Titanic
Hľadanie vraku
Potopenie Titanicu,to bola história plná omylov a nepresností.Omyly,ktoré stáli životy jedenapoltisíca ľudí.Omyly ako spoliehanie sa na nepotopiteľnosť lode a následné nedostatočné vybavenie záchrannými prostriedkami,manéver službukonajúceho dôstojníka,to všetko malo podiel na ich úmrtiach.
Ďalším veľkým dôvodom bola oceľ použitá na stavbu lode.Počas skúmania vraku boli vyzdvihnuté malé časti a tie podrobené výskumu,kde vedci zistili zaujimavé ba auž šokujúce zistenie.Ocleľ, ktorá sa v tej dobe používala, obsahavala veľké množstvo uhlíka, čo spôsobovalo, že oceľ sa pri teplotách blízkych 0 stupňov Celzia stávala veľmi krehkou a ľahko poškoditeľnou.Pri normálnych teplotách sa správala ako obyčajná oceľ,ale pri nižších sa začínala správať ako sklo.Taktiež bolo pomocou rôznmych sonarova scanovacích prístrojov zistené, že dieru na boku trupu lode netvorila súvislá trhlina,ale sústava malých dier,z ktorých najváčšia mala dlžku asi 5 m a šírku 2 m.
Najvýznamnejším omylom však bolo však zlé udanie polohy potopenia navigátorom Titanicu, ktorý nezobral do úvahy pôsobenie silného severozápadného morského prúdu a udal miesto potopenia viac západnejšie.Preto lode Californian,Mount Temple a Carpathia mierili úplne inde než bolo miesto katastrofy a Carpathia narazila na záchranné člny len náhodou.Následkom toho bolo vlastne to, že nikdo presne nevedel, kde sa vrak nachádza.
V lete roku 1985 prehľadávala širokú oblasť na východ od udaného miesta Francúczka loď Le Suriot. Mali k dispozícíi zvlášť zostrojený hlbynný sonar,zavesený pod loďou.Aj keď preskúmali a systematicky preplávali 80% vytýčeného územia s rozlohou 150 miliónov metrov štvorcových,vrak nenašli.Koncom leta sa k hľadaniu pripojila oceánografická loď z Woods Hole. Loď sa volala Knorr a na palube viezla podmorský prístroj na fotografovanie Angus. A tej sa podarilo 1.septembra 1985 vyfotografovať jeden z obrovských kotlov s troma typickými otvormy.Titanic bol nájdený!Ležal v hĺbke 13 000 stôp, teda 4 300 m, pred začiatkom podmorského kaňonu.Nálezcovia však museli dokázať, že sa jedná o Titanic a nie o inú loď.Spravili preto 20 000 záberov z 8 000 miest pri vraku a všetky údaje,veci a predmety boli porovnané podľa skutočných plánov lode.Naštastie to bol Titanic.Bola to svetová senzácia svojej doby a fotorafického materiálu bolo viac než dosť.Fotografovanie vraku vo veľkých hĺbkach nie však žiadna maličkosť.Vo vrstvách vody pri dne je piesok rozptýlený ako sneh a pokrýva každú časť trupu.Napriek tomu sa však podarilo odfotografovať niektoré časti tak dokonale,že bolo možné rozoznať detaily brúseného ozdobného rámu okna vo fajčiarskom salóniku,fľaše vína,podnosy a nádoby a dokonca aj nočník.Nie je však možné odfotografovať loď ako celok-veď bola dlhá 269 a štvrť metra a viditeľnosť v tejto hĺbke aj pri najsilnejších reflektoroch je len niekoľko desiatok metrov.Loď sa tiež rozlomila na dve časti a vyrvorila tak rozsiahle pole trosiek.Najviac utrpela zadná časť lode pri dopade na dno.Napopak predná časť lode ostala celkom zachovalá až na mostík,kde veľké škody napáchal padajúci stožiar.Dokonca masívne kotvy ešte satále držia na trupe Titanicu.Čas však urobil svoje.Po v tej dobe najklvalitnejších drevenných podlahách, o ktorých sa predpokladalo, že budú zachovalé, ostali len gumové tesnenia.Vedci odhadujú že pri rýchlosti, akou sa Titanic pomaly ale isto rozpadá,tak vydrží vrak poghromade ešte asi 50-80 rokov. K Titanicu sa stále podnikajú výlety a expedície.
Predná časť Zadná časť