O bolesti
O bolesti..
Stretla som raz jedného tvora, ako vystrihnutého z Hitchockovho horora.
Čo vraj v mene lásky, vytrhal mi nielen vlásky...pripravil o sny, túžby i ciele, no to nie je celé.
Krehkú dušu posial jazvami v tomto hroznom konaní.
Kto mi vie povedať, čo váži ľudská slza či bolesť? O tomto nepíše ani len povesť.
Nedá sa ľudský bôľ zmerať sťa veličina, bo nie je to buničina.
Skôr je to kúpeľ v sklenej vate, tie ostne nevidieť,
no máš ich všade.
Nechcem trest pre netvora, ja nie som potvora.
Snáď tak stretnúť pána času chcela by som, ano, po tomto vždy túžila som.
A potom urobiť žitia reparát, z netvora ostal by len kamarát
a srdce moje možno menej zjazvené, ušľachtilé sny a túžby prinavrátené.
No v tom je tá krutosť osudu, môcť žiť len jeden jediný život..
S bolesťou i trápeniami, teraz už bez opory mamy..
Kto sa len raz stretol s bolesťou tela, no najmä duše, odpustiť odpustí,no zabudnúť nemôže.
Potom som však stretla ďalšieho tvora, úplný opak netvora...čo ošetril a pofúkal rany na duši,
a prebudil cit vo mne najhlbší, a tiež bolesť spôsobil, no to akoby rannou rosou dušu pokropil. Tá
bolesť, bola úplne iná...taká..taká krásna a tvorivá, nie ničivá.
Je v nej..cesta, teplo a večné svetlo
a viera v nekonečno.