Na rozdelenie nemáme mandát ani my, ani oni, alebo Samostatnosť nechceme... 5
Výhrady HZDS voči Havlovi
Už pred druhým rokovaním vyhlásil hovorca HZDS B. Géci na tlačovke, že V. Mečiar nebude počas štvrtkového rokovania HZDS v Prahe v delegácii HZDS, ktorú prijme prezident Havel. "Ide z jeho strany o určité vyjadrenie výhrad voči postupu prezidenta pred i po voľbách," povedal Géci a dodal, že HZDS nepovažuje Havlove vstupy do súčasných rokovaní za šťastné, čo platí aj o predchádzajúcich rokovaniach o štátoprávnom usporiadaní. HZDS vyčítalo Havlovi, že zložením federálnej vlády poveril ODS bez predchádzajúceho prediskutovania s HZDS. HZDS to nepovažuje za korektné, povedal Géci.
(Jedným z dôvodov tohto postoja V. Mečiara bol Havlov predvolebný televízny prejav z 2. júna, v ktorom o. i. nepriamo vyzval slovenských voličov, aby nedali hlas HZDS: "Žiadam vás snažne, aby ste nepodporili tých, ktorí vám sľubujú, že všetko vyriešia za vás. Takíto ľudia chcú, aby ste len mlčali, poslúchali a držali krok. Žiadam vás snažne, aby ste nepodporili tých, ktorí majú diktátorské sklony, príliš často menia názory, nie sú schopní sa dohovoriť s inými, ponúkajú rôzne dobrodružné, nepremyslené a nezodpovedné riešenie a ktorí by sa najradšej vrátili k centralistickému riadeniu všetkých našich spoločných vecí. Žiadam vás snažne, aby ste nevolili ľudí, pre ktorých je vlastná moc dôležitejšia než osud národa, ľudí, za ktorých vnucujúcimi sa úsmevmi sa skrýva len márnomyseľnosť a pýcha, ľudí, ktorí nie sú schopní počúvať druhých, ale opájajú sa len vlastnou dôležitosťou.") Na otázku, či HZDS ide skutočne o spoločný štát, pretože po brnenskom stretnutí Klaus tvrdil, že nie, Géci odpovedal slovami, dosť odporujúcimi súčasnej interpretácii vyvrcholenia tisícročného snaženia predstaviteľov slovenského národa o samostatnosť: "ODS prišla na rokovanie v Brne s podmienkou - buď federácia s unitárnymi prvkami, teda nie spoločná ekonomika, ale jednotná, a ak nie, tak rozdelenie štátu s následnými ekonomickými sankciami voči Slovensku. Nám ide o to, aby sme transformovali federáciu na konfederáciu, teda ešte stále na spoločný štát. ODS má však záujem buď o federáciu tvrdého typu alebo o jej rozdelenie. Vyberte si teda, kto je za spoločný štát a kto nie."
Rokovanie vo FZ - zjednocovanie ľavice?
Druhému rokovaniu HZDS a ODS však predchádzalo stretnutie predstaviteľov federálnych parlamentných strán dopoludnia. U vtedajšieho predsedu FZ A. Dubčeka sa stretli M. Macek (ODS), V. Benda (KDS), V. Mečiar (HZDS), P. Weiss (SDĽ), J. Svoboda (Levý blok), J. Horák (ČSSD), J. Prokeš (SNS), J. Lux (KDU-ČSL), M. Sládek (SPR-RSČ), L. Dvořák (LSU), M. Duray (MKDH-Spolužitie), I. Šimko (KDH). HZDS na tomto rokovaní presadzovalo, aby sa voľby prezidenta konali už 29. júna (a nie 3. júla, ako boli plánované) a požadovalo, aby podpredsedami FZ (o predsedovi z radov HZDS a prvom podpredsedovi z ODS sa nepochybovalo) sa stali zástupcovia SDĽ a Levého bloku ako druhých najsilnejších volebných strán v SR a ČR, čo narazilo na silný odpor ODS, ktorá presadzovala svojho koaličného partnera KDU-ČSL.
Na tomto mieste asi treba spomenúť prevládajúci tón v českej pravici (aj médiách), ktoré dávali najavo svoje obavy z ovládnutia FZ českou a slovenskou ľavicou (a je viac ako pravdepodobné, že práve strach českej pravice zo spojenia slovenskej a českej ľavice výrazne determinoval všetky rozhovory ODS a HZDS. Je totiž logické, že stúpenci ekonomickej transformácie po tom, ako sa im podarilo ovládnuť českú politickú scénu, neboli ochotní ustúpiť česko-slovenskému ľavicovému spojenectvu a menším zlom sa im zdal rozpad štátu a pokračovanie v klausovskej reforme aspoň v jednej časti ČSFR). Slovenskí predstavitelia žiadali aj okamžité zrušenie FBIS, alebo aspoň paritné zastúpenie opozície v jeho kontrolnom parlamentnom orgáne. Vtedajší podpredseda FZ Z. Jičínský potom odporučil premiérovi J. Čalfovi, aby navrhol V. Havlovi odvolanie Š. Bačinského z funkcie riaditeľa FBIS (práve problematika FBIS v polovici augusta dramaticky ovplyvnila rokovania HZDS a ODS). Po skončení tohto rokovania sa stretol V. Mečiar so zástupcami českej opozície (ČSSD, LSU a Levý blok), kde vraj hovorili o predbežných dohodách o prípadnom spoločnom postupe opozičných strán. Predseda ČSSD však tvrdil, že išlo iba o informatívne stretnutie o výsledkoch rokovania V. Mečiara a V. Klausa v Brne vo vile Tugendhat.
Druhé stretnutie ODS-HZDS v Prahe 11. júna 1992
Druhé rokovanie sa začalo popoludní krátko po 15. hodine - za HZDS tam boli V. Mečiar, M. Kňažko (podľa jeho slov sa malo rokovať o štruktúrach FZ a federálnej vlády - "pre nás existujú dva politické subjekty, ktoré by sa mali dohodnúť na spolupráci o dobrých vzťahoch". Dokonca povedal aj to, že podľa neho "zostane Česko-Slovensko ako spoločný zväzok") a M. Kováč, za ODS V. Klaus, M. Macek (ten pred rokovaním povedal, že rokovať sa bude alebo o náplni federácie alebo o rozdelení štátu: "Tretia cesta nie je.")
Na rozdiel od prvého rokovania sa už toto stretnutie nahrávalo (podľa jedného z mojich zdrojov, ktorý nechcel byť menovaný, skutočným dôvodom bol fakt, že obe zúčastnené strany rozlične interpretovali priebeh i dohody prvého stretnutia). Podstatou tohto stretnutia bolo opätovné vysvetľovanie si základných pojmov federácia, konfederácia či únia, čo len naplno odhalilo zmätok v pojmoch a potvrdilo nekompatibilnosť predstáv volebných víťazov. Ekonomický expert a podpredseda HZDS Michal Kováč navrhoval udržanie jednotnej meny a vytvorenie dvoch emisných bánk, čo Klaus celkom pochopiteľne odmietal, obávajúc sa kolapsu meny a hospodárstva (neskoršia existencia menovej únie dvoch samostatných štátov len po dobu 38 dní toto rozhodnutie ex post dosť jasne potvrdila).
Kľúčovým bodom tohto rokovania bolo trvanie HZDS na medzinárodnoprávnej subjektivite Slovenska, čo so sebou nieslo nemálo problémov aj pri neskoršom vysvetľovaní oboma stranami. (Klaus na tlačovke v Prahe, ktorá sa skončila päť minút pred polnocou, ako zásadný postreh vyhlásil, že rokovania veľmi ďaleko nepokročili a že stanoviská oboch subjektov sa ani po osemhodinovom rokovaní nezblížili. Podľa jeho slov predstavitelia ODS svojim partnerom dlho a trpezlivo vysvetľovali "vlastnú koncepciu federácie, ktorá by bola voľnejšia ako dnešná a umožnila by realizovať celý rad zámerov Slovenska pri dosahovaní národnej emancipácie". Konštatoval, že "na odlišných východiskových pozíciách sa nič nezmenilo, naopak, znova sa obnažuje základný protiklad. Tým bola tentoraz otázka medzinárodnoprávnej subjektivity a jednoznačného vyjadrenia našich partnerov, že sa usilujú o vlastné členstvo v medzinárodných organizáciách typu OSN. Bola to pre nás cenná informácia, ktorej sme si neboli vedomí a ktorá nás stavia do trochu inej pozície, než sme očakávali". Naopak V. Mečiar na tlačovke v Bratislave na druhý deň, pretože spoločnej tlačovky sa nezúčastnil, tvrdil niečo iné: "Za zmysel obsahu rokovaní sme považovali a považujeme obhajobu spoločného štátu, pretože ak si položíme základnú otázku v znení spoločný štát áno alebo nie, tak sa nikde nedostaneme." Príklad s OSN tiež vysvetľoval inak: "Ako príklad som použil, keby napríklad Slovensko bolo členom OSN. Okamžite bol tento moment vypichnutý z kontextu, prezentovaný ako úsilie Slovenska stať sa členom OSN, čo v cieľovom programe niekde ďaleko môže byť, ale nie je to otázka praktickej politiky najbližších dní ani mesiacov. Slovensko sa bude musieť najprv rozhodnúť, čo chce."
Dnes sa už zdá ako neskutočné, že politik, pasovaný za otca vlasti, na tej istej tlačovke sa štylizoval do pozície záchrancu spoločného štátu: "Na prvom rokovaní v Brne nás ODS informovala, že dostala mandát na rozpustenie štátu. Na prvom rokovaní nám po 40 minútach povedali, že sú schopní ísť von a oznámiť, že štát je rozpustený. Nakoniec sme ich museli my krotiť a pripomínať, že na to nemajú ani oni, ani my mandát.")
Isté zákulisie priebehu rokovania už o niekoľko týždňov podrobnejšie odhalili redaktori Mladej fronty DNES: "Bratislavskí vyjednávači zdôrazňovali, že naplnenie prirodzených emancipačných túžob Slovenska a ,zviditeľnenie' samostatného slovenského štátu na medzinárodnej scéne je vecou posvätnou, o ktorej nemienia diskutovať. Napríklad M. Kováč vyhlásil - nehovorte nám, že na to doplatíme, my to vieme, ale ten pocit sa nedá za nič vymeniť. Na druhej strane sa delegácia HZDS občas správala, akoby mala federácia ešte nejaký čas existovať. V jednom okamihu napríklad V. Mečiar zamával českej delegácii nejakým zoznamom, z ktorého sa vykľul návrh na zrušenie alebo zásadnú novelizáciu šestnástich federálnych zákonov. V zozname, ktorý predseda HZDS nikdy nedal z ruky, bol na prvom mieste lustračný zákon a hneď potom zákon o vlastníckych vzťahoch k pôde. Celé toto gesto sprevádzal predseda HZDS uistením, že pokiaľ nebudú tieto požiadavky splnené, vyhlási SNR do štrnástich dní slovenskú ústavu a federálne zákony prestanú na Slovensku platiť tak či tak.
Dramatický a podivný bol aj záver celého stretnutia. V. Mečiar sa vytratil zo sídla ODS poza chrbát novinárov a namiesto na Hrad, kam bol pozvaný spolu s V. Klausom, zamieril do Bratislavy. Okázalým gestom tak sprevádzal svoje skalopevné rozhodnutie, ktoré dal najavo už v Brne: V. Havla HZDS nepodporí v žiadnom prípade. Nielen na týchto dvoch schôdzkach, ale aj na ďalších rokovaniach však zároveň zástupcovia HZDS dávali jasne najavo, že podporia akéhokoľvek českého kandidáta na úrad prezidenta, ktorého navrhne česká strana. Na jednom zo stretnutí dokonca V. Mečiar naznačil pokusnú udičku, keď začal vyhlasovať, že budúci prezident sedí v tejto miestnosti a jeho meno sa začína na K... A aby nevznikli žiadne pochybnosti, dodal: Uznajte, pán predseda, že by vám to na Hrade slušalo."
Priebeh druhého rokovania sčasti odhalili aj odpovede prítomných na nočnej tlačovke. Klaus tvrdil aj to, že podľa ODS by sa mala federálna vláda skonštituovať skôr, ako sa bude voliť nový prezident, čo malo byť 5. júla. V ďalších rokovaniach má ísť najmä o program federálnej vlády a zhodu v otázke prezidenta, kde HZDS odmieta kandidatúru V. Havla. Dôležité podľa Klausa bolo, aby sa rýchlo skončilo obdobie neistoty, aj preto ODS navrhovalo novelu zákona o referende, aby sa mohlo vyhlásiť čo najskôr. "Každý deň totiž táto krajina stráca šancu na ekonomické oživenie, stabilitu a to si nijaký politik nemôže dovoliť. Náš tlak bude smerovať k maximálnej rýchlosti tohto rozhodnutia." Podpredseda ODS M. Macek išiel ešte ďalej: "Nie je apriórne dané, že Česká republika bude na výsledky referenda čakať. Voľný zväzok nie je štátnym útvarom, model spolužitia, ktorý predkladá HZDS, nie je spoločným štátom."
Referendum ako slamka topiaceho sa
Michal Kováč (budúci predseda FZ a budúci prezident samostatnej SR, čo v tom čase nikto ani len netušil) naopak pripomínal, že program HZDS neobsahuje rozpad spoločného štátu: "Program obsahuje predstavu o budúcom spolužití s českým národom, ktorá sa zakladá na voľnom zväzku medzi zvrchovanými štátmi. O tom, aký tento zväzok má byť, rozhodnú občania v referende." Ešte v tom čase sa nazdával, alebo to aspoň tvrdil, že na svojich rokovaniach nemôžu HZDS a ODS rozhodnúť o rozpade spoločného štátu: "Zistili sme, že ani my, ani náš partner zo svojich stanovísk neupúšťame. Pred nami stojí úloha čo najskôr zostaviť federálnu vládu, aby mala program do referenda. Až v ňom občania SR rozhodnú o ďalšom postupe. Diskutovali sme aj o otázkach, ktoré by mali byť v referende položené: podľa nás by to mali byť otázky o tom, či občania chcú žiť vo federácii, vo voľnom zväzku štátov alebo či chcú samostatnosť."
Ďalší podpredseda HZDS M. Kňažko sa nazdával, že obe strany by sa mali snažiť o dohodu a svoje predstavy konkretizoval slovami, že ak program ODS vylučuje voľnejší zväzok ako federáciu a pripúšťa už len kultivovaný rozchod, program HZDS hovorí o voľnom zväzku štátov. Neželám si tzv. kultivovaný rozchod a nesúhlasíme ani s doterajšou formou federácie, povedal Kňažko, pričom riešenie videl v referende, ktoré by malo rozhodnúť dilemu federácia alebo rozchod. (O niekoľko mesiacov neskôr, keď už bolo jasné, že spoločný štát končí, že sa zmráka nielen nad budúcnosťou redakcie Smena, ale aj nad Kňažkovým pôsobením v HZDS, pretože jeho konflikty s Mečiarom boli čoraz viditeľnejšie, poskytol mi Kňažko rozhovor pre Smenu, kde som v tom čase pracoval, a dodnes nezabudnem na jeho priebeh. V úvode Milan Kňažko zapol rádio, aby nás bolo ťažšie odpočúvať, a potom sme sa dve hodiny rozprávali o jeho budúcnosti i o budúcnosti HZDS. Pre všetkých spolupracovníkov vtedajšieho ministra pre zahraničné veci bolo šokom, že jeden z ústredných politikov HZDS strávil taký dlhý čas medzi štyrmi očami s redaktorom "nenávidenej" Smeny. Na tomto mieste a v tejto súvislosti už len pripomeniem Kňažkovu odpoveď na otázku, či ponuka piatich alternatív štátoprávneho usporiadania, spomedzi ktorých si mali občania vybrať v referende, nebola podvodom voči voličovi. Kňažko to videl inak - rozhodujúce pre neho a aj pre HZDS bolo, aby voľby vyhrali oni a nie nikto iný - a až po vyhratých voľbách sa mohli rozhodovať pre jeden konkrétny variant.) V tom čase dokonca M. Kňažko predpokladal, že referendum by malo byť vypísané do konca roka 1992, najneskôr v prvom štvrťroku 1993. Tohto sa však Česi obávali, že dovtedy by sa mohol rozpad federácie stať samovoľným chaotickým procesom.
Sumár stretnutia bol podľa českého premiéra jednoduchý - v rokovaniach sa veľmi nepokročilo, pokračovať sa malo ešte v ten týždeň v nedeľu v Bratislave.
Naopak predstavitelia HZDS sa vo svojich odpovediach až priam zúfalo pridržiavali myšlienky referenda. Napríklad aj Michal Kováč zdôraznil, že otázku štátoprávneho usporiadania "sme nechali na rozhodnutie občanom. My bez referenda o tejto otázke ani nemôžeme rozhodovať, nemáme na to mandát". Milan Kňažko zasa ešte aj pri odchode z nočnej tlačovky pripomínal, že "treba si položiť otázku, či republiku rozbíja ten, kto ponúka neprijateľnú ponuku a za ňou nasleduje už len rozpad, alebo ten, kto ponúka viacero variácií voľnejšieho spolužitia, ale odmieta práve tú jedinú, ktorá sa v priebehu rokov ukázala pre Slovensko ako neakceptovateľná".
Asi nebude zlomyseľné - aj so spätným poznaním - predpokladať, že HZDS v rokovaniach narazilo na dovtedy nepoznaného protivníka a čím ďalej tým viac sa dostávalo do pozície utrpeného víťazstva, kde už ide aj o to, aby čierny Peter nezostal práve na slovenskej strane. Na otázku, či Mečiar navštívi Havla, Kňažko poznamenal, že to kvôli dlhým rokovaniam nestihli, ale určite budú spolu hovoriť. Aj prezident Havel sa vyjadril diplomaticky, keď po rozhovore s V. Klausom, ktorý ho po polnoci informoval o priebehu rokovania s HZDS, povedal: "Myslím si, že sa nedá povedať, že by pán Mečiar moje pozvanie odmietol. Pán Mečiar jednoducho neprišiel, možno bol vyčerpaný mnohými rokovaniami. Moje pozvanie platí a ja verím, že sa s ním vo veľmi krátkom čase stretnem."
Tlačovka HZDS na druhý deň v Bratislave nepriniesla v porovnaní s nočnou tlačovkou v Prahe zásadne iné informácie, snáď sa len ešte jasnejšie vyjavila spojitosť medzi predstavami HZDS a uskutočnením referenda, kde pôvodne deklarované domnienky M. Kováča a M. Kňažka V. Mečiar v žiadnom prípade nevyvracal: "Rozhodnutie, ktoré sa urobí v tomto roku, predpokladám, že referendum bude koncom roka, rozhodne, ako budú žiť Slováci ďalších desať či dvadsať rokov, a ktovie, či budú mať možnosť ešte raz na takú otázku odpovedať. Výsledok referenda sa musí rešpektovať," tvrdil V. Mečiar. Svoj postoj k V. Havlovi predseda HZDS vysvetľoval jeho politickými chybami v minulosti, ako aj tým, že na rokovanie o zostavení federálnej vlády pozval iba ODS. "Neodmietame pozvanie prezidenta, ale trváme na tom, aby na rokovaní bola prítomná aj delegácia ODS, aby potom nedochádzalo k rôznym dezinterpretáciám informácií zo stretnutia s ním. Na stanovisku nepodporiť kandidatúru V. Havla na post prezidenta nič nemením," povedal Mečiar a svoju neúčasť na tlačovej besede v Prahe odôvodňoval nedôverou k niektorým českým novinárom, ktorí prekrúcajú jeho výroky a zo zlomyseľnosti dezinformujú verejnosť. O veľkosti jeho nedôvery svedčila aj skutočnosť, že na túto tlačovku sa nedostali niektorí "nevhodní" novinári (ČSTK, Lidové noviny, Mladá fronta DNES, Telegraf, Slovenský denník, Slobodná Európa). Dovnútra sa dostali len novinári, ktorých mala pracovníčka tlačového strediska HZDS na svojom zozname.
V Prahe v tom čase na pôde ODS rokovali predsedovia ČSSD, LSU, KDU-ČSL, ODA, KDS, HSD-SMS a prijali komuniké, v ktorom zúčastnení predsedovia "vyjadrujú podporu doterajšiemu rokovaniu medzi ODS a HZDS, oceňujú jeho vecný charakter a úsilie o nájdenie prijateľného riešenia. Je správne, že bol zvolený nie konfrontačný, napriek tomu však dôrazný postoj". Predsedovia rozhodujúcich českých strán (s výnimkou predsedov republikánov a Levého bloku, ktorí neboli pozvaní) tiež vyzvali, aby neboli utajované výsledky rokovaní pred verejnosťou a zdôraznili kľúčovú úlohu vytvorenia federálnych orgánov.
Zahraničné médiá videli situáciu celkom presne (dnes sa to už dá povedať) - Gazeta Wyborcza písala, že do štvrtkového stretnutia sa situácia zdala ako jasná, lebo ODS bránila federáciu a HZDS ju chcelo rozbiť, po tomto rokovaní HZDS uznáva potrebu vytvoriť federálne orgány a ODS jednoznačne požaduje federáciu alebo rozpad.
Agentúra DPA napríklad pripúšťala len malú nádej, že koncom roka bude ešte Česko-Slovensko existovať.