatizmus ako taký je zlý, ale môže byť, a to vtedy, keď prekračuje istý rámec.
Niekoľko ďalších slov o budhizme...
Na Slovensku sa z rôznych príčin veľmi darí budhizmu, nie hinduizmu... Preto sa ešte vráťme k Budhovi...
Bohyňa Kali je forma Bohyne Šakti. Je to najhroznejšia forma Šivu v ženskej podobe. Aj keď Boh je len jeden, v hinduizme poznávanie a chápanie Boha, ale i cestu životom, možno vidieť aj ako proces kráčania cez Himaláje - poznávanie, kedy človek najprv vidí Brahmu - miesto, kde hora začína. Počas cesty, kedy je Svätá Hora Kailasa celá v oblakoch, udržujeme istý a dlhodobý monotónny rytmus - sme v súzvuku s Bohom Višnu. Svätú horu Kailasa však mnohí nevidia. Niektorí idú bokom, niektorí prídu na samotný Vrch; budú aj potrestaní, lebo mali vedieť, že život je aj o tom, že nemali na niektoré miesta ísť, alebo kráčať naslepo. Pádom z himalájskej hory spoznáme Boha Šivu - ďalšiu formu jedného Boha, kedy budeme zničení, rovnako ako svet i vesmír. Človek sa narodil, aby zomrel. Ak nás Šakti, Šivova žena, chytí pri páde do svojich rúk, môžeme byť aj zachránení. Chytiť nás môže aj Ganeš. Aj takto možno kresťanom vysvetliť ponímanie slova JEDEN.
Budha je takisto zobrazovaný s hákovým krížom. Hinduizmus páchal veľa zla. Budha pochádzal z rodiny šaivistického pôvodu; priniesol učenie (cestu zážitkom, ale toto je aj súčasťou hinduizmu) ako spôsob pre komunikáciu so životom, vysporiadanie sa s jeho problémami, ale aj lásku, čistotu... Budha pôsobil v časoch okolo 500 rokov pred Kristom. Tento názor však neakceptujú všetky budhistické školy. Atisha Dipankara, veľký budhistický učiteľ z 10. storočia, udáva Budhove pôsobenie až do roku 2100 pred Kristom. Hinduizmus začal budhistov utláčať, zaviedol kasty ako „nedotknuteľní“ - Dalit, kde ľudia takto označení nemali takmer žiadne práva. Kasty však pôvodne mali udržiavať spôsobilosť ľudí pre spoločnosť vo svojich kvalitách ako sú remeslá, bojové umenia či náboženské schopnosti. Nadutí brahmani (najvyššia náboženská kasta) sa ľúbili vyvyšovať nad ostatných a mnohí sa svojim prejavom podobali židovským farizejom.
V ezoterickom budhizme sa Ganeš v Japonsku zobrazuje ako Dvojboh - dve postavy Boha, obe so sloňou hlavou, jedna mužská, druhá ženská. Sochy sa neukazujú verejnosti, sú to teda „tajné sochy“, určite aj pre silný erotický náboj. V Japonsku je viac ako 250 chrámov, kde uctievajú Boha Ganeša. V meste Kamakura je chrám Hookaij-Ji, kde je najstaršia Jeho socha, údajne držaná pod zámkom už od roku 1333. Dvojboh je nanten - muž, nyoten - žena. Ide zároveň aj o symboliku Jeho ega. Ganeš - Kangiten je v Japonsku veľmi málo zviditeľňovaný, používa sa iba pri tajných budhistických rituáloch. Murugan/Skanda je v Japonsku známy zase ako Idaten - ochranca chrámov a mníchov a Milovaný Boh Šiva sa nazýva Daijizaiten. Vidieť teda, že niektoré odnože budhizmu naozaj nie sú takmer vôbec v rozpore s hinduizmom.
Zatiaľ čo Bankei kázal v rjúmonskej svätyni, šinšúistický mních - veriaci v spásu opakovaním mena Budhu lásky - žiarlil na početné publikum a chcel s ním diskutovať. Bankei bol v strede hovoru, keď sa mních zjavil, spôsobil však taký rozruch, až Bankei reč prerušil a spýtal sa, čo sa deje. „Zakladateľ našej sekty," pýšil sa mních, „má také zázračné schopnosti, že jednou rukou na brehu rieky držal štetec, služobník na druhom brehu papier a učiteľ napísal sväté meno Amida vzduchom. Dokážeš aj ty takú podivuhodnú vec?" Bankei ľahostajne odpovedal: „Možno tvoj lišiak dokáže taký trik, ale spôsob zenu to nie je. Môj zázrak spočíva v tom, že keď som hladný, tak jem, a keď som smädný, tak sa napijem." Táto i ďalšie časti sú úryvky z knihy Myšlienky písané do piesku, ktorú som preložil a vydal vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v roku 1991. Pôvodným autorom je Paul Reps a Njógen Senzaki. |
Bankei Yōtaku (1622-1693) - majster japonskej školy zenu Rinzai, kládol dôraz na okamžité osvietenie. Miloval Ganeša. V Japonsku sa Ganeš volá aj Kanki-Ten, Kangi-Ten alebo Shooten, Vinayaaka, Daishoo Kangiten; v japonskom ezoterickom budhizme patrí do skupiny Bohov - ochrancov. Zen budhizmus je vyjadrenie sa smerom k oslobodeniu formou, ktorá väčšinu ľudí zarazí. Na zene je prekrásne práve to, že poviete, že budhistom nie ste, a pritom ste! Európania takéto slovné hračky nemajú radi.
V Tokyu žili počas éry Meidži dvaja prominentní učitelia opačných vlastností. Jeden - Unšo, inštruktor sekty Šingon - škrupulózne dodržiaval Budhove príkazy. Nikdy nepil, ani nejedol po jedenástej hodine doobeda. Druhý - Tanzan, profesor filozofie na Cisárskej univerzite - kašlal na príkazy. Keď bol hladný, tak jedol, a keď bol cez deň ospalý, tak si pospal.
Jedného dňa Unšo navštívil Tanzana, ktorý práve popíjal sake - jazyk budhistu by sa však nemal dotknúť ani jedinej kvapky.
„Zdravím ťa, brat," vítal ho Tanzan. „Nevypiješ si?"
„Nikdy nepijem!" slávnostne vyhlásil Unšo.
„Ten, kto nepije, nie je ani človekom," povedal Tanzan. „Mieniš ma nazývať nečlovekom len preto, že nemám záľubu v opojných tekutinách!" nahnevane zvolal Unšo. „Potom, keď nie som človekom, čo som?"
„Budha," odvetil Tanzan.
Akceptácia budhizmu, ale aj viac vedomostí o ňom na Slovensku, a takmer absolútna neznalosť hinduizmu je zarážajúca.
Narodenie Ganeša a história
Historici datujú príchod/pôsobenie prítomnosti Ganeša v Japonsku do obdobia, kedy Kukai (774- 834) - japonský mních a básnik aj pod menom Kōbō-Daishi, založil sektu Šingon v japonskom budhizme. Tento kult má práve niečo, čo ho výrazne odlišuje od ostatných - doktríny, rituály a názory sekty majú nesmierne veľa paralel s tajným kultom Ganapatyas, do ktorého patrili aj slávni svätí ako Gajanan Maharaj z indického štátu Maharastra. Ganabachi - ďalší pojem pre Boha Ganeša v japončine, dal posolstvo celému svetu, keď sa stali zázraky v septembri roku 1995 a časopis Hinduism Today o zázrakoch písal. Je to dobrý a benevolentný Boh, ktorý má rád mlieko a čokoládu. Keď mu ľudia obetovali mlieko, zistili že začalo miznúť. Správy leteli svetom rýchlosťou svetla a dostali sa aj na titulné stránky najdôležitejších svetových denníkov.
Ganeš sa narodil štvrtého dňa (Chatur) v mesiaci Magh (pozri sviatky) a sa považuje za majstra astrológie. Podľa hinduistického kalendára národných sviatkov sa oslavuje Jeho narodenie v auguste/septembri; tento dátum je premenlivý podobne ako kresťanská Veľká Noc. Oslavy venované tomuto Bohu trvajú až desať i jedenásť dní. Indický štát Maharastra je Mu špeciálne zasvätený.
Hinduizmus pozostáva zo štyroch základných smerov, z ktorých 1) šaivizmus je najstarší. Boh Šiva je teda absolútnym Bohom; v iných hinduistických denomináciách je to Šakti (ženský princíp) - 2) šaktizmus, alebo Višnu a jeho inkarnácia (vtelenie) Krišna - 3) vaišnavizmus. 4) Smartizmus je škola Advaita Vedanta, ktorá nasleduje Smriti (viď slovníček). Existujú aj skĺbeniny hinduizmu a budhizmu. Pre mnohých hinduistov je Budha iba stelesnením Boha Višnu.
Obrázok: Durga alebo Šakti - Ganešova matka.
Ganeš je synom Boha Šivu a Bohyne Parvati (Durga má veľa mien a podôb) a o Jeho stvorení je legenda, že Šiva bojoval s démonmi a Parvati bola osamotená. Z nostalgie stvorila malého chlapca a keď sa Šiva vrátil z bojiska, Ganeš Ho nechcel pustiť k matke, lebo Ho nepoznal. Šiva Mu od zlosti odtrhol hlavu, ale keď Mu Parvati povedala, že je to Jej syn, Šiva Mu chcel vrátiť hlavu. Bol však veľmi mocný a odhodil ju príliš ďaleko, aby ju našiel, vraví legenda. Rozhodol sa teda, že prvému tvoru, ktorého stretne, odtrhne hlavu a nasadí ju na svojho syna. Týmto tvorom bol slon. Ganeš má tak hlavu zo slona, ktorá zároveň symbolizuje, že je najväčší a najmúdrejší medzi tými, ktorí boli stvorení.
Obrázok: Ganešova socha v Patáne, v indickom džinistickom chráme, kde v dvoch horných rukách drží kobry; v dolných ovocie a myšku, na samom spodku je korytnačka; vyobrazenie svedčí aj o odlišnosti džinizmu od hinduizmu. Mnohé takéto sochy pochádzajú z čias predkresťanského obdobia. |
Oproti kresťanstvu, ktoré je homogénne, delta rieky Gangy je príliš rozvodnená. V súvislosti s hinduizmom možno hovoriť o rôznych smeroch, napr. „monistický teizmus“ - metafyzický a teologický pohľad na svet, že existuje len jeden princíp, jedna podstata vesmíru. Iné božstvá sú teda aj tak iba vyjadrením JEDNÉHO princípu. Ďalej je tu súvislosť na duálnosť (dvaita) a neduálnosť (advaita), v ktorej nie je deliteľnosť medzi Bohom a tým, čím sme my.
Šaivizmus má veľkú podporu v Kašmíre, v južnej Indii a na Srí Lanke. Každý zo štyroch smerov sa ešte rozsiahle rozvetvuje, existuje napr. aj Trika šaivizmus, ktorý sa rozmohol v Kašmíre.
Parvati, Ganešova matka, má ešte viac mien a jedno z nich, Šakti, je vzývané ďalším hinduistickým prúdom, ktorý sa volá šaktizmus, teda chápanie vesmíru v ženskom princípe.
Ako sme už uviedli, hinduistickú „Svätú Trojicu“ predstavuje: Brahma - Stvoriteľ; Višnu - Ochranca, Udržiavateľ; Šiva - Ničiteľ. V hinduizme je teda zakomponovaná TROJICA, ktorá je nedotknuteľná a jej rozšírením je ešte PÄTICA, ale i ŠESTICA Bohov, kde Ganeš býva jedným z nich a rôzne denominácie hinduizmu môžu používať iné božstvá/ich pomenovania ako tu uvedené: Ganeš, Šiva, Višnu, Surya a Durga. Treba však povedať, že TROJICA - Trimurti - je chápaná ako niečo posvätné, nedotknuteľné; pripustenie viac Bohov vôbec nenarúša konzistenciu tejto TROJICE.
Ďalej popri shAktam (Šakti), shAvaim, vAishnava existujú aj tieto smery:
gANApatyam - vyznavači Boha Ganeša
kaumAram - vyznavači Boha Skandu (Ganešov brat)
sAuram - vyznavači Boha Suryu (Boh slnka)
Adi Shankara, významný indický mudrc a svätec (686 n.l.), propaguje tradíciu Shanmata (Sanskrit) - šesť názorov, v ktorej iné denominácie (napr. na rozdiel od vaišnavistov, pre ktorých ten najdôležitejší je Višnu (Krišna) a ktorí sú takmer úplní monoteisti) uctievajú šesť božstiev v rovnakej úcte: Ganeša, Šiva, Šakti, Višnu, Surya a Skanda.
Bhagavadgíta - biblia Indov
Ganeš alebo Ganapati je spomínaný už aj v staroindických Védach. Zmienky o Ganešovi sa nachádzajú vo Védach - 'namo Ganebhyo Ganapati' (Yajurveda, 16/25), rovnako aj v najstaršej Véde vôbec - Rig Véde. Tento Boh napísal Mahabharátu ako pisár údajne svojim sloním klom.
Bhagavadgíta je súčasťou Mahabharáty a Gíta, ako ju skrátene volajú, sa považuje za akúsi bibliu hinduizmu. Mahabharátu napísal Ganeš spolu s básnikom, rišim Vyasom, o ktorom sa vraví, že rozdelil indické Védy (staroveké učenia) na štyri v chronologickom poradí, najstaršia je Rig Véda, potom Yajur Véda, Sama Véda a Atharva Véda.
Symbolika zobrazenia Boha Ganeša
Ganešova hlava symbolizuje átman, teda to, čo Indovia nazývajú „dušou“. Ale pozor, významovo je toto slovo inak chápané v budhizme. Jeho veľké telo znázorňuje pozemskú existenciu ľudí, ale aj máju, čo je výraz s mnohými význammi, jedným z nich „ilúzia tohto sveta“, lebo ho chápeme na základe toho, ako nás učili, alebo ako nás podmieňovalo okolie, vraví napr. aj mysliteľ J. Krishnamurti.
Slonia hlava Ganeša predstavuje múdrosť a Jeho hruď Óm, čo je zároveň najslávnejšia mantra (ústne odriekavanie) a aj symbol pre kozmickú realitu. Svätý symbol je vyobrazený na samom začiatku tejto stránky (podobný číslu 3). Podoba s číslom 3 je preto, lebo v dávnych dobách sa indické čísla dostali do arabštiny a Európania ich neskôr prevzali od Arabov.
Ganeš má štyri ruky - dve dole, dve zdvihnuté, v zdvihnutej pravej drží bodec, čo Mu pomáha pri odstraňovaní prekážok na večnej ceste k oslobodeniu. V ľavej ruke drží slučku, pomocou ktorej chytí do pasce každú nepríjemnosť na ceste. V dolných rukách drží hákový kríž, ale aj ruženec, čo naznačuje, že cesta za poznaním by mala pretrvávať.
Keď básnik Vyasa diktoval Mahabharátu, Ganeš použil svoj sloní kel na písanie, preto je zobrazovaný iba s jedným, vraví legenda.
Jeho veľké uši symbolizujú, že všetko vo vesmíre počuje; had okolo Jeho pása predstavuje energiu Kundalini vo všetkých formách. Koncepcia "Kundalini" pochádza z dávnovekej jogínskej tradície a filozofie a významovo je blízka "materskej inteligencii", ktorá pôsobí v pozadí pri jogínskom "prebúdzaní sa" a pri duchovnom zrení, pre ktoré sa používa aj výraz Kundalini Šakti.
Na čele má trident (trišul), čo v slovenčine je trojzubec - znak Boha Šivu a zároveň aj smrteľná zbraň. Trident sa vizuálne podobá na grécke písmeno PSI a v gréckej mytológii mal tento symbol boh mora, Poseidón, čo niektorí autori vo svojich pokusoch skúmať staroveké civilizácie zdôrazňujú ako indikáciu na Atlantídu.
Na samom spodku je pri Ganešových nohách zobrazená myš, čím je naznačené, že je skromný a pre svoju dopravu používa maličké stvorenie. Symbolizuje sa tým aj Jeho schopnosť sa nenápadne a všade dostať.
Aj keď rôzne vyobrazenia sa mierne líšia v predstavách umelcov - niekde Ho vidieť aj so šiestimi rukami, vyššie uvedená symbolika v zásade uspokojivo zhŕňa Jeho spodobnenia.
Ganeš má 108 mien a 32 foriem. Číslo 108 je považované za jedno z najsvätejších, v súvislosti so Šivom je to 1008 (Šiva má 1008 mien a 64 foriem). Medzi Jeho 32 foriem patrí napríklad zobrazenie v červenej farbe so štyrmi rukami - Baala Ganapati, alebo Dharuna Vinayakar s ôsmymi rukami; Heramba Vinayakar je zase Ganeš s desiatimi rukami a piatimi tvárami.
Tantra a tantrický sex
Dekadentná európska a americká kultúra zameraná na rôzne senzácie použila systém tantrických techník hlavne pre zárobkovú činnosť. Zo všelijakých seminárov či kurzov si totiž lektor aj rýchlo postaví dom, ale jeho "žiačky" či "žiaci" sa vlastne nič nenaučia. Ale čo na tom? Tantra v prvom rade vôbec nemusí byť iba sex, ale môže byť. V hinduistických formách je tantra súbor mnohých dobrovoľných rituálov. V jej praktizovaní prebieha vizualizácia Božstva a vyslovovanie mantier (ale ľuďmi s vierou, ktorí sú naozaj oddaní Bohu). Tantru môže učiť len skúsený majster a určite nie na "zárobkovom" kurze, najskôr iba v ezoterickej skupine. Jej podstatou je SPOJENIE alebo dialóg medzi Bohom Šivom a Parvati/Šakti. Boh Šiva raz sediac na svojej hore Kailasa odpovedal Parvati, svojej Žene, keď sa ho pýtala, aká je najdôležitejšia tantra, takto:
"Je 64 Tantier, ó, Môj Pane, Oceán Súcitu, povedz Mi, ktorá je najdôležitejšia?"
Mahadéva (Šiva) odpovedá: "Parvati, Moja Drahá, existujú mantra-pitha, yantra-pitha a yoni-pitha. Z týchto je najdôležitejšia určite yoni-pitha".
Podobne ako bol hákový kríž zneužitý Hitlerom, tantra sa zneužíva ako "Viagra" či senzácia iba pre "lepší, krajší" sex konzumnej spoločnosti a realita je taká, že s takýmto postojom ju proste nemožno zažiť, lebo iba Šiva a Parvati majú kľúč k Spojeniu a dajú ho iba tomu, kto pochopil isté životné pravdy.
Ak teda nájdete nejaké "atraktívne" stránky o tantre, ktoré vám "pomôžu" k "zdraviu", "spokojnosti", "slasti", "zážitku", aký ste ešte nikdy nemali, ale nikdy vás títo ľudia ani len nenasmerujú na Svätú horu Kailasa, pričom za kurz zaplatíte zopár tisíc toliarikov, zamyslite sa nad slovami, ktoré povedal Boh Krišna Ardžunovi:
Bhagavadgíta, II. 49
"Tí, ktorí pracujú pre odmenu, sú stratení, Ardžuna. Činy poškvrnené túžbou sú horšie ako práca vykonaná s mysľou odpútanou od výsledku."
Ganešova yantra má veľa vyobrazení; na obrázku vidieť Mahaganapati yantru. Srdcom yantry je bindu - stred; niektoré yantry sú aj kombinované a aj s vyobrazením hákového kríža. Úlohou yantry je navodiť rezonanciu s Božstvom, preto treba používať takú yantru, ktorá nám približuje Boha, ktorého vzývame, a ktorý nám splní priania, ktoré očakávame. Štvorec (bhupura) je typický pre Ganeša, trojuholník smerom dole symbolizuje Šakti, smerom hore Šivu. Sadkona Yantra - Dávidova hviezda - je typická aj na iných vyobrazeniach takýchto geometrických matríc. Pôvod yantier určite vychádza z tantrizmu, predovšetkým sú to symboly védskej sily.
Jeden objekt môže vyzerať zo štyroch strán vždy inak.
Svätá hora Boha Šivu v Tibete, ktorá sa nazýva aj Hora hákového kríža - Svastika Mountain. Je to najvyšší pilier šaivizmu, ale aj budhizmu a iných vyznaní a vedú sem púte. Hora je vysoká 6,638 m. V tibetskom jazyku sa volá Gang Rinpoche. Slovo Kailāśā v sanskrite znamená kryštál. Neďaleko hory je veľké jazero Manasarovar v n. m. výške 4556 m, asi 2000 km od Lhasy, hlavného mesta Tibetu. Je to najväčšie jazero na svete v takej výške. Na hore a v jej blízkosti sú v skalách vyobrazenia hákových krížov. Na horu nemožno ísť; Kailash Yatra, teda púť k nej, nie je ľahká. Buď sa ide z Indie alebo Nepálu. Cesty z Číny realizujú skôr iba domáci.
Šiva má drsné spôsoby. Jeho nasledovníci nenosia honosné šaty, nemajú miliónové autá. Šiva nosí okolo krku lebky, je ozdobený hadmi a jeho zvyky zaskočia každého, aj samotných Bohov. Jeho stúpenci nosia na svojich telách svätý popol, ktorý spolu s korálkami rudrAxa predstavuje jednoduchosť a skromnosť. A popol znamená finálny stav, keď všetko zhorí... Až do tla...
O svastike, jej zneužití a niečo o okultizme...
Omyl dejinotvorcov alebo znesvätenie hákového kríža?
Prví kresťania tiež používali vyobrazenia svastiky. Cirkev nemá k tomuto jasné stanovisko. Najskôr možno iba také, že ľudia používali vždy nejaké symboly; nehľadajú však súvislosť medzi tým, že ak existuje Boh, dal sa zjaviť aj Indom, možno aj dávnovekým Slovanom... Každá kultúra si Ho a aj Jeho zjavenia prispôsobila sebe i svojej dobe.
Obrázky na tejto stránke zobrazujú hákový kríž v Ježišovej hrobke v Jeruzaleme a jeden obrázok je uvedený aj tu.
Mnoho zenových žiakov navštevovalo prednášky majstra Bankeiho, aj ľudia z rôznych rádov a siekt. Nikdy neodriekaval sútry a nemal záľubu v scholastických rozpravách. Jeho slová pramenili v srdci a vchádzali priamo do sŕdc poslucháčov. Tí sa však veľmi hnevali na istého kňaza z Ničirenovej sekty, ktorej stúpenci nechceli o zene ani počuť. Na seba upriamený kňaz z tejto sekty prišiel do chrámu rozhodnutý diskutovať s Bankeim.
„Hej! Učiteľ zenu," kričal. „Kdekto ťa uznáva a poslúcha tvoje príkazy, no človek ako ja ťa nebude rešpektovať. Si schopný prinútiť ma, aby som ťa poslúchol?"
„Poď ku mne, ukážem ti," povedal Bankei. Kňaz sa pyšne predieral davom k učiteľovi. Bankei sa usmial. „Poď k mojej ľavici." Kňaz poslúchol. „Nie, lepšie sa budeme rozprávať, ak budeš po mojej pravici. Stupni si sem." Kňaz pyšne prešiel na pravú stranu. „Vidíš," poznamenal Bankei, „ty ma poslúchaš a ja si myslím, že si veľmi milý človek. Teraz si sadni a počúvaj."
Obrázok "Božie ruky” - predkresťanský staroslovanský symbol boha Swaroga, často najväčšieho boha Stvoriteľa, ktorý bol súčasťou svätej staroslovanskej trojice Triglav. Sanskritský výraz "Swarga", foneticky takmer identický, je zase pomenovanie nebeských svetov. Je táto fonetická zhoda iba náhodou? |
Naša národná - slovenská zástava - má dvojitý kríž a tri kopce, ktoré sú takmer identické trom kopcom na slovinskej zástave, ktorá zobrazuje Triglav - vrch staroslovanskej božej trojice (podobný hinduistickému Trimurti) v prekrásnom teréne v slovinských Alpách (Juliánske Alpy - Slovinsko/Taliansko).
Adolf Hitler bol mystický šialenec, ktorý vzal prvky metafyziky za účelom vytvoriť teóriu o dávnovekej existencii vyššej rasy, o ktorej písali rôzni ezoterici už predtým. Postavil teda svoju ideológiu na tom, že "rasa Árijcov" (tento výraz však hinduizmus v zásade odmieta) bola vyššia a že Nemci majú svoj pôvod v nej. Tento človek investoval do výskumu Južnej Ameriky viac, ako je dnešná niekoľkoročná investícia do produkcie brakov Hollywoodu, a sú dôkazy, že nemecká ríša posielala svoje výskumné výpravy aj do Tibetu. Ako zdroj uvediem Wikipediu v angličtine. Je však veľa historických záznamov; takisto sú aj nevyvratiteľné dôkazy, že práve Južná Amerika, kde si nacisti už skôr hľadali svoju pôdu, sa stala aj ich azylom po páde Berlína..
Prvým elementom nacistického okultizmu bola zmienka o mýtickej krajine Hyperborea-Thule, ktorá sa podobá Platónovej Atlantíde, len s tým rozdielom, že Herodotus písal o "tajomnom kraji" (Hyperborea) na ďalekom severe. Vznikla tak spoločnosť Thule (Thule-Gesellschaft), ktorej hlavným pilierom bola vyššie uvedená skutočnosť, že Nemci kedysi dávno prišli z tejto "krajiny".
Spoločnosť Thule, ktorá bola založená v roku 1918, sa opierala o ďalší dôležitý bod - naša Zem je dutá, čo už uviedol aj britský astronóm Sir Edmund Halley, ktorý ako prvý prišiel s touto myšlienkou už v roku 1692. Táto zaujímavá koncepcia sa neskôr dostala i do širšieho povedomia ľudí a Jules Verne tak napísal veľmi slávnu knihu o ceste do podzemného sveta.
Cieľom spoločnosti Thule bolo predovšetkým skúmanie, odkiaľ prišli germánske kmene, a neskôr sa jej idey orientovali proti iným rasám, najmä Židom.
Svastika alebo hákový kríž je dávnoveký symbol šťastia a prosperity a tento výraz je prevzatý zo Sanskritu - svastika je aj tradičným symbolom pohanského boha hromov (severu) - Thora. Symbol sa nachádza po celom svete, dokonca ho používali aj starovekí Židia.
Ezoterická teória „dutej zeme“ v literatúre
Legendy
Legenda o „hadích ľuďoch“ v Indii
“Ardžuna se oženil s Ulupí, princeznou hadího světa, a posléze Subhadrou, Kršnovo sestrou.”
Mahabharáta
Aj keď popri gréckej mytológii o pokračovaní života v podzemí po smrti existuje veľa legiend, treba rozlíšiť, že niektoré brali existenciu takéhoto sveta vážne, iné zas nie. Podzemný "svet hadích ľudí" mnohí hinduisti chápu ako realitu s plnou vážnosťou.
V Indii je staroveká viera, ktorá stále prežíva - kedysi dávno tu existovala podzemná rasa bytostí, ktoré bývali pod zemou a ich hlavným mestom bolo Bhogavati, ktoré je niekde blízko mesta Patala v štáte Uttar Pradesh na severe Indie. Podľa legendy ide o veľmi vyspelú rasu s rozvinutou technológiou. Ako zdroj pre toto tvrdenie je samozrejme kniha Mahabharáta, a nie jediná, kde sa o týchto polobožských bytostiach jednoznačne píše aj s tvrdeniami, že sú nesmrteľné. Ich vodcom je Varuna, ktorý patrí do slnečných božstiev podobne ako Surya. Varuna je uvedený aj v Ramajáne ako Boh oceánov. Keď Rama a jeho armáda nemôžu prekročiť oceán z južnej Indie na Srí Lanku, Rama atakuje oceán nebeskými zbraňami. Napokon použije tú najhroznejšiu zbraň, ktorá sa volá Brahmastra - táto mocná zbraň je v hinduistickej mytológii paralelou k najhroznejšej zbrani (azda i k nukleárnej), ktorú stvoril Brahma. Napokon Varuna vychádza z mora a klania sa Ramovi s prosbou, aby mu nezničil oceány. Rama dostáva prísľub, že bude postavený most na Lanku zázrakom. O "hadích ľuďoch" píše aj Bhavishya purána, ale aj mnohé ďalšie sväté texty. "Nagovia" slúžia Varunovi ako pomocníci.
Na obrázku vidieť fotografiu zo satelitu (NASA) - most medzi Srí Lankou a Indiou, o ktorom sa hovorí v epose Ramajána. Podľa legendy bol most postavený pre Ramu, hlavného hrdinu Ramajány, aby mohol zachrániť svoju ženu - Situ.
V Tibete zase existuje mystická svätyňa Patala, o ktorej vravia, že môže stáť na tunelovom systéme.
Kmeň indiánov Hopi
Za veľmi dôveryhodné možno považovať svedectvá a odkazy proroctiev severoamerického indiánskeho kmeňa Hopi, ktorí verí, že ako kmeň vyšli z podzemia, kde boli ukrytí pred potopou. Títo Indiáni veria v päť svetov a v podzemí boli v úkryte z dôvodu zničenia druhého sveta, po ktorom prišiel svet tretí (tento). Kmeň Hopi má niečo veľmi podobné s kresťanstvom - starší očakávajú príchod bieleho brata (Pahana), ktorý im prinesie stratenú kamennú doštičku s chýbajúcim proroctvom. Podľa Indiánov príde ŠTVRTÝ svet, TRETÍ bude zničený. Ide teda o akýsi očistec, pričom PIATY svet bude žitie s Bohom. Indiáni Hopi majú na znak svojej histórie v každom obydlí na dlážke otvor, ktorý svedčí o ich príchode na tento svet z podzemia potom, ako bol druhý svet zničený potopou.
Egyptský boh Osiris
Egyptský boh Osiris bol bohom podzemia. Existuje aj Kniha mŕtvych, ktorú mali Egypťania, kde je veľmi veľa statí venovaných tomuto bohu. Jeho uctievanie podľa encyklopédie Wikipedia pretrvávalo do 6. storočia po Kristovi. V roku 380 Flavius Theodosius, ktorý ako prvý uzákonil kresťanstvo, zničil svojim nariadením všetky pohanské chrámy.
Iné zdroje
Popri výrazu "Thule" (termín sa používa aj dnes pre označenie kultúr na ďalekom severe) sa ešte ujal pojem "Vril", čo bol pôvodne román od autora Edwarda Bulwer-Lyttona, ktorý vyšiel v roku 1870, ale pod názvom "The Coming Race", ktorý možno stiahnuť tu: http://www.gutenberg.org/etext/1951. Ide o knihu podobnú sci-fi žánru, neskôr vydanú aj pod názvom Vril, ktorá však popisuje niektoré veci o podzemnej rase príliš popisne, až niektorí čitatelia začali považovať knihu nie za fikciu, ale za fakt. V súvislosti s nacizmom sa hovorí aj o tajnej spoločnosti Vril. K založeniu dopomohol údajne Karl Hauhofer, ktorý ako vojenský atašé v Japonsku študoval zen budhizmus a údajne prešiel školením tibetských lámov.
Príbeh admirála Byrda
Admirál Byrd bol jeden z významných bádateľov USA, ktorý sa narodil v roku 1888 a v dvadsiatom roku svojho života vstúpil do námorníctva USA. Mal veľkú záľubu v lietaní, ktorú mu do profesionálnej kvality vyprofilovala aj vojna. Stal sa z neho jedinečný navigátor v moreplavbe a letec, neskôr aj letecký inštruktor pre námorníctvo USA.
Tento človek sa preslávil ako bádateľ a cestovateľ v expedíciách do Antarktídy i Arktídy a neskôr svojim tajným denníkom, ktorého dôveryhodnosť je však niektorými ľuďmi spochybňovaná. Vo februári v roku 1947 tento admirál letel ponad severnú pologuľu, čo popisuje vo svojom denníku; pričom tu ide o akési „blízke stretnutie“, ktoré možno pripodobniť ľuďom, ktorí videli UFO.
V denníku admirála Byrda je zápis:
(jednotlivé pasáže boli prekladané voľne a možno ich nájsť v originálnej verzii na mnohých internetových stránkach v angličtine):
11:30 - Z pravej strany i zľava nás sprevádzajú akési lietajúce stroje! Približujú sa k nám a čosi z nich vyžaruje... Podobajú sa diskom a sú dosť blízko, aby sme mohli rozpoznať označenia, ktoré sa podobajú hákovým krížom...
"Dovolili sme vám sem vstúpiť, lebo ste dobrý človek a dobre známy na povrchu Zeme, admirál.“ Ja som bol úplne nemý. „Áno,“ odpovedal majster, „nachádzate sa vo svete Ariani, čo je podzemný svet.“
"... V roku 1945 a aj neskôr sme sa pokúšali nadviazať kontakt s vašou rasou, ale naše úsilie sa stretlo s nepriateľskosťou, poslali sme k vám naše lietajúce stroje Flugelrads, po ktorých ste strieľali...“
"Naši poslovia doručili správy mocnostiam vášho sveta, tie však stále nepočúvajú... Vidíte, naša veda a kultúra je mnoho tisíc rokov v predstihu oproti vašej rase, admirál.“
Dôležité je, ak chceme chápať dejiny, že filozofia spoločnosti Thule sa opierala o isté mystické a okultné prvky, ktoré sa objavili v podobnom šate v 19. storočí už aj v Prahe.
Geológovia neschvaľujú teóriu dutej zeme, avšak nevylučujú možnosť obrovských podzemných dutín v jej hlbinách.
Smoky God alebo cesta do vnútra zeme
Olaf Jansen ako devätnásťročný rybár z Nórska sa spolu s otcom rozhodli plaviť sa ďalej na sever. Po nebezpečnej ceste sa dostali na miesto, ktoré možno označiť ako podzemný svet. Vzniká kniha o utopickom podzemnom svete Agharta, o ktorom sú zmienky aj v starovekých záznamoch nórskej mytológie - Valhalla, ale aj v tibetskej Shamballe. Knihu napísal Willis George Emerson, avšak nejde o zábavnú literatúru, ale o druh žánru s tvrdeniami, ktoré chcú vyzerať pravdivé: http://www.ourhollowearth.com/SmokyGod.htm
Dr. Raymond Bernard
Spomedzi mnohých autorov o teórii dutej zeme ma zaujal Dr. Bernard, ktorý vo svojej knihe The Hollow Earth (Dutá zem) rozpráva príbehy o ľuďoch, ktorí vošli do podzemia a podľa Bernarda UFO pochádza práve odtiaľto.
Citujem:
(O tuneli v Roncador [v Mato Grosso] sa hovorí, že ho strážia divokí Murcego Indiáni, čo podporuje aj americký vedec Carl Huni, ktorý študoval tento kmeň. Esej sa volá 'The Mysterious Tunnels and Subterranean Cities of South America' (1960)):
Vstup do jaskýň strážia títo Indiáni - sú tmaví, s veľkou fyzickou silou. Vedia všetko zacítiť lepšie ako stopársky pes. Aj keď vám dovolia vojsť dovnútra, obávam sa, že sa navždy stratíte pre súčasný svet; pozorne strážia tajomstvo a nemusia pustiť ľudí späť do tohto sveta, ak raz niečo uvideli.
Údajne vchody do podzemného sveta
Agharta je teda názov podzemného sveta a Šambala / Shamballa jeho hlavné mesto. O "vchodoch do podzemia" píšu viaceré stránky zaoberajúce sa ezoterikou:
- Mato Grosso, Brazília
- Kentucky, Mamutia jaskyňa (Mommoth Cave), USA
- Manaus, Brazília
- Vodopády Igua, Argentína/Brazília (na hranici)
- Vrch Epomeo, Taliansko
- Himaláje a Tibet, Mount Kailash, svätá hora Boha Šivu
- Mongolsko
- Veľká pyramída v Gize
- Severný a južný pól
- Mount Shasta, Kalifornia - existuje tu údajne podzemné mesto Telos
Vyššie uvedené informácie nechcem podsúvať ako hodnoverné, ale iba naznačiť, z čoho vychádzali niektoré nám doposiaľ neodhalené okultné tiene nacistickej ríše a prečo si hákový kríž zobrali ako svoj symbol. Hitler a aj iné okultné smery totiž verili, že "vyššia rasa" existuje v podzemí. Na internete sú aj stránky s názvom "dutá zem", ktoré propagujú toto uvažovanie, napr.:
http://www.ourhollowearth.com/
http://www.crystalinks.com/hollowearth.html
Staroveká India, Atlantída a Ganeš
Viracocha, boh Inkov, stvoril Zem, hviezdy, nebo a ľudstvo. Prví ľudia ho však neposlúchali, tak ich zničil potopou a stvoril nový svet...
Americký spisovateľ a bádateľ John L. Stephens navštívil ruiny majskej civilizácie a našiel vyobrazenia slona na stĺpe v Copane. Existuje však aj majský boh s veľmi veľkým nosom, ktorý predstavuje pozoruhodnú podobu s Ganešom.
Je možné, že predstavitelia dávnejšej, nám neznámej civilizácie, mohli pôsobiť na myslenie dávnovekých ľudí ako bohovia. Objavujú sa aj názory, že základy hinduizmu, kultúr Indiánov (kmeň Hopi, Aztékovia, Majovia atď.), tibetského náboženstva Bön tvorili kedysi jednu kultúru.
Podľa dvoch svetových antropológov (Robert Heine Geldern a Gordon F. Ekholm) boli lode na indickom subkontinente už tisíc rokov pred narodením Kolumbusa oveľa schopnejšie a technicky viac pripravenejšie ako lode vyrábané v Európe do 18. storočia.
Alexander von Humboldt, známy európsky vedec a antropológ (1769-1859), bol jeden z prvých, ktorý prišiel s myšlienkou, že Indiáni pochádzajú z Ázie.
Lopez, španielsky autor knihy Rasa Árijcov v Peru, tvrdí že mnohé hlinené či keramické nádobky nájdené v Peru obsahujú znázornenia Ramajány a Mahabharáty. Boh Inkov, Viracocha, sa veľmi podobá na Ganeša.
Zoomorfné božstvá
Už v starovekej, a nielen v indickej mytológii, nájdeme rôzne stvárnenia zobrazujúce štvornohého tvora s konskými kopytami a telom človeka, alebo staroegyptské sfingy (s tvárou človeka a telom leva). Mnohé legendy Indiánov popri ďalších po celom svete obsahujú informácie o existencii veľmi vyspelých bytostí, ktoré prišli pomôcť, učiť...
Indiáni z kmeňa Hopi majú napr. proroctvá, ktoré im zanechal veľký majster Masaaw; hovoria o Pavúčej žene, ktorá ich vyviedla z podzemia - štyri ruky indického Boha a sloní chobot naozaj nie sú ďaleko od „Pavúčej ženy“.
Majú Indiáni pre nás prekvapenie - koniec majského kalendára - čo bude nasledovať?
Koniec majského kalendára je 23. decembra 2012. Sú však dve korelácie a táto je od Lounsburyho. Podľa inej od Goodmana, Martinez-Hernandeza a Thompsona sa majský kalendár končí roku 2012, a to 21. decembra, avšak v kalendári Májov je posledný dátum uvedený ako 13.0.0.0.
Chystajú pre nás Indiáni prekvapenia, o akých ani netušíme? Určite rôzne zmeny možno vyrátať, napr. obehy hviezd a vyššie uvedený dátum sa môže predsa len opierať o nejakú astronomickú vedomosť, o ktorej sa nám ani nesníva. Prečo Majovia kalkulovali s dátumom v pre nich tak ďalekej budúcnosti? Majský kalendár sa začína v roku 3114 pred Kristom, čo sa veľmi blíži k dátumu smrti/zmiznutiu Krišnu, teda aj k dátumu počiatku Kali Yugy, obdobiu temna, ktoré podľa hinduistického kalendára završuje etapu štyroch Yug. Dvanásťročný rozdiel medzi počiatkom vzniku majského kalendára a zmiznutím Krišnu je v takej ďalekej histórii naozaj zanedbateľný.
Niektoré odborné články zas hovoria o istých planetárnych súvislostiach, teda o astronomickej anomálii, ktorá by 23. alebo 21. decembra 2012 mohla prísť. Iní zasa, najmä menej vedecky orientované skupiny, vyslovujú názory, že by to mohol byť koniec sveta.
Kresťanstvo a iné náboženstvá - je rozdiel medzi nimi, alebo ho iba vytvárame?
Satya Yuga je podľa hinduizmu prvý vek, kedy ľudia žili s Bohmi. Bližšia podobnosť so židovským/kresťanským rajom už ani nemôže byť!
V Mahabharáte je niekoľko príbehov, kedy panna počala dieťa od Boha. Môžem uviesť aj Kunti - manželku veľkého Pándu.
Dejinami Európy väčšinou vždy hýbal kríž a bolo tu veľa krvi. Bolo to aj v iných krajoch len s rozdielom, že v Európe vládli pápeži a v biblii stojí veľa slov o láske, odpúšťaní a milovaní i nepriateľov. Kresťanstvo je jedno z málo učení, ktoré priam prikazuje nenásilie.
V hinduizme sa očakáva príchod ničiteľa Kali Yugy (proroctvo hovorí o príchode človeka menom Kalki, ktorého rôzne skupiny považujú buď za avatara Boha Višnu alebo Šivu), čo sa podobá kresťanskému druhému príchodu Pána (Krista).
Hinduizmus a ani budhizmus nie sú v rozpore s kresťanstvom a jeho hodnotami, v našej kultúre sú však niečím novým, čo nás buď vedie k nezáujmu alebo hlbšiemu poznávaniu. Tvrdenie, že Boh sa zjavil iba v Jeruzaleme, vedie ku xenofóbii. Hinduizmus má veľa podobného s kresťanstvom, napr. aj to, že meno Krišna v Bengálsku niekde vyslovujú ako „Krsto“.
Keď prišli prví anglickí dobyvatelia do dnešnej Ameriky, zabíjanie Indiánov považovali za vôľu Božiu a puritáni citovali Žalm 2:8: "Žiadaj si odo mňa a dám ti národy za dedičstvo a končiny zeme do vlastníctva." Masakrovali tisíce a státisíce Indiánov, tí sa od nich potom naučili skalpovať... O Južnej Amerike možno povedať to isté. Sú dôkazy o tom, ako cirkev priamo podporovala zabíjanie v snahe získať zlato.
Obrázok: Sun Wukong je čínska obdoba polobožskej bytosti s opičím výzorom, ktorej v hinduizme korešponduje Hanuman.
Rozdeľovať ľudí na tých, čo sú "kresťania" - teda tí "dobrí", a tých, čo sú "nekresťania", teda tí "zlí", robil vlastne aj Hitler, len to neboli "kresťania" a "nekresťania", ale "vyvolení" - Nemci, a podradnejšie rasy. Takéto bezduché škatuľkovanie, ktoré nemá nič spoločné s pravou vierou, nemôže byť cestou k Pravde.
V Severnej Amerike Ku Klux Klan pri svojich krvavých rasistických aktivitách používa kresťanský kríž a nikto ho nechce zakázať...!
Kristus a Budha sú tu. Aj Ganeš. Je to radostná správa, že? Stačí si sadnúť a piť červené víno...