Tak toto je príspevok do ktorého do komentárov môžete písať vaše strašidelne príbehy a tie najlepšie potom dám rovno do príspevku a nie do komentárov.
Nika
Mám 11 rokov a môj život sa mi až do teraz zdal úplne obyčajný. No už nieje... Jednu noc,keď hodinyodbili polnoc,zjavila sa mi akási žena. Mala divné šaty a zahalenú tvár. Myslela som si, že sa mi to len zdá, ale ona prišla bližšie a pohladila ma po tvári. Veľmi som sa bála a chcela som kričať, no nevydala som zo seba ani hlások. Urobila akýsi pohyb pravou rukou a tam som sa zjavila ja, keď som bola šťastná. Hrala som sa so psom, no pohla ľavou rukou a v nej som bola, keĎ mi umrel psík. Plakala som. Spojila ruky a vytvorila ma v týchto časoch. Znova sa ku mne priblížila a chcela niečo spraviť, no amizla, keď začula susedov, ako sa hádajú. Odľahlo mi, no na druhý deň, keď som sa vracala zo školy, zbadala som ju v autobuse. Kývala mi a držala mi miesto. Musela som si k nej prisadnúť, strašne ma to k nej ťahalo. Snažila sa mi niečo vysvetliť, ale ja som ju nepochopila. Zaviedla ma do domu a ukázala mi fotku muža, asi jej priateľa. Na fotke bolo napísané ,,Navždy budeme spolu, Julianna". Potom ma zaviedla k rieke. Zjavil sa tam ten muž. Zrazu padli na zem jej šaty a odokryli to, čo tajila. Svoju pravú tvár. Bola nádherná. Chytila za ruku toho muža, objali sa a začali mi mávať. Neskôr zmizli. Keď som sa pýtala mamy, kto bola Julianna, povedala, že to bolo mladé dievča, ktoré obvinili zo smrti svojho manžela. Ušla, aby sa vyhla ľuďom. Namiesto nášho domu tu bol kedysi potok. Ona do toho potoka skočila a jeden z ľudí do nej hodil kameň. Omdlela a umrela. Okrem toho Julianna bola moja pra, pra... babka. Neviem, či ma chcela varovať alebo ma chcela spoznať...
Komentáre
Prehľad komentárov
Raz sme isli s kamoskou cez tmavy park pocuvali sme pesnicky a pozerali fotky z dasinho (kamoskineho) mobilu . v tedy sme isli o 23:45 takej party. Uz sme mali na mierene domov . bolo to rychle nieco ma od dasi odrazilo. A to co som vydela bolo jak z nejakeho hororu. Dase nieco pilo krv. Teda aspon to tak vyzeralo neskor ked to odletelo pribehla som dase mala na krku upirie uhryznutie. Za cala som kricat o pomoc . o par sekund dosli dvaja muzi s ktorymi som isla z dasou do nemocnice. Nastastie dasa je dnes v poriadku nezomrela.
O 3 dni neskor som isla o 23:45 vecer do tho parku. Ten upir tam bol . prepripad som mala zo sebou cesnak. Isla som knemu nohy sa mi triasli, po chrbte mi prechadzal mraz , potili sa mi ruky, srdce mi busilo silnejsie . postavila som sa vedla neho . cakala som ze nezava a pohryzne no nestalo sa ta
k . asi o minutu sa ho pytam :"preco?" . a on odpovie: "dasa , to som nechcel odkaz jej ze ma to mrzi" . chcel som iba teba sestra. Spitam sa : co? Sestra? Dozvedala som sa ze pred 19 rokmi som mala brata dvojca volal sa erik a stratil sa. Uz ho nikdy nenasli. Ale ja som si ho nepametam lebo sme boli este obaja mali.
P.s.: tania
Hrozný deň
(Aďka , 1. 11. 2016 16:01)Boli sme s kamoškou a jej sestrou vonku. Len sme sa tak prechádzali. Bolo pekne, slnečno. Sadli sme si na deku a rozprávali sa. Zrazu, len tak z ničoho nič sa zamračilo a začalo pršať. Schovali sme sa pod stánok, ktorý bol prázdny a mysleli sme si, že to bude len malá prehánka ako obvykle. Ale mýlili sme sa. Dážď bol čoraz silnejší. Naraz som pocítila prítomnosť niekoho ďalšieho.To by ešte nič nebolo, ale naraz sme všetci naraz vykríkli od strachu. Hrozne sme sa báli. Už nám bolo jedno, či zmokneme, alebo nie. Rozbehli sme sa domov. Myslela som si, že už je všetko v pohode keď som sedela doma za oknom a sledovala ako búrka utíchla. Ale strach sa mi zasa vrátil a to v ešte silnejšej podobe, keď my kamarátka so sestrou volala. Bola to tá istá kamarátka, s ktorou sme boli vonku, ale po hlase som ju nespoznala. Bola uplakaná. Volala mi, lebo kým sme boli vonku, počas búrky, jej dedko zomrel. Asi to bol on, koho sme sa tak zľakli...
hrozna noc
(viktoria husarcikova, 19. 1. 2011 16:28)v jedn den sme s kamaratkou stanovali. bol to celkom pekny vecer. no o jednej hodine v noci sme pocitili chlad. zrazu nas stan zacal vybrovat, az sa celkom nadvihol. zrazu sme uvydeli velkeho psa. bol to bes(velky pes ktory zabija. zutekali sme. na tu noc nikdy nezabudneme.
Re: hrozna noc
(DOBRÝ PRÍBEH, 16. 10. 2016 5:20)To čo vám prev rátilo stan sa volá Temný alebo aj Pekelný pes a je to Bez ktorý by nemal priamo zabíjať ale ak sa naňho tri krát pozrieš tak zomrieš. Koľko krát si ho viďeala?
Démon na Cintoríne
(Zelený Elf alias Dobrý Príbeh, 16. 10. 2016 6:06)Raz keď som sa len tak vybral na cintorín bolo 28 .10. a zima, zavrel som po sebe bránu a išiel som k hrobu môjho deda ( ktoré ho som poznal iba náhrobného kameňa) . Zrazu ma ovial mráz a tak som zastal a zapol si bundu. Ale ako som zastal a zapínal si bundu tak ku mne doľahol úplne tichý šepot: odíď odíď, človeče zachráň sa... A dvihol sa vietor povedal som si že to bola iba moja fantázia že mi dva dni pred Halloweenom bujnie, a tak som pokračoval v prechádzke po cintoríne. Bola už noc a keď som pozrel na hodinky ukazovali 00:56. Otočil som sa na na odchod, ale pri cintorínovej bráne teda desať krokov pred ňou som zastal a obzrel som sa do kríkov ( počul som šuchot), teraz mi mráz behal po celom tele lebo som v kríkoch uviďel dva čierne psy. Zuby mali ostré a tiekla zních sýra. Pazúry biele a ostré a podnimi zem spálená na uhol srsť taká čierna že oproťi tme doslova žiarila na čierno,začul som tiché kvílenie za chrbtom a zrazu tie dva psy ( cca 2 metre vysoké Dánské Dogy) začali cúvať ( ako keby sa ma báli) dobre som vedel že sa neboja mňa a tak som sa otočil smerom k cint. bráne a upaloval som domov za sebov som počul hlasné vrčanie a štavé kvílenie. Dobehol som od strachu polomŕtvy domov tam som rozostavil ochranné Znaky a opakoval som si ako mantru slová: ja som svetlo a ty tma odíď lebo nevydržíš dotyk mňa! Neviem akým zázrakom alebo čím to zabralo ale ja som nasledujúce štyri noci ani oka nezažmúril a desil som sa aj kikiríkania kohútov. A to už dva mesiace študujem Bielú Mágiu. Ani si nechcem predstavovať čo by sa stalo človeku čo by nespoznal že sú to temné psy.
Re: Démon na Cintoríne
(Zelený Elf alias Dobrý Príbeh, 16. 10. 2016 6:09)Oprava nie Štavé ale štekavé kvílenie
Re: Re: Démon na Cintoríne
(Zelený Elf alias Dobrý Príbeh, 16. 10. 2016 6:15)To viete Google klávesnica opravuje aj to čo nemusí.
dievčatko v studni
(linda, 22. 10. 2011 20:39)
postavi:Petra,Nika
Petra raz išla spať ku svojej kamoške Nike.
bavilisa a zabávali a pred spanim si pozreli romantickú konédiu aby lepšie spali večer čo spali sa Petra zobudila na ticí plač mislela si že to u susedov ale to boli starí ľudia tak to nemohlo byžť.Tak sa išla pozrieť odkiaľ ten plač ide.Šiel z vonka tak si dala bundu a išla sa pozrieť von.Ten plač šiel zo zadu domu zo starej visušenej studne ale na tej studni bol poklop.Petra sa snažila ten poklop odsunúť ale nešlo to tak sa pozrela cez malú dierku v strede poklopu a bolo tam malé diečatko 5 ročné tak ríchlo zobudila Niku a jej rodičov odsunuli poklop na studni ale žiadne dievča tam nebolo ale Petra stále počula tichí plač ozívajúci sa zo studne a na další deň zase videla dievčatko v studni a tak každú noc sa tam objavuje duch dievčatka.
Re: dievčatko v studni
(sylvinka, 24. 2. 2012 18:25)
velmi dobreeee.
to si si sama vymyslela?
Re: dievčatko v studni
(AGENTKA , 31. 10. 2013 8:11):O Božské , toto poviem na našej HALL . Párty ;)
PRIBEH SARAH
(AĎA, 22. 4. 2016 18:37)
*7.3.1885-+10.7.1900.
MENO: SARAH, VEK 15 (NESTARNE) , ZILA V ROKOCH: 1885-1900, KDE ZOMRELA V TOMTO DOME V ROKU 1903, ZHORELA LEBO CHCELA ZACHRANIT SVOHO PRIATELA ERIKA (23), ERIK SA PO JEJ SMRTI OBESIL NA JABLONI PRED DOMOM KDE SA SPOZNALI V ROKU 1900, CHCELA TANCOVAT CHCELA A MALA CIEL KT. SA JEJ NIKDY NESPLNIL, MALA MAMU A OTCA ALKOHOLIKA KT. ZAVINIL POZIAR CHCEL ICH DOM AJ S NIMI ABY ZHOREL. SARAH VYRAZILA HL. DVERE VSETCI UNIKLI NA ERIKA SPADOL KUS STROPU SARAH HO SPOD NEHO VYTIAHLA ERIK NESUHLASIL ABY PRED NOU UTEKALA AKO PRVY NO SARAH BY MU TO NEDOVOLIA. ERIK VYSIEL CEZ HL. DVERE SARAH TO STASTIE NEMALA A ZHORELA ZA ZIVA. ERIK SA TO DOZVEDEL PO TYZDNI V NEMOCNICI ZOSALEL A KED HO PUSTILI NECHCEL ZIT BEZ SARAH. SARAH TO NECHCELA NO ERIK ZIL S POCITOM VINI ZE NEZHOREL ON ALE SARAH. CHCEL BYT S NOU. SARAH SA AKO DUCH V ROKU 1910 VRATILA DO TOHTO DOMU 12 RODIN SA TU VYSTRIEDALO 13 SEM MY. 13 RODIN ZA 150 ROKOV 8 KRAT ZREKONSTRUOVANY. SARAH TO ZLOMILO SRDCE JE DOM SA MENIL NA NOVY A NOVY. VSETCI ODISLI ONA ZOSTALA. PROSILA O POMOC VSETCI SA BALI A ODISLI. VRAJ AJ KED MI ODIDEME DOM ZBURAJU . AKO DLHO ZOSTANE? ONA ZIJE UZ DLHO NEMOZE NAJST POKOJ ERIKA NENASLA. UZ STRACA NADEJ ...
AUTOR: ada, PRIBEH:SARAH
Divný duch psychopata...
(Lucik :) , 25. 3. 2016 21:36)Stalo sa to pred desiatimi rokmi... Bola som s babkou a dedkom na chate. Bolo už 11 hodín a moji starí rodičia už podriemkávali. Tak som bola sama v izbe a pozerala som bláznivú komédiu :D. Zrazu som z vonku započula divný buchot... Pomyslela som si: to budú mačky. Tak som sa pokojnejšie usadila na posteli.. :-) Asi o 2 minútky sa ten buchot zopakoval ale ešte hlasnejšie... Opäť som si pomyslela že sa mačky iba bláznia pred dverami.. Ale už som mala divný trochu ustráchaný pocit... Začala som sa od strachu potiť. Zakrila som sa paplónom až po uši a ďalej pozerala telku... Pomaly som zabúdala na ten čudný buchot keď v tom niekto alebo niečo búchalo na dvere škriabalo dvere proste totálny rachot a buchot!!! Už som to nevydržala a išla som zobudiť babku a aj dedka... Stále som dúfala že to budú mačky ale už to bolo čudné až až!!! Kdď sa mi podarilo ich zobudiť tak som im povedala že som počula nejáky buch a že to chcem skontrolovať a že sa mi chce "ísť" aj tak na "wc".. Tak so mnou teda šli.. Nechali sme ísť dedka prvého mňa druhú a babku tretiu.. V strede som sa cítila najbezpečnejšie :DD. Dedko odomíkal dvere keď v tom som mu chytila ruku a povedala nech sa najprv skúsi pozrieť cez škárku v dveroch von... Dedko sa spýtal že prečo?? Ja som mu odpovedala: len tak.. Prosím... Dedko sa teda pozrel a povedal mi že vonku je len tma tak nič nevidí.. Tak som mu povedal nech teda odomkne tie dvere.. Potila som sa ako nikdy pred tým.. Chytila som babku.. Ona nechápala prečo.. Keď dedko otvoril dvere do korán na dvore nikto nebol!!! Nikto!!! Ani mačky!!! Ani ježko!!!!Prste úplne klud... Babka sa ma spýtala aký buchot som to počula... Poveda som jej že poďme do vnútra... Išli sme... Babke aj dedkovi som všetko vysvetlila... Babka mi na to odpovedala: poď si somnou ľahnúť aby si mohla zaspať a ráno sa o tom porosprávame... Odpovedala som: tak dobre :/. Pokojne som zaspala... Ráno sme sa zobudili naraňajkovali sa a babka mi ukázala škrábance na dveroch, preliačiny na dveroch... Zlakla som sa!!! Babka si môj výraz všimla a spýtala sa ma na celý včerajší večer... Ja som jej totiž spomenula prvé dve buchnutia... Tak som jej teda všetko od slova do slova povyprávala.. Ona na to: pôjdeme sa pobede pozrieť za susedom ktorý žil ešte pred tým ako sme túto chato postavili... Keď sme poovede za ním prišli a porozpávali mu čo sa stalo tak odpovedal: Preboha!!! My sme sa spýtali čo sa stalo.. On odpovedal: Pred postavením tejto chaty to bola stodola ktorá patrila dedine. Chodievali sem všeliaký feťaci a podobní hnusní ľudia. Rok pred tým ako túto stodolu zbúrali tu žil jeden starší chlap ktorý na tom psychycky nebol dobre. Nevychádzal často von... Večer pred jeho smrťou doškriabal celý nábytok aj samého seba!!! Na druhý deň sa zistilo že zomrel na zbláznenie... Ľudia na to zabudli len ja nie!!-Povedal. Do dnes s tým neboli žiadne problémy až do včerajška.. Povedal nám ešte že jeho duša tu zostala uväznená a že sa objaví iba ak cíti prítomnosť dieťaťa ktoré by mohol poblázniť... Hrozne som sa prelakla!!! Babka ma chytila za ruku a objala ma... Na chatu som neprišla najbližšie dva roky.. Po návrate na chatu som mala pocit že prine stojí nejáky človek... Nakonkec povedal: prepáč!!! A odišiel... Hneď som šla za susedom a ten povedal už sa nemáme čoho obávať!!!
Divný duch psychopata...
(Lucik :) , 25. 3. 2016 21:29)Stalo sa to pred desiatimi rokmi... Bola som s babkou a dedkom na chate. Bolo už 11 hodín a moji starí rodičia už podriemkávali. Tak som bola sama v izbe a pozerala som bláznivú komédiu :D. Zrazu som z vonku započula divný buchot... Pomyslela som si: to budú mačky. Tak som sa pokojnejšie usadila na posteli.. :-) Asi o 2 minútky sa ten buchot zopakoval ale ešte hlasnejšie... Opäť som si pomyslela že sa mačky iba bláznia pred dverami.. Ale už som mala divný trochu ustráchaný pocit... Začala som sa od strachu potiť. Zakrila som sa paplónom až po uši a ďalej pozerala telku... Pomaly som zabúdala na ten čudný buchot keď v tom niekto alebo niečo búchalo na dvere škriabalo dvere proste totálny rachot a buchot!!! Už som to nevydržala a išla som zobudiť babku a aj dedka... Stále som dúfala že to budú mačky ale už to bolo čudné až až!!! Kdď sa mi podarilo ich zobudiť tak som im povedala že som počula nejáky buch a že to chcem skontrolovať a že sa mi chce "ísť" aj tak na "wc".. Tak so mnou teda šli.. Nechali sme ísť dedka prvého mňa druhú a babku tretiu.. V strede som sa cítila najbezpečnejšie :DD. Dedko odomíkal dvere keď v tom som mu chytila ruku a povedala nech sa najprv skúsi pozrieť cez škárku v dveroch von... Dedko sa spýtal že prečo?? Ja som mu odpovedala: len tak.. Prosím... Dedko sa teda pozrel a povedal mi že vonku je len tma tak nič nevidí.. Tak som mu povedal nech teda odomkne tie dvere.. Potila som sa ako nikdy pred tým.. Chytila som babku.. Ona nechápala prečo.. Keď dedko otvoril dvere do korán na dvore nikto nebol!!! Nikto!!! Ani mačky!!! Ani ježko!!!!Prste úplne klud... Babka sa ma spýtala aký buchot som to počula... Poveda som jej že poďme do vnútra... Išli sme... Babke aj dedkovi som všetko vysvetlila... Babka mi na to odpovedala: poď si somnou ľahnúť aby si mohla zaspať a ráno sa o tom porosprávame... Odpovedala som: tak dobre :/. Pokojne som zaspala... Ráno sme sa zobudili naraňajkovali sa a babka mi ukázala škrábance na dveroch, preliačiny na dveroch... Zlakla som sa!!! Babka si môj výraz všimla a spýtala sa ma na celý včerajší večer... Ja som jej totiž spomenula prvé dve buchnutia... Tak som jej teda všetko od slova do slova povyprávala.. Ona na to: pôjdeme sa pobede pozrieť za susedom ktorý žil ešte pred tým ako sme túto chato postavili... Keď sme poovede za ním prišli a porozpávali mu čo sa stalo tak odpovedal: Preboha!!! My sme sa spýtali čo sa stalo.. On odpovedal: Pred postavením tejto chaty to bola stodola ktorá patrila dedine. Chodievali sem všeliaký feťaci a podobní hnusní ľudia. Rok pred tým ako túto stodolu zbúrali tu žil jeden starší chlap ktorý na tom psychycky nebol dobre. Nevychádzal často von... Večer pred jeho smrťou doškriabal celý nábytok aj samého seba!!! Na druhý deň sa zistilo že zomrel na zbláznenie... Ľudia na to zabudli len ja nie!!-Povedal. Do dnes s tým neboli žiadne problémy až do včerajška.. Povedal nám ešte že jeho duša tu zostala uväznená a že sa objaví iba ak cíti prítomnosť dieťaťa ktoré by mohol poblázniť... Hrozne som sa prelakla!!! Babka ma chytila za ruku a objala ma... Na chatu som neprišla najbližšie dva roky.. Po návrate na chatu som mala pocit že prine stojí nejáky človek... Nakonkec povedal: prepáč!!! A odišiel... Hneď som šla za susedom a ten povedal už sa nemáme čoho obávať!!!
SMS- Stojí za to si to prečítať.
(Nikolka Nikča, 8. 1. 2016 22:13)
Správy.
Mala som uzasnu priatelku volala sa Helena. Boli sme spolu deň čo deň. V škole, na zábavach skoro na každom jednom kroku. Často sme si písali, telefonovali a písali SMS-ky. Kamaratka keď mala 21 zomrela. Mala autonehodu . A ona zhorela v aute. Bola som s toho zdrvená ako každý, jej rodina, priatelia a aj jej priatel. Po 5 rokoch jedneho dňa som si sadla za PC. Uz dlhsiu dobu som tam sedela. Pipol mi mobil. Pozrem sa. Sms . Kto mi môže písať? Pozrela som si teda... Otvorim SMS. A.
Odosielatel: Helenka BFF.
Text: Ahoj, Nika.
Prve pocity som mala čoo? No najprv som odpovedala:
Ahoj.
Odpísala: Helenka BFF.
Text: Nezomrela som žijem v tebe.
Potom som odpísala zaskočená.:
Helena, ti nezijes vo mne. Si predsa Mŕtva.
Viac už neodpísala. Mala som zmiešané pocity. Nevedela som či som Helene neublížila. Musela som sa stím niekomu zveriť. Matka mi nepovedala že som blázon. Ale neverila mi. Povedala: Niki vyhladaj niekoho kto ti pomôže. Mami??? ! Ja niesom chorá. Povedala som svojej matke a odišla. Aj napriek tomu som vyhladala odborníka na tieto veci. Snažili sa mi dohovoriť že som jej určite neublížila. Uverila som tomu. Napísala som Helene:
SMS :
Helenka
Text: Ahoj, neubližila som ti?.
Odpísala:
text: Nie. Vlastne si jediný človek ktorí by ma mohol pochopiť. Si jediná na ktorú sa môže pozrieť a vydieť takú ako sama som. Vydím sa v tebe. Ďakujem za takú kamarátku.
V tedy sa mi pred očami zjavila a povedala:
Ďakujem ti. Kamarátka.
Ja som sa jej pozrela do očí postavila som sa a povedala:
Nikdy na teba nezabudnem.
Povedala naspäť: Mám ťa rada . Objali sme sa. A odišla.
Nikdy mi už nenapísala. Ja len verím že sa jej darí. Že je šťastná.
Od vtedy ubehlo 10 rokov. A svoj slub som dodržala nikdy som na nu nezabudla a dúfam že ani ona na mna.
pláštenka
(vipraveč 1555, 18. 12. 2015 17:38)
Stalo se to už dávno} parta lidi se vidala na cintorin a všimli si takého hrobu čo tam bol tak tam išli a rozhodli sa že vikopu ten hrob bol to pri nekoho hrob a v tom hrobu našli pláštenku a zebrali si nu a a vždy ich navštevol ten duch a pri tu partu lidi furt furt pronásledoval a potom išli tu pláštenku dat zakopat do teho hrobu a pri se nim neco stalo zlého {zemreli}
Strasidelny obraz v zamku.
(Strasidelnepribehy-byemily- , 16. 10. 2015 16:39)
Pise barbara:
Tento pribeh sa stal 3.11. 2008 Mala som 13 rokov. Tento datum nikdy nezabudnem. Boli sme z triedou na vylete do zamku. S kamaratkou nelou sme pozerali a fotili historicke predmety tak tiez sme sa fotili z brneniami rytierov. Na stenach vyseli obrazy ludi kralov,kralovien a tich ludi co v 18. Storoci zili na tom zamku.ucitelka nam povedala ze sa mozme poprechadzat po zamku a v jeho okoli. Ale nemame ist nikde prec z okolia zamku aby sme sa nestratili. Dala nam hodinu a potomn sa mame stretnut pri vchode pred zamkom. Nela bla tak trochu sisnuta stela sa fotit zo vsetkim fotit co uvidela. Vo velkej sieni bolo velke zrkadlo mohlo mat cca 5m. Nela si chcela spravit so mnou selfi. Pred zrkadlom. Potom sme sa pozreli na fotku a na opacnej strane steni vsel obraz so kralovskej rodiny. Na fotke ten obraz bol ale v skutocnosti tam nebol. Odisli sme z velkej siene . isli sme hladat ucitelku nasli sme ju a zaviedli do velkej siene. Ta povedala ze tam ziadny obraz nevisi . ked sme jej ukazali fotografiu povedala ze si vimislame. Opytali sme na neskor sprievodcu a on povedal ze ten obraz tam vysel. Ale princezna dcera krala a kralovnej obraz nechcela a obraz v 18.storoci znicila. Tak ze obraz premisnili do temnej komnaty na prizemi. Ukazali nam aj obraz kde princezna mala zli pohlad na nas s nelou. Ale preco ked sme sa pred zrkadlom fotili bolo obraz vidiet a v skutocnosti nie?
Upir
(Tania, 3. 9. 2015 15:06)