Nikdy sa asi nedozvieš...
22. 9. 2009
Nikdy sa asi nedozvieš , ako ma ranilo, keď si mi oznámil, že sa ideš ženiť.
Nikdy sa asi nedozvieš , že keď si sa ožral na rozlúčke so slobodou, strávil si so mnou noc a hovoril si mi ako ma miluješ.
Nikdy sa asi nedozvieš , že som odišiel z Konohy preto, že ma ranilo, keď si mi oznámil, že Sakura je tehotná.
Nikdy sa asi nedozvieš , že ti vtedy zahla s Kakasnim a pravdepodobne to ani nie je tvoje dieťa.
Nikdy sa asi nedozvieš , ako som ťa miloval.
Nikdy sa asi nedozvieš , že by som aj ja chcel mať s tebou rodinu, ako teraz tá ružovovlasá mrcha Sakura. Aj keď nie vlastnú.
Nikdy sa asi nedozvieš , že by som bol ochotný pre teba aj zomrieť.
Tieto všetky dôvody ma prinútili opustiť teba, moju prvú a asi aj poslednú najväčšiu lásku, a aj dedinu, ktorú som tak miloval, že by som bol schopný kvôli vám zapredať aj vlastnú dušu, aby to bolo všetko tak, ako predtým, Ale realita je iná. Už nikdy to nebude také, aké to bolo predtým. Aj keď si už zistil, prečo som odišiel z Konohy , a že to dievčatko čo porodila Sakura nie je tvoje. Možno ma hľadáš , možno nie, ale ak áno aj tak pochybujem, že ma nájdeš. Sedím v chatke uprostred rozľahlej púšte sám. Spomínam na časy, kedy sme spolu chodili do školy a spolu sme sa hrávali na ihrisku. Rozmýšľam aj nad inými vecami. Napríklad, čo asi tak práve teraz robíš. Nikdy by ma nenapadlo, že ťa nájdem sedieť u mňa v chatke, keď prídem aj s drevom. Vojdem do chatky a počuť ako padá na zem drevo. Pozerám na teba ako na nejaký prízrak. Nechcem plakať. Nemôžem. Dal by som tak najavo svoju slabosť voči tebe. Nechcem aby si ma videl ako nejakú trosku. Ani si neuvedomím kedy, po líci mi začne stekať slaná kvapka vody, zvaná slza. Potom už kašlem na všetko a začnem plakať viac. Myslel som si, že už nemám žiadne slzy, že som ich už všetky vyplakal pre teba. Nič nerobíš, iba sa pozeráš, čo robí so mnou pohľad na teba. Všetko čo spravíš je, že sa usmeješ. No mne to stačí. Viem, že si prišiel za mnou preto, že ma máš aspoň trochu rád. Nikdy som nebol šťastnejší, keď si mi povedal , že tu so mnou zostaneš. Po nejakom čase sme si adoptovali tri detičky. Boli také ako my. Nemali rodičov, súrodencov, proste žiadnu rodinu. Hlavné je, že sa máme všetci radi . Ja milujem teba, ty miluješ mňa a naše deti milujú nás rovnako, ako my milujeme ich.
Komentáre
Prehľad komentárov
wow... zo začiatku som si aj myslela že to bude niečo veľmi veľmi smutné... ale na konci... Páni je to nádherné!!
.....
(Katka, 24. 9. 2009 18:52)Boze moj Sisa to je nadhera to je krasne boze moj uzasne a neviem co este povedat ael ej to super :D:D:D :-* KISS-ujem vas obi dve co pisete tieto poviedky
cryingfairy.blog.cz
(Amami, 10. 1. 2010 16:35)